Září 2017

Ďalšie leto v Nórsku-zhrnutie :)

21. září 2017 v 21:51 | AM
Zdravím!
Už je po leňošení. Tento týždeň mi začala škola, začal sa nám tretí ročník a ten ukončíme bakalárkou. Tému mám, knihy aj články už mám, zatiaľ len veľmi málo, možno ich ani nepoužijem, ale nejak sa mi nepodarilo sa ňou počas leta zaoberať. Hneď začiatkom júla som šla za otcom do Nórska, kde som mu mala pomáhať ako brigádnička s rozvozom chleba alebo ako pomocníčka v pekárni, ale otcov plán, že by som vykladala prepravky papierom, kým by on bol na ceste do obchodov vôbec nevyšiel. V Nórsku počas leta brigádujú až dve tretiny študentov, preto je tam dosť ťažké nájsť si v sezóne brigádu, navyše im prázdniny začínajú asi o dva týždne skôr. Mala som pripravený životopis v angličtine, ale nemám žiadnu znalosť nórčiny, hoci z počutia rozumiem celkom dosť, lebo s angličtinou a nemčinou sa mi nórčina zdá dosť zrozumiteľná.


Jednou z výhod trajektov v Nórsku je to, že chodci a cyklisti majú trajekt zadarmo, tak to aspoň bolo medzi Moss a Horten. Hovorím to preto, že som trajektom šla cestou na letisko a páčil by sa mi výlet na bicykli, ale oco mal veľa práce a nestihli sme to. Keďže som v Moss už bola, veľa som tam nefotila, so Štefániou sme si urobili fotky, ale ja si nerobím selfie, takže väčšinou mám sfotené len okolie. Zopár fotiek som si pridala aj na Instagram, lebo som si spravila účet, hoci naozaj málo fotím.

Viac-menej sa tam toho veľa nezmenilo, Nóri stále pokračujú v kupovaní elektrických áut, je to nezastaviteľné, dokonca som si v jednom aj zajazdila- Nissan Leaf- perfektné! Nebola som skeptik, páčili sa mi elektrické autá, najmä Tesly, veď komu by nie, ale to autíčko bolo neuveriteľne zábavné, tiché, rýchle ako šíp, bola som z toho unesená. Mala som v ňom pocit ako na elektrických autíčkach v Práteri alebo keď k nám do mesta prišli kolotočiari. Bolo to úžasné zrýchlenie, úžasné zákruty a po diaľnici som si dupla na "plyn" a šla 130 km/h. Úžasný uvoľnovač endorfínov, nehovoriac o audiu, digitálnom (DAB) rádiu, navigácii a super displejoch, na ktoré by som potrebovala pár hodín aby som si na ne zvykla a hlavne poriadne preštudovala všetky informácie amožnosti jazdy. Keď ste si tam dali režim Eco, tak ste cítili, že akcelerácia už nie je taká rýchla, to sa hodilo najmä na nórske ulice a mestá preplnené retardérmi, kde sa nikto neponáhľa a stále pribrzďuje. No ale to som sa už veľmi rozrozprávala o aute.


Parkovisko karavanov a rybárska zóna v časti, kde sa Moss oddeľovalo úzkym vodným kanálom pre lode (karavany sú za mnou).

Okrem elektrického auta som si vyskúšala kamión Man - 6 stupňový manuál , bicykel- cruiser ako z Venice beach- veľmi štýlový a hlavne pohodlný. Ten bicykel pútal pozornosť ľudí, hoci u nich sa už vo veľkom rozmohli elektrické bicykle. Takže ja som s tým "americkým" dvadsaťkilovým bicyklom šliapala do kopca (mal len 3 prevody) ako o dušu a predbehla ma teta s elektrickým, hoci dolu kopcom s mojou hybnosťou proti nemala šancu :D


