Srpen 2016

Nový zmysel prázdnin

24. srpna 2016 v 21:33 | AM |  Denník
Zdravím vás!

Dá sa povedať, že sa doma dosť nudím. Mám čo robiť- mám tu na výber z domácich prác, ktoré sú aj tak obmedzené tým, že bývame v meste v byte, a tak treba vždy niečo upratať. Takže okrem toho, že musím vysávať prach a vlasy, ktoré na plávajúcej podlahe hneď vidno, som minule bola ozaj zúfalá a začala som s kartáčom čistiť špáry v dlažbe. Dejnucha tu nie je, keď volám Maťu, či si nechce zahrať bedminton, tak buď fúka alebo má tréning a nechce sa jej.

Asi pred týždňom a pol, možno dvoma, sme boli na návšteve u ocovho kamaráta, ktorý s ním hral v kapele v 90-tych rokoch a požičali sme si od neho elektrickú gitaru. Dal nám k nej aj menšie kombo Line 6, ktoré sa mi veľmi páči, lebo má vstavanú ladičku, štyri štýly- clean, crunch, metal a insane. Budem úprimná- najviac sa mi páči insane- je nevyspytateľné a zakryje nejakú tú chybičku :D Okrem toho je to aj perfektné na hranie pesničiek od Muse. S elektrickou gitarou mám nové možnosti- napríklad také podladenie strún- na klasickej som to radšej ani nerobila, bolo otravné ladiť tam z E na D, tu len pootočím o pár milimetrov a je to. Ďalej na kombe používam rôzne efekty- reverb, tremolo, echo, phaser a pod., s ktorými zahrám aj efekty rokov 80-tych :)

Dnes som si vyrobila provizórny popruh z koženého remeňa ďalekohľadu, ktorý sa pripína podobne ako gitara- má dierku, ale nad tým má vyrezanú aj takú čiaru, cez ktorú prevlečiem ten patent na gitare a v tej dierke sa to tam presne zavesí. Ten remienok je síce úzky a dosť dlhý, takže som ho ešte zauzlila, aby som nemala gitaru po kolená, ale nemám obavy, že by sa to vyvlieklo, len zakvačiť to tam bola výzva.

Odkedy mám tú gitaru tak ma to motivuje, aby som sa učila gitarové riffy, ktoré som obdivovala na Muse a Matthewov štýl a snažím sa napasovať ten zvuk gitary, aby to do tej pesničky sedelo. Mojím problémom je naučiť sa tie klasiky rocku. Jednoducho "Nothing else matters" to nie je nič pre mňa. Vypočujem si to s ocom v aute, lebo to má na usb, páči sa mi to, ale už to vie( snaží sa zahrať) každý, kto chytí do ruky gitaru, lenže mňa to nikdy k tomu neťahalo. Snažím sa cvičiť aj klasiky ako "Back in Black" , "Smoke on the Water" a pod., lenže tie gitarové sóla sú pre mňa španielskou dedinou, tie pesničky nemám dobre napočúvané, som zvyknutá, že keď sa niečo nachystám hrať, tak mi to tak automaticky ide, neviem či som taká lenivá, ale ani počúvať sa mi ich nechce. Momentálne idem na- Muse, Coldplay a Radiohead.

Pesničky sa učím na https://www.ultimate-guitar.com/ . Toto je srdce mojich pokusov o nacvičenie si pesničiek. Asi napíšem článok o tejto stránke, lebo je to asi najlepšia stránka na taby, akordy pre gitaru, basu, ukulele a iné nástroje. Už som na nej dlhšiu dobu, ale len prednedávnom som si urobila účet a zistila, že má kopec výhod, keď sa zaregistrujete, minimálne v tom, že nemáte zamorené záložky v počítači a na ich stránke si jednoducho pridáte daný tab alebo akordy do obľúbených.

Takto vydržím hrať na gitaru aj tri hodiny v kuse, stále si niečo nájdem, večer zapojím do komba slúchadlá a minule som vydržala hrať do pol jednej v noci a nikto sa nesťažoval. Pustím si "autoscroll" a zapnem pesničku do našej super hi-fi súpravy a odpálim pol bytovky. Takže sa nepáram s myškou. Myslím, že je to možno aj na iných hudobných stránkach, ale oni sú pre mňa najlepší. Dnes som poslala Dajane videopsprávy- jednu s Hysteriou a druhú s Plug in Baby od Muse, ale ešte sa mi neozvala, tak neviem, či sa jej to páčilo. Ešte týždeň cvičenia a bude to už dobré. Som veľmi šťastná, že má teraz gitaru, predpokladám, že im ju vrátim asi na začiatku akademického roka, lebo na ňu nebudem mať toľko času, uvidím.

Mám ešte taký jeden plán, že by som mojej bývalej spolubývajúcej darovala takého malého plyšového psíka a poslala jej ho poštou, lebo štúdium nateraz ukončila, šla skúsiť niečo iné do Blavy, koniec koncov tam aj býva, a má sučku staforda alebo ako sa volá to plemeno, volá s Ziva a tvoria nerozlučný tím. Dúfam, že sa nudiť nebudem koncom tohto mesiaca, lebo idem na Oravu, do tých horských končín, v ktorých býva moja druhá spolubývajúca, Kika a veľmi sa teším na ich dedinu, nikdy som na Orave nebola (asi), takže by som tam mohla aj niečo navštíviť, keď stihneme, lebo tam budem dosť krátko, dnes som bola v meste kúpiť magnetku s naším kaštieľom a prekvapilo ma, že stoja viac, než v centre Viedne! Ale nebudem škrobiť na svojich blížnych, ja si to vynahradím na sebe v obchode s dobrým pocitom, že som kúpila maslo o 6 centov lacnejšie než predávajú v nejakých potravinách. Vážne ma aj takéto zistenie vie veľmi potešiť, myslím si, aká som ja prešibaná, že som Teskáčom neskočila na lep.

Mám ešte ďalšie ciele, nechať si upraviť šaty na svadbu (nie moju!) a konečne sa ožiariť s Lumeou, aby moje hodvábne nohy ostali (navždy) hodvábne. Len mi chýba to, že moje polročné trénovanie minulú jeseň/zimu sa teraz v lete ešte neprejavilo. Chýbajú mi súperi. Zatiaľ sa majte!

Z výletu v Nórsku, bývanie v karavane

17. srpna 2016 v 13:56 | AM |  Denník
Zdravím!

Včera (to jest 3.8, článok je uverejnený 17.8.) sme sa vrátili z 10-dňového pobytu v Nórsku, takže by som mohla pomenovať tento článok aj ako "Prázdniny v Nórsku"- tretia časť, pretože je to už moja tretia návšteva tejto krajiny. Nemám žiadnu úchylku týkajúcu sa Škandinávie, pre tých, ktorí nečítajú blog od začiatku ( čo sú 3 roky dozadu), je to preto, že môj otec tam odišiel pracovať.

Ja a moja kamarátka Štefánia, ktorá je tu spomínaná dosť často, sme šli na 10 dní za otcom. Otec býva v obytnom prívese a preto bola táto návšteva výnimočná- nikdy som totiž v prívese nebývala a nespala, sestra za ním bola pred rokom a strašila ma, aké je to strašné, no predčilo to moje očakávania, myslím, že by som vydržala žiť v prívese aj dlhšie obdobie, hoci prežívať nórsku zimu si neviem predstaviť, ale obdobie jar-jeseň by som dala. Samozrejme, keby sa ešte trochu zlepšili podmienky- napríklad sme sa chodili sprchovať do otcovej práce, čo by som pri dlhšom pobyte asi musela riešiť inak, ale keby som tam bývala, tak by som tam zrejme pracovala a možno by som sa tiež sprchovala v práci, ak by tam bola sprcha, museli by sa urobiť ešte úpravy s prístupom k vode, ale zasa je to len hypotetické- oco tam býva sám a stačí mu 40 l vody, ktorú si napustí v práci a odvezie si ju do nádrže, čo je zložitejšie, keď tam býva o dve osoby naviac, napokon je jasné, že chlap to má jednoduchšie, navyše v ňom cez rok býva sám, preto to zasa neberte tak, že sa chvastám, že by som to pokojne dala, niečo by sa dalo doladiť, ale nám to postačovalo, nechystám sa tam prísť bývať dobrovoľne, pokiaľ mám školu a iné povinnosti na Slovensku.

