Březen 2017

Asi mi odchádza mozog

15. března 2017 v 9:08 | AM |  Denník
Zdravím!
Nechcem, aby sa tento blog zmenil na nejaký emo kútik, ale všetky udalosti za posledné tri týždne nasvedčujú tomu, že som idiot. Už ani nerozumiem tomu, na čo sa ma kto pýta alebo čo mi vysvetľuje. Včerajší deň bol toho dôkazom, asi nikdy som nebola zo seba tak sklamaná a nepodceňovala sa tak. Ja vôbec nie som chemik, som len sprostá ako peň- asi to mi vyšlo zo včerajšieho labáku. Neviem či je to moja vina, alebo čo, ale bola to predsa moja prvá titrácia, tak odo mňa nikto nemohol čakať, že keď vstupný príklad počítam skoro dve hodiny (ani neviem ako dlho), tak že tá praktická časť mi pôjde o lepšie.

Niekedy mám pocit, že si asi stojím na vedení. Neviem prečo mi je tak zle, ale ťahá sa to so mnou už dosť dlho a začína mi to prekážať v mojom študentskom živote. Na rozdiel od niektorých vysokoškolských odborov, ja svoj MOZOG POTREBUJEM! Nech už mi ho chce vziať nejaká sila alebo čo, nech s tým okamžite prestane, lebo moje doterajšie pôsobenie v škole je dosť ohrozené.

Neviem či mám ísť k psychologičke alebo lekárovi, ale musím s tým niečo robiť. Keby ste videli tie moje kruhy pod očami, tak sa zľaknete. Ešte aj môj make-up má nejaký odtieň do žlta, takže mám možnosť vyzerať ako Drakula, alebo byť žltá ako Aziat.

Proste učiteľka si o mne myslí, že som imbecil, ja si to o sebe myslím, a sestra ma pošle do riti, že nemám ani chodiť domov, na čo ma tam (lebo mama odchádza na týždeň a slečna chce mať párty). Lenže ja tu nechcem ostať mesiac v kuse!!! Oni doma nevedia, že mňa to tu celé serie (no už som naštvaná, čo už...) a mám chuť to tu celé roztrepať a som z toho tu celéjho momentálne nešťastná.

Zajtra ma čaká navyše zápočet, tak som veľmi zvedavá, ako dopadne. Viete, nie je jednoduché sa to naučiť, aj keď som začala skôr, neviem či dnes stihnem vypočítať 15 príkladov (každý iný), učí nás to podivín.
Majte sa pekne, nech vás neštve škola ako mňa :/


Deň blbec

7. března 2017 v 20:00 | AM
Ahojte!
Dnes nemám dobrý deň. Prvýkrát sa mi stalo, že som musela odísť z labákov kvôli nenapísanej vstupnej písomke. Niežeby som nikdy nemala na mále, vlastne sa čudujem, že som šla na izbu až teraz, ale dosť ma to zaskočilo. Tak som bola poobede na izbe, počúvala hudbu, vypočítala smernicu priamky, dorobila graf a za včerajší labák z fyzikálky mám pokoj. Mám nervy na seba aj na školu, lebo sa mi zdá, že v škole na nás kašlú. Ešte sa mi nestalo, že by som po dvoch dňoch v škole úplne stratila energiu a chuť niečo robiť alebo sa učiť, ale tento semester je naozaj hrozný. Chcem ísť domov a byť v pohode. Tu sa snažím, a aj tak to stíham len tak-tak.

Včera sa mi stalo, že som si po asi hodine a pol vymazala celý protokol (ten, ktorý som dnes dokončila)! Boli to asi tri strany, ale riadkovanie 1,5 aj s rovnicami a všetkými tými gréckymi symbolmi, ale prekvapila som samu seba. Čo iné mi ostávalo, nadávkami by som to nevrátila späť, tak som jednoducho začala odznova. Chcela som si trochu pomôcť a nakoniec som to dogabala.

Nechcem byť veľmi negatívna, ale ešte aj na MacConkey agare sa z mojej vzorky vykľuli gramnegatívne baktérie. Ostatní ich mali pozitívne, žeby znamenie? Samozrejme, fotka nesmie chýbať, chúďatká smutnučké :/


Moja polovica je tá negatívna, kde narástol ten humus a vedľa je môj a Monikin (ten farebný) šikmý agar (TSI).

Dúfam, že tento večer prebehne v pokoji a bez neočakávaných komplikácii. Aspoň som dnes pokecala so Stefi, ktorá uľahčila môjmu srdcu dlhým rozhovorom. Musím inak spomenúť dôležitú osobu, ktorá si špeciálne vyžiadala pozdrav, takže moja myšlienka na koniec patrí Adi :D Čaute!