Červen 2016

Recyklujme viac!

28. června 2016 v 23:26 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím!
Teraz večer som trochu dávala dokopy nástenku v izbe, lebo mame sa zdá, že naša izba je "preplácaná", čo si ja rozhodne nemyslím, lebo keď sa u nás uprace, tak v izbe toho neostáva veľa, nemáme ani koberec, aj som sa s ňou a Martinou pohádala, lebo s nimi vôbec nesúhlasím, majú veľa rečí, ale o ničom, vybrala som škatuľu zo skrine, že- poďme triediť, keď sa vám to tu nezdá!, ale odpálkovali ma, tak som rozobrala nástenku, aj teraz je tam toho veľa, ale čo narobím.

Robila som si počas roka také malé účtovníctvo, celkom len o výdavkoch v Banskej Bystrici, od septembra som zbierala bločky, prepísala som ich do zošita, neskôr aj do Excelu a už mám finančnú bilanciu svojho prvého roka na vysokej škole, ale o tom budem hovoriť v inom článku, je to veľmi zaujímavé, tak vám to priblížim, možno niekto bude hľadať na nete výraz "koľko stojí vysoká škola" a potom nájde moje zhodnotenie (myslím, že som bola skromná :D).


No a tento článok sa týka práve nákupov, vlastne len jediného dôkazu, že ste si niečo kúpili a vyčerpali na to svoje financie- BLOČKOV. Ako hovorím, zbierala som ich od septembra, žiaden z nich som neprihlásila do bločkovej lotérie a teraz som sa rozhodla, že to mám dvakrát zapísané a môžem ich vyhodiť a povyberala som ich zo zošita, v ktorom boli s časovou postupnosťou založené.

Čo ma prekvapilo, bol ich počet, ich hrúbka, keď som ich držala v ruke, bolo to MNOŽSTVO papiera. U nás doma sa snažíme, sme ľudia, dosť leniví, ale v detskej máme papierovú tašku, do ktorej hádžeme kusy papiera, hárky, letáky, rôzne iné reklamné blbosti, visačky a poznámky. To množstvo bločkov som nazbierala v Banskej Bystrici, za nákupy pre mňa samú, chápete? CHÁPETE ?! Len JA, nenakupovala som každý deň a nazbierala som toto množstvo. Podľa mňa by sme sa mali nad sebou zamyslieť, doklad o zaplatení sú povinní predávajúci vydávať, je to plytvanie, aj keď z pohľadu daní a pod. je nutné ich vydávať, ale mali by sme sa snažiť o to, aby nevychádzal tento bielený papier navnivoč a recyklovať ho. Možno sa to zdá trochu prehnané, ale vezmite si viacčlennú rodinu, aj nákupy sú častejšie, ja som cez víkendy chodievala domov, takže toho nebolo až tak veľa, aj nákupy boli menšie, no časť bločkov sa nezachovala, ja predpokladám, že možno aj 15 som ich nezozbierala ( keď som bola v copycentre napr., o AUTOBUSOVÝCH a VLAKOVÝCH LÍSTKOCH nehovoriac).

Okrem toho, cez víkend šiel na Dvojke dokument o mikroplastoch, ktorý som bohužiaľ videla len tak útržkovito a dozvedela som sa, že v sprchovacích géloch používajú výrobcovia nasekaný plast nadrobno, ktorý pridávajú do rôznych pílingových gélov, takže žiadne prírodné výťažky tam ani nie sú a my si derieme kožu mikroplastom, ktorý upchal dokonca aj sito a Nemci si to vypúšťali do mora, lenže ako to už býva zvykom, výrobca v Nemecku a Rakúsku sa zaviazal, že od roku 2015 takéto prísady už nebude pridávať, no v ostatných štátoch to používa. Dúfam, že som to pochopila správne, ak ste to tiež videli, tak mi dajte vedieť.


Týmto článkom som chcela poukázať na to, že my si často ani neuvedomujeme, že aj na také prkotiny ako je bloček sa spotrebuje materiál, ktorý končí v odpadkových košoch alebo možno aj častejšie v tráve alebo na chodníku a všetko berieme ako samozrejmosť. Možno by bolo dobré, keby sa aj na toto vymyslela nejaká alternatíva, aj keď neviem, s čím by chodili ľudia reklamovať tovar, v každom prípade si napríklad neberiem ani potvrdenie o výbere hotovosti z bankomatu ( tie farebné papieriky s číslami však beriem :D).