Desať dní sme bývali asi 65 km od hlavného mesta- Oslo. Ten kraj sa volal Ostfold s prečiarknutýmn O a my sme boli pár kilopmetrov od mesta Moss. Leteli sme zo Rzesowa na letisko Rygge, ktoré ale majú zrejme do konca roka zrušiť, na čo poukazujú aj karikatúry a heslá na transparentoch, kde nejaké dve političky strkajú lietadlo do igelitovej tašky a hovoria niečo o peniazoch... Je to škoda, pretože nám to na letisko v Poľsku trvalo asi 3 hodiny a po prílete na Rygge sme boli hneď pri Moss.

Na začiatok musím podotknúť, že Moss nie je ani zďaleka tak zaujímavá a turistmi vyhľadávaná lokalita ako Bergen. Boli tam trochu iné možnosti aj čo sa napríklad prístupom k autobusovej a električkovej dopravy týka, je to ale bližšie k švédskej hranici a k hlavnému mestu. Boli sme aj s ocom v práci- teraz má dve- jazdí ako vodič autobusu a rozváža pečivo do obchodov. Každá z nich má nejaké výhody, možné je, že prejde na rozvážanie aj iných vecí, isto viem, že to bude asi vždy súvisieť s nejakou dopravou a rozvozom.

Tento článok bude zrejme dosť dlhý, nebudem tu opisovať deň po dni, ale vybrala som fotografie, ktoré budem komentovať.


Takto vyzerala pláž, na ktorú sme šli v deň po príchode. Prešli sme na bicykloch na druhú stranu mesta Moss a okúpali sme sa v mori. Bolo to tam super, 25 m voda asi po krk, dovideli ste si na nohy a všade bol pieskový podklad.


Šla som s otcom do práce, ideme po diaľnici o pol piatej ráno a vezieme čerstvý chlieb a sladké pečivo do obchodov. Smer Oslo!


Tak takýto výhľad má oco, keď vyjde z karavanu. Už bol večer a my sme sa chystali grilovať pstruha lososovitého. Nafotila som vtedy kopec fotiek aj so selfie tyčou, ke%d mi oco povie- ukáž tete ako je v Nórsku- tak len rýchlo prebehnem fotky s mojimi nepríčetnými výrazmi :D

Toto je park v meste Moss- Nesparken. Urobili sme si okruh okolo parku, počasie bolo také nemastné, neslané, ale malým chlapcom to neprekážalo- vždy lepšie než chytať Pokémonov :)


Toto je super šmýkalka do mora na výbežku pri prístave pre trajekty, ktoré tam premávali snáď každú polhodinu. Je to veľmi dobrý nápad, aj u nás by mali myslieť na ľudí. Okrem toho mali aj také malé pontóny ukotvené na dne, z ktorých sa dalo tiež skákať do vody. Vtedy tam hrozne fúkalo, vietor odnášal tie kvapôčky z vodotrysku až k nám, slnečné okuliare som mala úplne mokré.


Vitajte v OSLE! Jedeň deň sme strávili v nórskom hlavnom meste, kam sme sa dopravili autom a vyložili sme si bicykle, na ktorých sme prešli až do centra a v tých preľudnených uliciach sme ich zamkli a pokračovali ďalej. Bicykle sa tam dajú aj požičať. Stihli sme tam toho viac a presuny nám netrvali tak dlho. V meste majú aj cyklistické chodníky. Toto je bazén s morskou vodou, vlastne to len tak tým drevom odčlenili od mora. Ľudia sa tam nasáčkovali na kúsok zelene a robili si pikniky, opaľovali sa a niektorí aj plávali.


Toto je pohľad zo strechy opery v Osle. V okolí stavali Munchovo múzeum a lanovku. Bol tam výhľad na protiľahlý breh a také administratívne budovy. Trochu sme si tu oddýchli, navštívili obchod v opere ( sklamali ma tým, že suveníry mali z Vienna World a ceruzky s Griegom a inými skladateľmi severu vôbec nemali, tak som si kúpila Bacha a Verdiho). V opernom obchode sa dajú kúpiť aj použité baletné topánky či črievice alebo ako sa volajú, či všelijaké baletkovské suveníry- dievča zbláznené do baletu by tam asi vykúpilo celý obchod.


Oproti hlavnej stanici v Osle sa začína brutálne dlhá ulica (toto je už fotka z jej konca), ktorá vedie až ku kráľovskému palácu ( v popredí). Na uliciach sú obchody, rumunskí cigáni hrajúci na všelijaké nástroje alebo len tak s kávovým pohárom a žobrajúci, alebo cigánky ponúkajúce nejaký časopis- podobné ako v Bergene. Videli sme aj obchody so suvenírmi a pouličného umelca so sprejmi, ktorý na môj a na Števkin vkus tvoril trochu gýčovo, ale môj oco by si pokojne zobral obraz s galaxiami :D


Toto je (spodný profil?!) záber na kráľovský palác, aj keď to vyzerá, že som spadla na schodoch. :D Majú tam tabule so zaujímavými stretnutiami kráľovskej rodiny a udalostí. Celý dvor je vysypaný štrkom, podobne ako vo Viedni pri Hofburgu a majú tam aj stráž, s ktorou sme sa fotili. Stačí sa ich opýtať, treba ostať na okraji oblúka, ktorý je okolo nich.


Tu sme sa dostali do takej časti na okraji pevniny, kde boli aj kanály a mostíky a výjazd na more, pod touto štýlovou, industriálnou obytnou budovou boli zaparkované člny v dokoch. Všimnite si horné poschodie- presklené okná- majú trošku takú neosobnú "auru" :D Budovy v takýchto častiach boli tehlové, sivé čierne, so spojením sklo-železo, ale na balkónoch u nich vídať palmy, ratanový nábytok a vedia si to pekne dodekorovať, že to vyzerá ako z nejakého magazínu o bývaní.


Toto je už pohľad na radnicu, práve sme odchádzali z tej industriálnej časti s moderným štýlom, lebo sa tam nachádzalo aj múzeum moderného umenia s plážou, na ktorej bolo opäť kopec ľudí. Cesta naspäť až ku radnici nám trvala dosť dlho, pretože to "korzo" bolo preplnené ľuďmi, musela som zaosadnúť z bicykla, šla som krokom a aj tak som stíhla ísť za otcom, ktorý z bicykla nezosadol. Naštvali ma lovci Pokemonov, ktorí sa zastavili v strede cesty a hádzali tam pokémoskú loptu, keď som mala šancu obehnúť tie davy. Bolo to šialené.


Toto je na záver- "homemade" pódium z paliet a jedného kontajnera. Mali tam rozložené a zakryté kamery, oco mi povedal, že odtiaľ asi vysielajú nejakú reláciu, čo je možné, lebo sme kúsok od múzea moderného umenia. Je to veľmi zlaté pódium, trochu ďalej mali aj kútik na rozhovory z paliet a vankúšov.


To je k tomuto výletu asi všetko. Teda čo sa týka fotografií, mám ich ešte xy, ale nebudem ich tu všetky dávať, s niektorými mám problém pri ich načítaní- skáču farby a tak. Príhod máme so Štefániou dosť, bol to výkvet udretých hláv, odrenín, či dokonca aj parazitov (Števkin kliešť na ruke) :D .
Článok som mala rozpísaný už 4.8. a vidíte, dostala som sa k nemu až 17.8., aby som ho dokončila). Desať dní bolo až-až. Oco dnes odišiel do Nórska, ale rýchlo sa vráti, kým tu bol, tak som nemala toľko času vypisovať si, boli sme sa kúpať, zbierať černice, po návštevách, vo wellnesse s mamou. Fotky by mali byť v galérii, takže si ich môžete pozrieť vo väčšej veľkosti. Zatiaľ ahojte!