Pohľad z "rybárskej zóny" kúsok bližšie ku kanálu

Robotu som nemala, tak som si vyplnila čas po svojom- opaľovala som sa. Podľa mňa si veľa ľudí myslí, že je ta, v lete zima. ale závisí to od toho, kde v Nórsku sa nachádzate. My sme boli asi necelé dve hodiny (môj odhad) od Osla (smerom na juh), čo sa nachádza ešte v tej južnej časti. Používala som opaľovacie krémy a niekedy na mňa slnko pálilo tak, že ma štípali nohy a pripieklo mi ich načerveno. Problém bol v sklápacom lehátku, pretože som si naň nemohla normálne ľahnúť, len tak, že sa mi skoro prelomil chrbát ako "Křup a sýr" a dlho som takto ležať nevydržala a preto mám prednú časť nôh opálenú viac než zadnú. Tak som aspoň splnila dovolenkový- letný cieľ opáliť sa. No ale šla som aj na mestskú pláž, kde boli aj sprchy, plávajúce plošiny, z ktorých sa skákalo do vody. Hoci som vlastne bola pri mori, neokúpala som sa v ňom, namočila som si len nohy po zadok, pretože tá voda bola brutálne ľadová. Využívala som len osvieženie sprchy, ktorá bola na brehu, takže dovolenkový sen mnohých ostal nesplnený. No netúžila som ísť mokrá na bicykli naspäť domov, radšej som sa opaľovala, aby mi nikto nevyčítal (mama :) ), že som sa vôbec neopálila.


Časť prístavu, za mnou sa nachádzala jedna z pláží, na ktorej som sa opaľovala, bude na nasledujúcom obrázku

Hoci som nemala brigádu, s otcom som bola zopárkrát v práci, či už v autobuse alebo v pekárni, raz som mu dokonca prevalila celý stĺp pečiva na zem (prevrátila som prepravky)- ako naschvál to bol posledný obchod v to ráno a takto som mu to pokazila... Raz sme mali misiu ísť sa pozrieť na nejakú adresu a pozrieť sa, či tam stojí auto, pretože to auto predal jeho kolega nejakému Litovcovi alebo komu, no nedal mu zaň peniaze alebo celú sumu, už neviem, že mu ostal ešte jeden kľúč a to auto by si odviezol. To bolo brutálne- kamión v obytných uličkách pred siedmou ráno, boli sme nenápadní :) Nenašli sme ho nakoniec, naša detektívna kariéra skončila.


Podvečer, hoci u nás by sme videli slnko pomaly zapadať, tam sa nachádzalo ešte vysoko, na pravej strane pláže


Krátko pred jedenástou večer sme v Osle stále mohli vidieť zapadajúce slnko


Aby to nebolo stále o tom slnku- mali sme tam aj dážď, pomaly sa schyľovalo k lejaku

Keďže ubehlo už dosť času odkedy som sa vrátila, toto bolo také malé zhrnutie. Stalo sa mi tam ešte zopár zaujímavých vecí- stretnutie s Karamom, ktorý tvrdil, že je holič z nákupného centra, ktorý za mnou išiel vraj od nákupného centra, keď ja som vystúpila na autobusovej zastávke, aby som si šla po bicykel a šla na našu základňu- tak sme volali karavan. Dobehol ma a vytiahol figúrku mimoňa (z filmu Ja, zloduch) a pýtal sa ma, či mi to nevypadlo. Ja som mu povedala, že určite nie (vedel po anglicky), že to patrí asi nejakému dieťaťu, tak sme išli kúsok spolu (pár desiatok metrov), ale ja som musela ísť hore na kopec do takej priemyselnej časti- garáže a kancelárie a on pokračoval do takej prímestskej časti. Rozlúčili sme sa, povedala som, že keď budem v tom neďalekom nákupnom centre, tak ho pozdravím (no určite, čo ste, to som len tak povedala, ešte že by oco vedel, že idem za dajakým Karamom alebo Quaramom moslimským, tak to nie... :D). No ale pýtal odo mňa číslo, ale čo ja s tým? Dala som mu nórske, lebo aj tak som ho nepoužívala :D Ale bála som sa, či zavolá, lebo ten mobil bol ocov záložný :D Som sprostá, no ale čo už, nech si ho má :D

Bolo tam veľmi pekne, oddýchla som si od internetu, mailov, ktoré počas školy v kuse kontrolujem a aj od stresu doma, pretože sme mali prerábať kuchyňu, teda Decodom a nesplnili vôbec naše predstavy čo sa kvality týka, všetko sfušovali a doma sme z toho mali len dusno. Tak som prišla domov, týždeň po mne aj oco a vyniesli sme starý sporák a dve skrinky zo starej kuchynskej linky a máme pokoj :D Ale riešime to, takže zatiaľ je všetko fajn tak ako je. Majte sa krásne :)