Myslím si tiež, že triediť papier je asi najjednoduchšie- môžete ho vyniesť aj raz za pol roka a nezhnije (trochu by zaberal miesto), nesmrdí, recykluje sa len čistý, nie mastný papier, takže je to úplne čisté a aj dosť ľahké, ale tie sú aj plasty, s ktorými máme veľký problém a nechápem ľudí, ktorým je ťažko použiť svoje svalové vlákna na to, aby urobili pár krokov ku košu a vyhodili to na určené miesto namiesto toho, aby to šmarili niekde na zem. Jedno dievča sa tvárilo úplne nápadne a pustila obal z cukríka alebo žuvačky na zem, keď štyri metre od nej bol kôš. Celý čas som na ňu cez slnečné škule pozerala, dokonca som ju stretla aj keď som vystúpila z vlaku nejakých 300 kilometrov od toho miesta, dúfam, že ju hrýzlo vedomie. Niekedy by sa ľuďom zdalo okolie krajšie a príjemnejšie, keby si upratali a nesťažovali sa, ale ja som to hovorila... Snažte sa vypiť si pivko zo studených krígľov a nie plastových pohárov ( je to na vás), existuje však milión maličkostí, ktoré spolu vytvoria celkový obraz ( aj také bločky). Ahojte!


Slnečné dioptrické okuliare

28. června 2016 v 18:44 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím!

Tento článok venujem slnečným dioptrickým okuliarom. Ja, ako nositeľ dioptrických okuliarov som mala v slnečný deň jednu starosť- ísť v dioptrických okuliaroch a žmúriť, tvoriť si vrásky a namáhať zrak, alebo si vziať obyčajné slnečné okuliare, ale za to len matne spoznávať ľudí a nevidieť ani koľko stojí langoš a tri deci kofoly.


Ďalšou mojou starosťou- starosťou šoféra bolo, že keď svietilo slnko, tak som musela nosiť dva páry okuliarov- dioptrické a na tie som si nasadila slnečné, čo nebolo takmer vidno, ale "zdvojmenšila" sa mi plocha, z ktorej vidno periférne. Viem, nie sú to existenčné problémy ľudstva, mohla som to riešiť aj takto, ale veľmi som chcela, aby mi stačili len jedny okuliare.

No a minulý týždeň sa to všetko vyriešilo. Dala som si urobiť okuliare v optike Fokus, ktorá je rozšírená po celom Slovensku. Registrovala som ich, lebo vždy majú nejaké akcie- "dones starý rám dáme ti zľavu na nový" alebo "máš šošovky zadarmo" a pod. Tento mesiac mali 50 %- nú zľavu na slnečné okuliare, čo znamená, že si vyberieš rám, máš 50 % cenu a dioptrické slnečné sklá si doplatíš celé. Myslím, že to je dobrá akcia, veď som ju aj využila (aj moja teta, včera).
Čo bolo úplne super je, že mi ich urobili za 2 dni!!! Podotýkam, bez nejakých doplatkov navyše, v utorok som tam bola s mamou a vo štvrtok mi poslali správu, že okuliare sú hotové, čo ma milo prekvapilo. Myslím, že dodacia doba u nich je asi DO týždňa.


Ale späť k tomu, čo sú dioptrické slnečné okuliare. Sú to okuliare so šošovkami s trvalým zafarbením (to si vyberiete podľa účelu, zvyku, trendov, ale hlavne farby rámu), v ráme, ktorý si zvolíte vy ( rám z dioptrických okuliarov, zo slnečných okuliarov) a slúžia ako 2v1- čiže na to, podľa čoho sú pomenované.

