Starosti s bakalárkou a Psycho

12. prosince 2017 v 9:41 | AM |  Denník
Pozdravujem všetkých po sto rokoch, čo som tu nebola. Ako vždy, čas na nejakú tú správu o tom, že ešte žijem by sa našiel, ale akosi som nemala potrebu písať článok. Idem vlakom, tak som sa rozhodla, že si budem čítať články, ktoré som si zohnala kvôli bakalárke. Na svoju tému som sa veľmi tešila, ale keď ju mám písať, tak mi to vôbec nejde. Celkovo mi to písanie nejde- všimla som si to na protokoloch, ktoré mi vracala naša doktorka na prerobenie, všimla som si to aj tento víkend, keď som napísala len čosi cez stranu textu a aj to sa mi zdalo ťažšie než pôrod. S tými protokolmi to však bolo tak, že aj keď som sa tešila, že ideme robiť so spektrofotometrom, tak som pokašľala nejaký výpočet a bolo po dojme z "výborného" protokolu. Pritom je to dosť jednoduché, stačila by mi štipka pozornosti pri tom, ako to prepisujem do Wordu. Takto sa mi vrátili asi 3 protokoly! Neviem čo sa so mnou deje, neviem sa sústrediť, ani si nájsť správnu pohodu na učenie doma alebo na intráku.

Jedna vec, ktorá ma trápi najviac je, ako sa robí citácia z encyklopédie Britannica. Veľmi by som tam chcela dať odkaz z tejto encyklopédie, je to asi taká moja srdcovka, mala som možnosť si pozrieť zväzky v Nórsku, mali ju na jednej ubytovni v anglickej verzii, hoci bola z 80-tych rokov. V jednej som našla založené asi tri nórske stokorunové bankovky, ktorými sa už neplatí, myslím, že teraz majú stokorunáčku takú do fialova, neviem, ale tamtie boli oranžové, mám na tú knihu dobré spomienky :D.
Chcem vyskúšať novú teóriu- možno, že keď sa teraz rozpíšem, tak mi to pôjde celé ľahšie, veľmi chcem aby ma to písanie bavilo, ale zatiaľ ma to viac odpudzuje. Nechcem mať kvôli nejakým zdrojom problémy, ale veď priznávam všetko, odkiaľ čo mám, na tej jedinej strane a kúsočku ďalšej mám už 7 odkazov do bibliografického zoznamu. Pritom ma zajtra večer čaká zápočet z tvorby záverečnej práce. Čo tam po tom, keď tam nie je encyklopédia....

Teraz trochu o inom, aký bol ten víkend bez školy

Doma som bola takmer celý víkend sama, naozaj som sedela pri notebooku aj niekoľko hodín, ale jednoducho som musela načítať definíciu z jedného článku, druhého článku, učebnice,... . Keď som niečo napísala, tak som to aj vymazala, lebo sa mi to nepáčilo. Včera večer (nedeľa) už konečne prišla aj Maťa, na RTVS dávali horor Alfreda Hitchcocka- Psycho. No mala som dosť, nevedela som, že tak skoro používali pri vraždách ten husľový zvuk (fidli)- Fid-fid-fid-fid....(Áááááá). Takže už sme potom vedeli, že nasleduje vražda. Ešteže sme mali pri sebe čuníka, zakrývala som si ním oči a stískala ho, keď sa malo k niečomu schyľovať, skoro mi ho Maťa ukradla, ale vzala som si ho späť. Také horory by som ešte mohla pozerať, ale nie také paranormálne, tie sú od veci, hnusné. Potom dávali na Jednotke RTVS film s Drew Barrymore, Chlapci v mojom živote- ale nevideli sme ho od začiatku, Maťa si už dala slúchadlá a písala si tam na mobile, tak som o ňu mala opretú hlavu. Vyzeralo to na dobrý film, stihla som tak asi polhodinu pred koncom, nakoniec tam spievali pesničku od Everly Brothers- All I Have To Do Is Dream, tak som si ju spievala s tými postavami. No a ešte musím priznať, že som videla viacej aj z iných filmov- RTVS dávala ešte popoludní Pomádu, tak tú som kukala, no nepozeraj, keď pustia Pomádu. Nie som filmový nadšenec, ale včera som si už čosi nadbehla na budúci rok, pozerám len filmy, ktoré idú v telke.
(Ten pocit, keď za hodinu napíšem viac než za dva dni doma... Ale toto je jednoduchšie........) Za takých 20 minút by som už mohla byť pri Košiciach, zatiaľ vidím z okna len hmlu a sneh. Musím zamakať, aby som mala čisté svedomie a pokojnú dušu, lebo teraz tu sedím a len čo pomyslím na povinnosti, tak sa mi rozbúši srdce.

Ešte ma čaká taký "highlight" týždňa, na ktorý sa teším, ale nesmiem sa tak veľmi, lebo sa to celé pokašle ako beánie, ktoré nám zruinovali telocvikári a tak môj predsudok voči hlúpym telocvikárom sa zmenil na presvedčenie, že sú naozaj retardovaní z úderov do hlavy. Ale to som v inom príbehu, nesmiem sa rozčuľovať, stačilo minulý týždeň kvôli termínu skúšky (tam som si sľúbila, že som sa rozčúlila vtedy dosť až do konca roka). A vlastne tým svetlým okamihom týždňa bude vianočný punč, na ktorý sa chystáme do mesta so spolužiakmi. No ale hlavné je, aby som sa veľmi netešila, lebo to bude o ničom.
Okej, ja asi pomaly zbalím notebook, tieto "mikro" (MEGA) otrasy vo vlaku mi zabijú notebook skôr, než keby som ho zhodila na zem (mama to s jedným urobila, funguje). Chudák, niečo v ňom minule začalo hrkať, snáď to nič neznamená (že to nič neznamená?).
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 šišomišo šišomišo | 12. prosince 2017 v 21:24 | Reagovat

Ha-ha-peckový článok, srandovný :) :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama