Červenec 2016

Baliaci papier s melónovou potlačou

17. července 2016 v 0:02 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Ahojte!
Po dlhšom čase som znovu vytiahla tempery a tu je výsledok - papier so sviežou letnou melónovou potlačou. Rozhodla som sa tak po tom, čo ma múza doslova zhodila zo schodov a vykašľala som sa na upratovanie. Použila som temperové farby, lebo sa mi viac než staré zásoby nechcelo investovať.
Baliaci papier som už vyrábala, preto pre pomôcky, inšpiráciu alebo postup kliknite sem: Ako vyrobiť originálny baliaci papier

Za skriňou bol odložený tento kus papiera, z ktorého už niekto niečo odstihával, mne to na ten účel stačilo. Používala som dve časti šablón- nakreslila som vlatne polovicu kruhu, z ktorej som vystrihla podľa obrysu "šupku", ktorú som obkreslila na nový kartónik a podľa tej zvyšnej časti som vyrobila "dužinu". Najprv som s hubkou maľovala dužinu, kým dôjdete na koniec, prvé odtlačky sú už suché a môžete pokračovať so šupkou, výhodou tej zelenej šablóny bolo, že zakryla práve tú odtlačenú červenú dužinu a nebola šanca nejak dogabať obe farby spolu.
Po zaschnutí si vezmite fixu a môžete domaľovať kôstky.


Po dokončení som si vybrala škatuľu na káble, ktorá bola predtým polepená letákmi z elektra, na hrubší kartón a najmä preto, že tú krabicu dosť často vyberáme a vrchná časť je dosť namáhaná, som ten papier poistila ešte spinkami a spinkovačom poistila papier proti odliepaniu, tavnú pištoľ som neskúšala. Po nalepení papier ešte prestriekajte lakom na vlasy, moja mama mala vodeodolný, striekajte ho ale aspoň z 15-20 cm, lebo sa vám rozpijú farby. Napríklad na tej škatuli boli farby výraznejšie a lesknú sa.


Môžete doň zabaliť hocičo, hocikomu, nie je to časovo náročné, zvládnete to aj po páde zo schodov ( 100 % overené na vlastnej skúsenosti Mrkající).

Pád zo schodov, nórsky výlet

16. července 2016 v 23:39 | AM |  Denník
Zdravím!
Od posledného hlásenia sa mi stalo viacero bolestivých úrazov, ale dalo by sa povedať, že ma "kopla múza", lebo po tom vážnom som ešte utvorila aj melónový baliaci papier, čo neviem ako sa mi podarilo s tým chrbtom...

Pôjdem po poriadku, šli sme s Maťou a mamou na Snisnké rybníky, kde sme sa mali stretnúť s maminými sestrami. Došli sme tam, ja som sa trichu kúpala, neskôr som sa opaľovala, prechádzali sme sa okolo, zašli sme na pivo a vrátili sme sa na naše stanovisko. Po ceste sme si všimli, že sa tam dá hrať aj basketbal, futbal a sú tam dve volejbalové ihriská- jedno trávnaté a druhé pieskové, a že trochu ďalej je aj obyčajná tráva bez nejakého zamerania a tiež aj pingpongové stoly v piesku, tak som bola požičať rakety a loptičku, mama šla po volejbalku a hrala volejbal so svojimi sestrami.

Lopta im ale dosť aj odskakovala k nám, tak sme im ju hádzali, ja som do nej raz kopla, lenže po nejakom čase zasa odbili loptu k nám a s Maťou som sa naháňala, kto im ju dá, ja som bola splašená, lebo Maťa by ma bola predbehla a kopla som ju rovno z piesku bosou nohou k nim a strašne som si narazila palec, polámal sa mi necht na nohe a krvácalo mi to, tak som šla hneď na zem, sadla som si a jojčala. Chvíľu sme však ešte hrali, ja som si ale obula sandále a jedinou výhodou bolo, že Maťa musela chodiť po loptičku. Doma im trochu trvalo, kým si zvykli, že keď idú okolo mňa, majú dávať pozor na moje nohy, aj keď sa im podarilo mi do toho palca buchnúť, keď som mala vyložené nohy na gauči a Dajana mi takmer zhodila na nohu džbán (plastový), keď otvárala dvierka v kuchyni.