Uvediem príklad na mojom výbere:
Vybrala som si slnečné okuliare (Polaroid), ale!- polarizačné šošovky z rámu vybrali, nasadili mi do rámu trvalo zafarbené šošovky s mojimi dioptriami, ktoré ale NIE SÚ POLARIZAČNÉ (neviem, prečo to tak je, asi sa to nedá skĺbiť), len obyčajné ( aj keď zvnútra sú dozelena, neviem, ale asi majú nejakú antireflexnú úpravu. Na prvý pohľad vyzerajú absolútne ako obyčajné okuliare, nikto nevie, že normálne nosíte dioptrie, ale svet vidíte úplne ostro. Pôvodné hnedé polarizačné šošovky mi vrátili zabalené osobitne v obáločkách, takže sa dajú vložiť do iného rámu ( možno si ich neskôr o pár rokov po operácii očí nechám vymeniť :D). K tomu mi dali puzdro a handričku patriacu k slnečným okuliarom a ja môžem povedať, že som veľmi spokojná.

Šla som z optiky aj s okuliarmi a takmer som výskala od radosti na námestí, škerila som sa ako opica, bolo to super, úžasné. Ešte som s nimi nešoférovala, ale teším sa, moje obľúbené sú hnedé šošovky, pretože mi rozjasňujú farby, aj keď tieto sklá nie sú ani také tmavé, dobre clonia a plnia svoj účel.

CENA: Pri mojich dioptriách 1,0 a 1,0 stálo vyhotovenie šošoviek 30€, cenu rámu prezradzovať nebudem, ale bola znížená na polovicu. Napríklad, ak si vyberiete rám za takých 65 € , dokopy za celé slnečné dioptrické okuliare platíte 62,50 €, takže si myslím, že nie je o čom a netreba váhať, LEBO:

- aj pri vode vidíte na deti a nepomýlite si ich s nafukovacou loptou, ktorá je vždy na hladine,
- nepomýlite sa pri cene langoša,
- na dovolenke si možno aj zapamätáte názov ulice, ktorý by ste možno inak videli ako machuľu.

Pre mňa je to rozhodne zdravá pomôcka, oči sa nenamáhajú, lebo do nich nepáli slnko a pri obyčajných slnečných by ste sa zasa namáhali, lebo by šošovka v kuse zaostrovala, niekoho bolí hlava alebo slzia oči, keď nemá okuliare a takto si dovolenku užijete bez trapasov, že ste niekoho nepozdravili a v podobne.
Mám veľkú radosť, dúfam, že mi bez poškriabania vydržia čo najdlhšie a strašne sa teším na letné zážitky, už som bola minulý týždeň až do nedele u babky a deda, majú malé mačiatko, bola som na hríby s dedom a dokonca som zbierala mandolínku (pásavku zemiakovú), ale o tom (možno) inokedy, mám len chabé fotky, lebo mobil som nechala v nabíjačke...
Majte sa!

Prázdninové úlohy

21. června 2016 v 12:26 | AM |  Denník
Zdravím!

Moje prázdninové úlohy- prázdniny by mali byť o oddychu a výletoch a podobne, ale už sme starší, tak nám k tomu pribudol aj pocit, že je asi trochu blbé nechať sa vydržiavať rodičmi ešte aj cez prázdniny, keď mi už platia intrák. Sama by som mala zlý pocit z toho, že tri mesiace sedím na gauči a hrám GTAčko alebo len púšťam hudbu na plné pecky, preto som hľadala nejakú brigádu, aby som:

1. nesedela doma a rodičia do mňa nalievali prachy (niežeby som bola nákupná maniačka, skôr tie účty za elektrinu by boli vysoké)

2. mala zo seba lepší pocit (veď viete- životné skúsenosti, nové kontakty a pod.)

3. mala peniaze, z ktorých by som si mohla zaplatiť aspoň časť nájomného a prolongáciu ISIC-u

4. teraz mi nič nenapadá, aj kvôli rodičom, aby videli, že sa snažím, zvýšim si úroveň

Ono by sa našli také menšie výdavky- hry z bazáru, struny, kredit na ISIC, letné vychádzky- opekačky, vstupné do kempingu...

No a preto som hľadala a skúsim ísť až do našej metropoly Blavy otesávať nejaké fasády či čo, len sa mi nepozdáva systém práce- príď deň vopred a my ti niečo dáme... Keď už sa trepem nejaké tie stovky kilometrov tam, tak by som šla radšej na istotu, nacestovala som sa dosť a nepotrebujem si nechať žrať nervy meškajúcimi vlakmi.
Našla som ešte prkladanie neodborných textov z angliny do slovenčiny, anglicky viem a rozumiem, len som okrem angličtiny pre chemikov nikdy niečo tak intenzívne nerobila (a titulkov v GTA, ktoré nepotrebujú preklad... :D).
Tak neviem, skúsila by som to, ale to by som si musela nájsť minimálne systém (napr. 7 článkov za týždeň) a prístup na net a ktovie, čo by povedali na to, že ani maturitu z anj nemám. Sú to všetko výhovorky, keď neskúsiš, tak ani nezarobíš, takže sa musím vzchopiť.

