Stratené dieťa

28. února 2017 v 19:13 | AM |  Denník
Zdravím všetkých!
Stratené dieťa sa znovu ozýva ( väčšinou preto, že mu došli prachy, ale zatiaľ v poho) :D Darmo by som opisovala, čo som od "prosinca", čo je dúfam, december, stihla urobiť, darmo by som však ponáhľala, čudujem sa však, že som tu neuviedla doteraz mega super extra nuovo novinku- že som si KÚPILA ELEKTRICKÚ GITARU!!!!!!!

Je na zaplakanie, že tu ešte nevisí miesto Mattovej Mansonky (to strieborné za textom), ale nemala som čas to všetko "zálohovať" zároveň so svojím životom, pretože pravdou je, že sa cítim ako myš v uzavretej miestnosti, ktorá sa len motá podľa stien dokola a nestíham sa obzerať, navyše mám z labákov z analytiky pocit, že by som tam ani nemala byť a cítim sa strašne dezorientovane (to bol pravý význam tej myši, ale aj to mi doťuklo až teraz... nemám to v hlave ešte usporiadané, tak mi prepáčte nejakú tú nezmyselnosť, nesúvislosť alebo blbosť).

Dočerta, ako to, že som tu nenapísala, že mám gitaru!!! To ma veľli mrzí, ale verte mi, že som sa ešte počas voľna pred skúškovým a po skúškovom snažila natočiť videá, kde hrám pesničky od Muse, dokonca aj Aerosmith ( čo je ďalšia mega novinka, ale aspoň viete, že idem na koncert z minula), ale som náročná na seba a nebudem vešať na youtubečko nejaký chabý pokus o udržanie rytmu (aj na tom je čo zlepšiť!), ale jednoducho sa nechcem za seba hanbiť, navyše, ja hlava kelová, kapustová som si rozložila jack (konektor kábal, čo ide do gitary) doslova na súčiastky (chcela som si dať dole gitaru, ale asi som si prišliapla kábel a zrazu sa mi z gitary niečo vysypalo- komplet súčiastky konektora....viete, že nenadávam, ale nedalo sa inak, ani vtedy som si nezanadávala :D) Mojou jedinou útechou bolo, že som kvôli nejakej zaseknutej časti, ktorá by mi ostala v plugu, nemusela rozoberať aj gitaru.

Takže, moje vyhliadky sú:
  • prinútiť kamoša (Kačiho), aby na mňa nezabudol, kúpil náhradný diel a za plagát Trabantom naprieč Afrikou, či čím, mi to opravil;
  • za dva týždne napísať 7 laboratórnych protokolov;
  • raz za dva týždne si urobiť deň pre seba (v mojom prípade "deň poľudšťovania"- masky, epilácie a iné nutnosti;
  • snažiť sa aspoň splniť niektorý z bodov
Z mojich skromných nárokov teda nie som nadšená, ale jediná vec, ktorá mi robí radosť je, že už v piatok príde deň poľudštenia a možno pôjdem aj ku kaderníčke na strihanie a ďalšou vecou je to, že doma budem už vo štvrtok a budem mať deň voľna navyše (piatok) :D

Okrem toho mi spôsobuje pocity, porovnateľné so žalúdkom na vode aj možnosť cestovania autobusom do Krakowa, keďže mám kúpený lístok na koncert Aerosmith na 2. júna. Nie je to tým, že by mi bolo v autobusoch zle, ide o to, či vôbec nejaký chodí. Navyše mi zatiaľ podľa predpokladu vychádza, že len cesta do Krakowa by stála viac než 3/4 ceny lístka (aproximujem to cene 60 € za bus) na Aerosmith, čo, milé dámy a páni, nie je krabička lentiliek. Preto by mi logicky vychádzala možnosť cestovať do Krakowa autom, čo si ani nedovolím vysloviť doma z toho dôvodu, že cestujem sama, aj keď v Poľsku sa celkom vyznám (aspoň po Rzesów), no v Krakowe som bola asi len dvakrát, keď sme šli taxíkom na letisko. No na druhej strane by to vyriešilo moju ďalšiu dilemu- čo robiť a kam ísť od polnoci do rána v Krakowe (= spať v aute)- ak by som šla busom, asi by som si mala vybaviť nejaký nocľah, takže to už vôbec nevyzerá na dobrodružtvo, ale na obyčajný plánovací guľáš, akými sú aj moje články (kto v tomto momente ešte vie, čo sa snažím povedať, tak má môj obdiv).

Foto: Zack Whitford

A v tomto odseku sa naplno prejaví, ako písať článok po pomaly troch mesiacoch a nadviazať plynulo na všetky udalosti, ktoré sa udiali. Teraz jednoducho nemôžem prezradiť, ako bolo vo Viedni na návšteve u Ľuboša, pretože by to bolo úplne od veci, ale bude ďalší článok, ja viem, že som už niečo sľubovala o Marie Curie a pod., ale knihu mi osoba ešte nevrátila a asi jej ju nechám na takú nenápadnú pamiatku, asi zabudla, že som ju požičala- k tomu sa viaže príslovie:

"Keď sa chceš niečoho zbaviť, tak to požičaj."

Amen. Navyše pozdravujem Štefániu a článok venujem špeciálne Tomášovi a Eme. A neviem, či to číta aj Monika, tak aj jej, uzdrav sa :D Obrázok tu dám špeciálne preto, že nemôžem odtrhnúť uši od Aerosmithu. Klasika, rock, nebo a peklo v jednom :D "Poeticky" nazvané, aj k nim sa budem musieť ešte vrátiť. Tak sa majte po dlhšom čase, bolo super sa zasa vyventilovať a aspoň niečo z tej gebule vypustiť, aj keď vidno, že po dlhšom čase. Ukončujem to tu už strašne dlho po amene. :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Valaska Valaska | 1. března 2017 v 22:47 | Reagovat

N.G. , je to od teba veľmi velkorysé že práve nám dvom si to venovala :-) veľmi moc ti ďakujeme :-)

2 Angelika M. Angelika M. | 1. března 2017 v 23:09 | Reagovat

[1]: aj ja veľmi moc ďakujem, nejakým zázrakom sa mi upravili rebríčky na blogu.... Asi za to vďačím vám, čo tu chodíte ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama