Únor 2016

Víkend bez stresu, seriály a škola

29. února 2016 v 9:33 | AM |  Denník
Zdravím!
Okrem víkendu, s ktorým som nesmierne spokojná, mám voľno aj dnes, takže som si rozčlenila úlohy aj na dnes. Víkend som strávila na intráku, bez problémov, bola som si nakúpiť a poprechádzať sa, ale dnes je to celé na figu, zasa tu prší! Začínam mať trochu nervy, pretože tu je takmer vždy zamračené, fúka alebo prší. V sobotu asi vyšlo slnko a nikde nebol žiadny mrak, ktorý by ho bol zakryl, tak som si vyniesla stoličku na balkón a vyhrievala som sa, bolo to super, len nemám slnečné okuliare, ale pustila som si k tomu Duffy a iné pesničky zo Spotify, takže ma to rozveselilo :)

Bola som sa prejsť na blízke sídlisko, veľa ulíc je tu pomenovaných tak, ako u nás, ale dlho som sa nezdržala, chcela som zistiť, či je otvorený supermarket, tak som pre prípad mala so sebou pár drobných, že si kúpim zemiaky :D Ale nekúpila som ich, mali už dve hodiny zavreté. Už mám v pláne ísť si kúpiť lístok na Čardášovú princeznú, ale dnes to asi nebude, otrasne prší, aj keď autobusová zástávka je rovno pred divadlom, radšej by som tam zašla pešo- ušetrím a prejdem sa, zajtra mám sebaobranu, tak som zvedavá, aké to bude.

Vraj študenti pozerajú seriály, snažila som sa nájsť ten svoj, a myslím, že som ho našla. Nebola to ani Futurama, ani How I met your mother, ale je to seriál The Middle- na českých staniciach- Prúměrňákovi ( to u neviem). Veľmi sa mi to páči, aj keď niekedy majú smolu, snažia sa prežiť, alebo ako zistili oni- niekedy je potrebné prestať sa snažiť :D Sue je môj vzor- toľko optimizmu asi nikdy nebudem mať, a to sa považujem za optimistku :D

Čo sa recenzie na M. Curie týka, ja viem, možno som ju mohla urobiť tento víkend, ale písala som lab. protokol a zároveň som mala rozdelenú obrazovku na polovicu ( Windows 8 :D), takže mi to pár hodín a aj ďalší deň zabralo. Zistila som, že písanie si výdavkov do zošita (aj keď ja používam Excel :D), máme spoločné, čo ma dosť udivilo. Ale takú nezlomnú vôľu nenájdete niekde v regáli v obchode, tak neviem, či môžem považovať Matematiku 1 za skúšku vôle, ale v každom p rípade ma čaká Matematika 2 a Základy fyziky, čo vôbec nie sú základy, keď chce rovno vedieť vzorce, ale inšpiráciu by som tu zo seriálu a knihy mala, tak uvidíme, snažím sa všetko robiť skôr, než deň pred odovzdaním.

Pekný deň, príjemný týždeň a choďte voliť. Ja sa priznám, idem ku krstnej a nemám volebný preukaz, resp. si myslím, že j to dosť od veci, že mi ho pošlú domov, keď domov neprídem už 2 týždne. Ale apelujem na ostatných, aby sa zúčastnili, štrajk učiteľov a študntov na našej škole bol dosť nanič, v Blave sa robia také akcie.... ale to tie učiteľské odbory sa vôbec nebili za svoju budúcnosť, ja z prírodných vied som sa cítila trápne na študentskom parlamente, lenže tým, že ich to netrápilo, sa možno budú trápiť v budúcnosti, moja sestra študuje učiteľstvo a je aktívna, tu chcú asi len získať diplom alebo čo, naozaj nechápem.

Laboratórne cvičenie (konečne!)

18. února 2016 v 15:01 | AM |  Denník
Zdravím!

Zistila som, že štvrtky sú o ničom. Ráno mám akurát štyri hodiny labáky a ešte pred obedom končíme, takže mám celý deň voľno. Dnes sme mali prácu so sklom a bolo to dosť náročné, čo sa motoriky týka. Konečne máme labáky a konečne robíme aj niečo praktické. Odovzdala som dva protokoly- z bezpečnosti a materiálov, napísala som "zahrievačku", a tak som mohla ostatť na labákoch. Skúšali sme zapáliť kahany, rezať sklo, zatavovať sklené rúrky, ohýbať ich, pilníkom ich obrusovať a snažili sme sa aj vyfúknuť banku, ale mali sme strašne tenké rúrky- menej než 0,5 cm, takže som fúkla, a nič. Potom sme skúšali vyrezať otvor do korkovej zátky a naostriť korkovrty. Mám teda úlohu- napísať o tom všetkom protokol :).

Skúšala som aj vypočítať domácu z výpočtov- 2 zo 4 mám, nad tými dvoma sa mi nechce sedieť, lebo sú zložitejšie a ešte napísať aj anglicky vlastnosti rádia, chcela som tam zapojiť Sklodowsku, ale nejde mi to. Asi to urobím s horčíkom. V kuchyni som riadne nemehlo, chcela som si navariť sama, pridať trochu mletého čierneho korenia a mala som z toho špagety "s makom".

Včera priletel oco- teším sa, vraj má pre mňa milé prekvapenie, tak dúfam, že to nebude metla alebo čo :D A ten Tomáš sa mi neozval, čo som si mohla myslieť, ale musím priznať, že z neho už nie som taká mimo ako cez víkend- ´zíde z očí, zíde z mysle´ :D Dala som sa poblázniť ako štrnásťročná, ale ja to ešte len dobieham :) V sobotu má oslavu naša teta, preto nikto od nich nevie, že oco prišiel, aby mali prekvapko na oslave. Teším sa domov, na knihy, ktoré si sem priveziem a na otca, samozrejme. Lístok je už kúpený, len vydržať a o pol siedmej budem doma. Pekný deň!

"Zaľúbila" som sa (na Adinej párty)!

14. února 2016 v 21:58 | AM |  Denník
Čaute!
Tento týždeň bol neskutočný! Začalo sa to nie veľmi dobre, keďže som šla do školy kvôli hlúpemu rozvrhu o deň skôr, spolubývajúce sa pohádali tak, ako by som nikdy nečakala, aj keď náš "výjazd" do klubu v intráku dopadol čiastočným prímerím, vďaka čomu odľahlo nám dvom, ktoré sme boli svedkami ich hádky a museli by sme s nimi bývať v dusnej atmosfére, ale ako hovorím, upokojili sme sa. Týmto vlastne aj začal môj maratón- 3 PÁRTY za 4 DNI, na čo ja vôbec nie som zvyknutá a okrem utorka som to aj spoločensky zvládla :D

UTOROK- oslava ukončenia semestra so spolubývajúcimi v intrákovom klube- no comment

STREDA- prvá návšteva Ministry of fun v BB so spolužiačkami- super svetlá, hudba, ale neužila som si to, akosi sa nám nechcelo tancovať a šli sme skoro preč, nevedela som sa odviazať

Štvrtok bol "deň oddychu"- tento semester mám vždy od rána 7:30 od utorka do piatku, takže som vstala a šla na moje prvé labáky- očná sprcha- TOP (taký prúd vody, ktorý sa z nej lial a krížil ako očné nervy by som nechcela mať v očiach, budem si dávať pozor :D).

PIATOK- prišla som domov večer, mala som ešte prácu s prípravou na Adinu párty, ktorá bola NAJLEPŠOU párty za celý týždeň a minulý rok :D (Veľa som ich nezažila, ale u Adi to vždy vyjde, ona vie, o čom hovorím :D) V našom meste mala byť v ten večer v klube valentínska párty. Nevedela som, kam pôjdeme, ale mali sme sa stretnúť pri fontáne, ale zasa som meškala, tak som im volala, kde sú. Zašli sme do Havany, dievčatá tam už sedeli, objednali sme si kokteily a prekrikovali sme sa :D Mám to tam rada kvôli maľbe na stene a atmosfére, zdržali sme sa tam, mali sme aj nejaký rum, ale teraz mi vypadol z hlavy názov... Objednali sme si šampanské a pripili sme si, čašník nás zvečnil v Kikinom novom iphone :D Bola tam aj učiteľka z gymka, tak sme za ňou zo slušnosti zašli na pokec. Potom sme mali v pláne ísť do toho klubu, ale po ceste sme sa zastavili v bagetérii niečo ) zjesť (asi bagetu :) a šli sme. Na námestí nás opustila Štefánia a zmeškala veľkú udalosť v mojom "vzťahovom?" živote Nevinný.

V každom prípade v tom klube nikto nebol! Parket prázdny, myslím, že na naše mesto obrovský, pár ľudí, bieda. Už som tam raz bola a tiež to nebolo bohviečo, ale toto bol trapas. Vraj sa tam niekedy nedalo ani prejsť k baru, ale asi tri roky s tým nie je problém :D Mali sme aspoň flek na gauči, objednali sme si pitie, alko aj nealko (veľmi ma to k alkoholu po utorku netiahlo) a rozhodovali sme sa, kedy sa naša skupina odhodlá na (prázdny) parket. Neviem, či viete, ale určite áno, aké to je, začať tancovať ako prvé na valentínskej párty (skupina 6 dievčat). Dosť divné. Ale šli sme, ak môžem povedať za seba, konečne bola zábava a mala som pri sebe partiu, ktorá mi vyhovuje, bolo mi vlastne jedno, že je to nejaká val. párty, pre mňa to bola Andreina párty a klub bol celý náš :D Navyše sme urobili radosť dídžejovi, ktorý mal pre koho hrať.

Neviem o koľkej sme tam prišli, ale domov som prišla pomaly o pol piatej a na konci som netancovala sama! :) Boli sme tam určite min. tie 4 hodiny. Najprv sme tancovali klasika- všetky dievčatá spolu, veď by bol zázrak, keby sa našlo toľko slušných chlapcov, aby sme si zatancovali, ale pár sa ich tam nakoniec našlo.

