Prosinec 2017

Príjemné sviatky

20. prosince 2017 v 0:00 | AM

Nabudúce sľubujem, že do Skice si stiahnem doplnkové kolekcie, aby som mala z čoho čerpať na takéto pohľadnice- veľa snehu, hudby a vianočnej atmosféry v kruhu rodiny prajem všetkým, ktorí navštevujú tento blog celkom náhodou alebo ho nebodaj sledujú viac-menej pravidelne ako ja ;-)

"Vodopád"- aktualizované (19.12.)

14. prosince 2017 v 12:24 | AM |  Denník
Zdravíčko!
Včera sme sa zúčastnili Univerzitného punču, dostali sme ho priamo od našej dekanky. Od inej osoby ako od dekanky by sme si ho ani nevzali :D Bolo to fajn stretko, vymrzli sme, hoci som bola vyobliekaná, moje prsty na nohách boli úplne skrehnuté. Ani neviem odhadnúť, ako dlho sme boli na námestí, ale rozprávali sme strašne dlho, tak dobrovoľne-nasilu som k nám priviedla vedúcu, pretože chalani sa už nemohli dočkať, kedy k nim príde :D Neskôr dekanka splnila svoju časť na tomto charitatívnom punči a dala vedieť našej vedúcej, že idú do tepla. Neskôr sme odprevadili našu vedúcu, ale nakoniec to skončilo tým, že sme šli dnu a sadli sme si k vedľajšiemu stolu. Myslím, že sme najviac ocenili to teplo, ktoré tam bolo a postupne sa nám roztopili prsty, dala som si varené víno, ostatní aj čaj alebo kofolu. Videla som v ponuke zemiakovú slamu, tak som chcela vedieť čo to bude, lebo doma robíme zemiaky s podobným názvom. Boli to zemiaky nastrúhané/narezané ako špagety, ale boli strašne mastné. Myslím, že ich A. označil za "nepolárne" :D.

No ale teraz prejdem k vysvetleniu názvu tohto článku- vodopád. Vopred upozorňujem, že tento článok nie je vhodné čítať, ak práve niečo jete alebo ste citlivá osoba ;-).

Stalo sa nestalo, v utorok tu na intráku bola closing párty zimného semestra. Ako to už býva, všelijaké zvery prejavili v tento večer svoju odvrátenú tvár. Jednu bunku tvoria na intráku dve izby so spoločnou kúpeľňou- jedna dvojlôžková a druhá trojlôžková. Ja bývam na izbe s Miškou, vedľa dievčatá- Ema, Monika, Nika. (neviem či môžem uviesť mená :D). Okolo desiatej večer sa stala nechutná vec- niekto nad izbou dievčat (6.poschodie a vyššie) sa rozhodol, že sa vyvracia miesto WC alebo vedra von oknom a poznačil tak parapety všetkých izieb zhora až dolu na 2. poschodie obsahom svojho žalúdka.
Hneď ako som sa to dozvedela, šla som sa pozrieť :D Napadlo mi, že sa to dá bezdotykovo odstrániť zliatím vodou. Ako som to spravila, spod toho okna sa ozval vreskot :D ( Tá osoba napísala asi na fb: "Ten pocit, keď zozbieraš posledné zvyšky odvahy, poutieraš to a j** druhá šabľa") :D Ale to nebola šabľa (v tom čase), ale výsledok môjho upratovania zvratkov :DDDDDD.

Našťastie N. poznala osobu, ktorá skríkla a šla im to vysvetliť. Ale čo čert nechcel, dozvedela som sa, že ten krik nebol kvôli tomu, že to poutierala a znova sa to znečistilo, ale preto, že to dievča pod nami šlo fajčiť a ja som jej to zliala na hlavu!!! :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD Musela si ísť umyť hlavu, ale zasa vždy fajčili dievčatám pod oknami a museli zatvárať okno, keď vetrali, takže možno odteraz budú menej fajčiť :D

Nanešťastie sa zasa okolo jednej v noci scenár "vodopádu" zopakoval, ale to som videla až ráno a mali tam toho viac :D Nechali sme to tak, nechcela som robiť problémy mojou čistiacou metódou, už som bola na izbe u dievčat, keď sme prišli zo školy, rozprávali sme sa o tom, keď im niekto zaklopal na dvere. Bola som opretá o stôl, že mi trčal do dverí len zadok, zakričala som "Ďalej!". Ticho, nikto nič, vystrčila som hlavu a nesmelo tam stál chalan s handrou v ruke- vravím- asi vám tu niekto ide upratovať :D Dievčatá- " akurát sme ťa ohovárali". Ospravedlnil sa dievčatám, teda, ja s Miškou sme neboli ani z tej izby, len Monika :D Poutieral to s dodatkom, že "to všetko som nebol len ja" :D Dobre vedieť :D Poďakovali sme, (nemáte za čo, dodal :D), odišiel a Monika sa len rehotala :D

Musím uznať, že bol zlatý, chudák, hanbil sa, ale priznal sa, upratal to (už bol na 6. poschodí, počuli sme dievčatá pod nami na 4., keď k nim prišiel :D Najlepšie na tom bolo, že Miška mi čítala horoskop v ten deň trochu neskôr a tam sa písalo- na dvere vám zaklope nesmelý charizmatický muž, ktorý spraví to, čo budete chcieť :D Neboli to moje dvere, ale taká malá odchýlka v planetárnom postavení na tom nič nemení. Tak teda keď bude upratovať ako mu poviem a bude hovoriť to, čo chcem počuť, môže byť :D Neviem teraz presné znenie toho horoskopu, možno ho potom napíšem, to je len taká časť, čo sa tam písala, niečo v úvode bolo, že nezadané srdiečka- bla, bla, bla :D

Originál "predpovede":

Nezadané srdiečka sa nemusia obávať osamelosti. Nový rok sa ešte len rozbieha, no vám sa už teraz podarí získať niečo, čo má výnimočnú cenu. Nie, nejde priamo o lásku, hoci tá pravdepodobne časom príde tiež! (Asi myslia knihu z knižnice za 135 €, ktorú som si požičala :D) Na vaše dvere zaklope muž, ktorý prevráti naruby všetky vaše doterajšie skúsenosti s tým, čo by mal ten správny chlap robiť a hovoriť. Jeho nesmelé, no mimoriadne charizmatické vystupovanie vo vás vyvolá pocit, že prežívate krásny sen. (No, ovracané okno je skôr nočná mora, aj keď nebolo moje :D) Áno, vzťah začína silnými sympatiami a priateľstvom, ktorého hodnota je nevyčísliteľná. A vy priateľa jednoducho potrebujete! Nie milenca ani partnera, ale muža, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Ktorý vie, čo naozaj chcete!

Tak vám poviem- nepridali tam nič nové, čo by žena nechcela, takže je jasné, že to sedí. Ale až tak- to som nečakala. Musím uznať, že s tým priateľom majú pravdu- ja si to myslím, načo by mi boli klišé a nasládle reči- občas aj to treba, ale to porozumenie aké je medzi priateľmi- to je polovica môjho srdca, keď povieme niečo naraz alebo myslíme na tú istú vec ani nemusíme hovoriť na akú.

Tak to bolo super, zasa som si predĺžila život, dva dni som sa mala na čom smiať :D Tak škodoradostne som povedala, že by mohol opäť prísť ten chalan utrieť parapetu, ale dievčatám by sa to nepáčilo :D Dúfam, že sa mi to podarilo napísať aspoň približne k tomu, ako sa to celé odohralo :D To nevymyslíš, to je život :D

Starosti s bakalárkou a Psycho

12. prosince 2017 v 9:41 | AM |  Denník
Pozdravujem všetkých po sto rokoch, čo som tu nebola. Ako vždy, čas na nejakú tú správu o tom, že ešte žijem by sa našiel, ale akosi som nemala potrebu písať článok. Idem vlakom, tak som sa rozhodla, že si budem čítať články, ktoré som si zohnala kvôli bakalárke. Na svoju tému som sa veľmi tešila, ale keď ju mám písať, tak mi to vôbec nejde. Celkovo mi to písanie nejde- všimla som si to na protokoloch, ktoré mi vracala naša doktorka na prerobenie, všimla som si to aj tento víkend, keď som napísala len čosi cez stranu textu a aj to sa mi zdalo ťažšie než pôrod. S tými protokolmi to však bolo tak, že aj keď som sa tešila, že ideme robiť so spektrofotometrom, tak som pokašľala nejaký výpočet a bolo po dojme z "výborného" protokolu. Pritom je to dosť jednoduché, stačila by mi štipka pozornosti pri tom, ako to prepisujem do Wordu. Takto sa mi vrátili asi 3 protokoly! Neviem čo sa so mnou deje, neviem sa sústrediť, ani si nájsť správnu pohodu na učenie doma alebo na intráku.

Jedna vec, ktorá ma trápi najviac je, ako sa robí citácia z encyklopédie Britannica. Veľmi by som tam chcela dať odkaz z tejto encyklopédie, je to asi taká moja srdcovka, mala som možnosť si pozrieť zväzky v Nórsku, mali ju na jednej ubytovni v anglickej verzii, hoci bola z 80-tych rokov. V jednej som našla založené asi tri nórske stokorunové bankovky, ktorými sa už neplatí, myslím, že teraz majú stokorunáčku takú do fialova, neviem, ale tamtie boli oranžové, mám na tú knihu dobré spomienky :D.
Chcem vyskúšať novú teóriu- možno, že keď sa teraz rozpíšem, tak mi to pôjde celé ľahšie, veľmi chcem aby ma to písanie bavilo, ale zatiaľ ma to viac odpudzuje. Nechcem mať kvôli nejakým zdrojom problémy, ale veď priznávam všetko, odkiaľ čo mám, na tej jedinej strane a kúsočku ďalšej mám už 7 odkazov do bibliografického zoznamu. Pritom ma zajtra večer čaká zápočet z tvorby záverečnej práce. Čo tam po tom, keď tam nie je encyklopédia....

Teraz trochu o inom, aký bol ten víkend bez školy

Doma som bola takmer celý víkend sama, naozaj som sedela pri notebooku aj niekoľko hodín, ale jednoducho som musela načítať definíciu z jedného článku, druhého článku, učebnice,... . Keď som niečo napísala, tak som to aj vymazala, lebo sa mi to nepáčilo. Včera večer (nedeľa) už konečne prišla aj Maťa, na RTVS dávali horor Alfreda Hitchcocka- Psycho. No mala som dosť, nevedela som, že tak skoro používali pri vraždách ten husľový zvuk (fidli)- Fid-fid-fid-fid....(Áááááá). Takže už sme potom vedeli, že nasleduje vražda. Ešteže sme mali pri sebe čuníka, zakrývala som si ním oči a stískala ho, keď sa malo k niečomu schyľovať, skoro mi ho Maťa ukradla, ale vzala som si ho späť. Také horory by som ešte mohla pozerať, ale nie také paranormálne, tie sú od veci, hnusné. Potom dávali na Jednotke RTVS film s Drew Barrymore, Chlapci v mojom živote- ale nevideli sme ho od začiatku, Maťa si už dala slúchadlá a písala si tam na mobile, tak som o ňu mala opretú hlavu. Vyzeralo to na dobrý film, stihla som tak asi polhodinu pred koncom, nakoniec tam spievali pesničku od Everly Brothers- All I Have To Do Is Dream, tak som si ju spievala s tými postavami. No a ešte musím priznať, že som videla viacej aj z iných filmov- RTVS dávala ešte popoludní Pomádu, tak tú som kukala, no nepozeraj, keď pustia Pomádu. Nie som filmový nadšenec, ale včera som si už čosi nadbehla na budúci rok, pozerám len filmy, ktoré idú v telke.
(Ten pocit, keď za hodinu napíšem viac než za dva dni doma... Ale toto je jednoduchšie........) Za takých 20 minút by som už mohla byť pri Košiciach, zatiaľ vidím z okna len hmlu a sneh. Musím zamakať, aby som mala čisté svedomie a pokojnú dušu, lebo teraz tu sedím a len čo pomyslím na povinnosti, tak sa mi rozbúši srdce.

Ešte ma čaká taký "highlight" týždňa, na ktorý sa teším, ale nesmiem sa tak veľmi, lebo sa to celé pokašle ako beánie, ktoré nám zruinovali telocvikári a tak môj predsudok voči hlúpym telocvikárom sa zmenil na presvedčenie, že sú naozaj retardovaní z úderov do hlavy. Ale to som v inom príbehu, nesmiem sa rozčuľovať, stačilo minulý týždeň kvôli termínu skúšky (tam som si sľúbila, že som sa rozčúlila vtedy dosť až do konca roka). A vlastne tým svetlým okamihom týždňa bude vianočný punč, na ktorý sa chystáme do mesta so spolužiakmi. No ale hlavné je, aby som sa veľmi netešila, lebo to bude o ničom.
Okej, ja asi pomaly zbalím notebook, tieto "mikro" (MEGA) otrasy vo vlaku mi zabijú notebook skôr, než keby som ho zhodila na zem (mama to s jedným urobila, funguje). Chudák, niečo v ňom minule začalo hrkať, snáď to nič neznamená (že to nič neznamená?).