Keď som si myslela, že toto leto bude najhorší ten palec, tak som sa mýlila. Keďže som doma, tak musím občas vyvesiť prádlo, upratať a udržiavať v byte obývateľnú atmosféru a vzhľad, som aj asi pred týždňom a pol šla vyvesiť bielizeň (prádlo). V jednej ruke som mala lavór s prádlom, v druhej košík so štipcami. Vonku bolo 10000 °C, mala som ešte aj ten palec boľavý, tak som si obula žabky. Už som bola v polovici cesty dolu schodmi, keď sa mi pravá noha so žabkou nejak záhadne šmykla a ja som chrbtom zletela asi cez 3 schody.

Vyrazilo mi to dych, ležala som na schodoch, okolo mňa rozsypané prádlo, rozsypané štipce, treskot-hukot, bolestivý výraz na tvári, žiadna vôľa zdvihnúť sa. Skúsila som trochu zdvihnúť chrbát, či je to vôbec možné a či mi tam niečo nepukne, na to otvorila dvere jedna pani z charity, kde varia (no, bola som presne v polovici cesty, už na prvom poschodí), ktorá ma vytiahla hore, pozrela som na tie rozsypané veci, začala ich zbierať, ja som sa oprela o zábradlie, vôbec som nemohla hovoriť, stále som lapala dych, v chrbte bolesť. A keby tam nikto nebol, tak tam možno ležím doteraz, lebo samozrejme, Martina na druhom poschodí, na druhom konci bytu v kuchyni s vypeckovaným rádiom.
A jasné je, že som vyšla vonku (teta mi to vyniesla von), zobrala som si svoje veci a ešte som aj povešala prádlo, ešte aj suseda z nášho vchodu vešala prádlo, hne´d som jej povedala, že som spadla a povedala: "Ja som počula, že niečo sa tam strieskalo." A ja som jej aj povedala- "To som bola ja..." a chytila som si chrbát. Prišla som domov, heď vravím Martine- ja už dnes nič nerobím, strieskala som sa zo schodov. Ona sa samozrejme smiala, veď je moja sestra, ale ani ja som sa potom už neudržala a tiež som sa rehotala.

Keď prišla mama, len stručne povedala- tak ti treba, mala si dávať pozor. Poďakovala som pekne za ľútosť, aj Dejnucha sa smiala, keď som s ňou volala. Vzdala som sa na ten deň práce a rozhodla som sa, že pomaľujem ešte baliaci papier, našla som aj šablónu melóna, ktorú som ešte nepoužila.
Až na druhý deň som si všimla, že mám na zdaku obrovskú modrinu, celá pravá polovica bola modrá až čierna ako čučoriedka, narazený zadok, ktorý mi dal trochu pri spaní zabrať a ráno zasa problémy so vstávaním, keďže nejaké väzivo alebo čo v krku spôsobilo, že som nemohla poriadne otáčať hlavou a zdvihnúť sa pri ležaní alebo sedení na stoličke, dokonca som chcela aj taký golier, lebo to bolo veľmi nepríjemné, doteraz som s tým nebola u doktora, ale sú to len modriny, jednu mám ešte na vnútornej strane ruky pri lakti, ktorá vznikla pri dopade na schod, ktorú takmer nevidno, tú na zdaku vraj bolo vidieť aj cez spodné prádlo, momentálne je tiež zbledla, ostali svetločervené fľaky, čo je dobré znamenie, už sa to vstrebalo.

Dúfam, že to do konca leta bude bez problémov, lebo budúci týždeň idem k otcovi so Štefániou na 10 dní do Nórska a budeme bývať v karavane, čo bude veľmi zaujímavé, teším sa a letenky sú už kúpené, dnes mi ich oco poslal. Ešte sem pridám fotky môjho výtvoru. V utorok som sa bola aj opaľovať pri rieke, čítala som si, lebo neznášam vylihovať na slnku len tak, za účelom opaľovania, horúce slnko si užívam, keď ho nevnímam, len to malo takú dohru, že mám brucho červené ako rak, s čím sa môj organizmus už vysporiadal.

To je za uplynulé dva týždne všetko, moje telo prešlo skúškou ohňom (panebože, dúfam, že ten sa mi vyhne), takže som sa musela spamätať zo šokov, uvidím, ako sa mi bude dariť, určite by som mohla skúsiť napísať niečo z Nórska, určite si niečo pripravím, je dosť možné, že sa dostaneme na jeden deň aj do Švédska, potom by sme určite chceli vidieť aj hlavné mesto Nórska- Oslo, vzhľadom na to, že oco bude pracovať a oddýchne si, až keď pôjdeme spolu domov, tak nebudeme chodiť do miest alebo objavovať fjordy, ale budú to bicyklové túry, budem sa snažiť objaviť tam toho čo najviac a hlavne tak, aby som nezabudla, kde parkuje karavan. Zatiaľ sa majte, pekné zážitky počas leta!