Teraz sa chystám odísť k babke a dedkovi na pár dní, takže sa neozvem, ale nebude to o nič dlhšie ako počas semestra, trochu som sa vtedy odmlčala, čo vidieť v archíve, zároveň chcem ale písať častejšie a znova skvalitniť obsah a venovať sa aj rubrikám. Mobil mi trochu haproval, cez usb sa už asi nepripojím, ale môžem posielať fotky cez bluetooth, takže chcem, aby minimálne v jednom z dvoch článkov bola aj nejaká fotografia, aby bol blog pestrejší a atraktívnejší ( aj pre mňa) no a dúfam, že bude o čom písať hlavne, nejaké tie žúrky a tak :D :D

Samozrejme chcem udržať túto baštu mojich trapasov a mizérií tak dlho, ako to bude možné a článkami utvoriť hradby, aby sa to tu na mňa nezrútilo. Z takých mojich letných plánov som už jeden uskutočnila- nechala som sa ostrihať, takže mám strih podobný tomu koncom leta asi, zarovnané vlasy po plecia, je to veľmi praktické, nie je mi tak horúco a vyzerám o dosť rozkošnejšie než s tými amazomnskými a navyše rozstrapkanými končekmi vlasov, aj keď som nebola ko pravá amazonka, používala som síce vždy aj balzam, ale ony by si namočili vlasy do dažďovej vody z banánových listov a to sú iné reťazce než tie v plastových nádobkách :D

Premýšľam, či do Prezi nedať svoju prezentáciu z angliny o ohňostrojov, aby som sa vrátila aj do rubriky "prírodné vedy a iné odbory", ale nečakajte odo mňa veľmi veľa, ešte len sa mi začalo voľno. Spomenula som si na recenziu knihy o Marie Curie, ale požičala som ju pani učiteľke a musím si osviežiť obsah.

Takže plány by aj boli, len si musím kúpiť ešte pevnú vôľu a natočiť si hodinky, aby som mala dosť času. Zatiaľ prajem príjemné leto a krásne zážitky, čaute!

A je po prvom roku na výške

14. června 2016 v 22:08 | AM |  Denník
Zdravím!

Dnes som zložila poslednú skúšku z letného semestra- ANORGANIKU. Bol to veľmi silný súper, ale podarilo sa mi premôcť ho. Tým pádom sa mi dnes začalo dlhé VOĽNO. Už mám prázdniny! Som neskutočne šťastná, že tento náročný rok je už za mnou, musela som sa adaptovať na nové prostredie, nikdy som v tomto meste nebola, nikto z našej školy, koho by som poznala a mohla s ním pospomínať tu so mnou nebol ( okrem Mišky) a musela som si zvyknúť na nový typ školy, výučby a samostatnosti. Musela som zvážiť všetko, čo si nakladám do kufra, lebo so mnou musel cestovať takmer 400 km a keď som niečo zabudla doma, bolo to odo mňa 400 km vzdialené (zošit z matiky na skúšku).
Zo študentského života som teda veľa nemala ( až na pár zahmlených okamihov). Ja neviem, ale stále mám srdce na strednej, poviem vám, keď sa niečo zmení, trochu sa to v lete zlepšilo, ale nič moc. Napríklad teraz tento článok. Urobila som poslednú skúšku, ALE:

- NIKTO z našej izby tu nie je (2 sa už odsťahovali, 1 príde budúci týždeň)
- MIŠKA odišla dnes poobede domov (skočili sme dnes aspoň na kolu)
- BREAK je zavretý, to mám ako oslavovať, keď je bar zavretý?!
- BOLA som na pive v meste (lebo tu už asi skončila sezóna), ale SAMA (obsluha na mňa zabudla, prišla druhá, pýtala sa, či mám objednané, ja že HEJ, ale 15 minút som čakala na malé pivo, tak som vošla dnu a doniesla si ho na terasu SAMA)
- V MESTE som bola tiež SAMA (volala som s mamou, ktorá mi povedala, že už bude tma a nemám byť sama na pive a mám ísť na intrák)


Takže takýto je život bez známych, respektíve už ukončili skúškové skôr, lebo anorganiku nespravili, dochádzajú z okolia a nezdržiavajú sa v meste alebo sú niekde doma a učia sa.
SOM šťastná z prázdnin, poobzerala som si toto námestie a mesto, lebo najbližšie dva mesiace doň nevkročím (kto by sa tu trepal 400 km?!).

Mám iný sen, mohol by byť aj prázdninový- návšteva Miniatur Wunderlandu- mini mestečka v Hamburgu, ktoré je úplne fascinujúce, všetko je v ňom prepracované do detailov a je tam kopec drobností, ktoré vás nesmierne potešia, keď si ich všimnete. Už ho zaradili do zoznamu 100 najlepších pamiatok a atrakcií, ktoré sa oplatí navštíviť v Nemecku.
Je to trochu ďalej než Banská Bystrica, ale je to naozaj unikátne a stále tam dorábajú nové časti- krajiny a pod. Do roku 2020 chcú postaviť Francúzsko, Anglicko a neviem čo ešte. Teraz je najnovšie asi Taliansko.

Chcem si teraz hlavne oddýchnuť, ale predtým musím ešte pekne poodkladať všetky svoje veci doma, urobiť v nich poriadok. To je už záver, bez Božej pomoci by som to nedokázala, plus ešte trpezlivosť skúšajúceho ;-) Majte sa krásne!

Vodič v magnetickom poli

3. června 2016 v 15:35 | AM |  Denník
Zdravím vás!

Opäť sa tu hlásim, lebo sa mi dnes stalo, respektíve som spôsobila na skúške z fyziky skutok, ktorý neviem z môjho hľadiska posúdiť, či bol správny alebo nie. Som v dosť povznesenej nálade, aj keď ani neviem, či som tú skúšku spravila. Mala dve časti- teoretickú a výpočtovú. Najprv sme písali tú teoretickú časť, kde bolo desať otázok, zhodou okolností tie isté, ako sme mali informácie od spolužiačky, ktorá písala asi týždeň pred nami. Ale... ja som sa na ne takmer nepozrela, vypracovala som si všetkých 60, ktoré nám dal, tak som to vedela len tak trápne, dokonca som si napísala aj ťahák (ktorý som nepoužila), nalepovací, oblepený páskou, aby nešušťal, keď budem pretáčať strany ( ale bol maličký). Tak som sa spoliehala na to, že niektoré otázky som tam vedela, veľmi zapeklitá bola táto:

Vysvetlite vznik indukovaného elektromotorického napätia vo vodiči, ktorý sa pohybuje v časovo nemennom magnetickom poli.

Vypleštila som oči, že čoho? :D Jediné, čo som vedela z toho zapísať, bolo Ui a dosť. Už som mala tie omrvinky ku každej otázke zapísané, tak mi napadlo, že sa na tejto zabavím- nakreslím vtip! Možno sa aj on zasmeje, pripadal mi v pohode, aj keď teraz už začínam mať obavy.

Téma: Vodič v magnetickom poli. Dokelu, teraz, keď to píšem, mám obavy, že som ho dopálila.

Nakreslila som autíčko, z ktorého šla bublina, v ktorej bolo napísané- "Kde to som?" A pred ním bolo "pole", kde rástlo niečo ako kukurica, ale namiesto klasov to malo strelky používané v kompase. Dočerta, prečo mám teraz pocit, že som ho naštvala? Dúfam, že ho neurazilo to "Kde to som?". Asi budem mať prúser, v pondelok s ním mám matematiku.

No, ja som taká sprostá hlava, ledva niečo z tej fyziky viem a dogabem si takmer učiteľský vzťah. Tútu väzbu už asi neobnovím, uzol ostane :D Dokelu s tým, prečo len nebrzdil ten nezodpovedný vodič, moje nervové pochody boli zblbnuté z toho, že som šla spať o druhej ráno a potom skončí v magnetickom poli. Dám vám vedieť, či ma nevyženú do večera z tohto mesta. Čaute!