Už sme tam boli dosť dlho, sme-tam niekto prišiel medzi nás, ale v tom klube žalostne málo ľudí tancovalo. Pár chalanov stálo pri bare, ale nikto nič. Všimla som si skupinku chlapcov, ktorí mali tiež svoj vlastný "kruh" a neinteragovali veľmi s inými ľuďmi, ale potom sa jeden z nich pripojil k nám, ku Kike a Veronike. S Verončou aj tancoval, šiel aj k baru, nezachytila som to presne, ale zdalo sa mi, že Kika ju posielala za ním, ale Veronika za ním nechcela ísť, môžem potvrdiť, že bol slušný, neskôr jej teda doniesol minerálku na parket, ale s odmietavým výrazom si ju od neho nechcela vziať, takže ju vypili ostatné :D Ten chalan bol starší než my, ale bol v pohode. Ešte musím dodať, že naša partia je dosť odmietavá k cudzím, sme dosť rezervované, ale ja som sa na to vybodla.

Po čase k nám prišiel ďalší chalan, ktorého som si všimla už skôr, ale nenádejala som sa, že by k nám prišiel, vyzeral, že mu stačí, že tancuje sám :) Mal fialové tričko, svetlé vlasy, nie krátke, ale ani nie také dlhé, aby mu siahali po ramená, ale mal zopnutú ofinu malou čiernou sponkou, nie pukačkou, samozrejme :D Páčia sa mi chlapci s takými vlasmi, mal ich svetlé, takmer blonďavé a páčil sa mi.

Akosi, už ani neviem ako, prišiel k nám do kruhu a potom sme spolu tancovali. Lenže on chcel tancovať štýlom "hriešny tanec", s ktorým ja nemám žiadne skúsenosti, pretože sa vyhýbam takým typom aj klubom aj kamošky ma strážia :D Typ hriešny tanec alias "korytnačí tanec"- môj názov, je niečo také ako keď Baby prišla do toho klubu, kde tancovali zamestnanci toho hotela, ale samozrejme, že sme nemali ani taký štýl a Dajana sa cítila trápne, keď ma videla a ja som sa cítila ako korytnačka a aj som sa hanbila pred kamoškami, ale niekedy som začať musela. Ako mám tancovať niekde vo dvojici, keď nikdy vo dvojici netancujem? Myslím, že tanec s kamoškami je super, ale toto bolo pre mňa niečo úplne nové, takže sa nedivím, že to mohlo vyzerať smiešne, ale ja sa za to celkovo nehanbím. Takže ešte raz, štýl noha medzi nohami (znie to strašne) som s ním tancovala. Aj by som chcela tancovať inak, ale on ma viedol, čo bolo super. Konešne chalan, čo vedel tancovať.

Nikdy som tak s chlapcom netancovala. Aj som vyšla z rytmu, hovorila som mu ´sorry, nejde mi to´, ale on mi povedal, nechaj sa unášať hudbou- klišé ako nekonečno, ale fakt som potom prestala rozmýšľať nad vecami ako- bože, tancujem tak, ako som nikdy netancovala, bože, vidí ma sestra, ktorá ma tak nikdy tancovať nevidela, bože, vidia ma kamošky, ktoré ma tak nikdy tancovať nevideli bože, prázdny parket a všetci stoja a kukajú pri bare a naozaj som šla s ním. Mal pevné telo, držal ma, nebolo to ako keby ma držal pigmej. Potom som mu niečo chcela povedať a on na to- ´ticho, počúvaj hudbu, nehovor´- nie drzo, ako si domyslela Dejna a povedala, že keby jej to niekto povedal, tak facka do ksichtu :D, bolo to proste super.

Čudovala som sa, prečo nešiel za Dejnou, veď je krajšia ako ja, aj chudšia, ale ona by s ním tak netancovala. Som si istá. Ja som sa rozhodla, že nejako musím pokročiť, nemôžem sa stále hanbiť a každého odbiť. Neviem, či bol nejak opitý, mne sa opitý nezdal, hovoril mi rovno do ucha a tak super ma to šteklilo, nemal ani prízvuk a mal krásne zuby, veľké oči a jemné vlasy- to viem preto, že som mu zopínala ofinu :) Vôbec mu ju to nedržalo, najprv som si myslela, že má čelenku ako niektorí futbalisti, ale bola to obyčajná sponka a ešte sa mu aj prekrútila :D Dokonca sa priznal, že nie je ani jeho :)

Tancovali sme, vôbec sme sa nerozprávali o osobných veciach- ani sa mi nechcelo kričať cez tú hudbu, stále vravel ´super, tebe to ide, rýchlo sa učíš atď. a dal mi palce hore. Potom mi povedal- pekne voniaš- takmer sa mi zatočila hlava od radosti a privoňala som k nemu- aj on super voňal- nemyslím voňavku, ale jeho tričko. Chcela som sa aj trochu priblížiť k dievčatám, keď sme sa pustili, ale všimla som si, že už žiadny kruh neexistuje- všetky už s niekým tancovali, okrem Dejny. Tak mi Tomáš povedal (na meno som sa opýtala, až keď mi oznámila Kika, že ideme preč), že bude hlúpe, keď budeme spolu tancovať a moja kamoška ostane sama, že či jej môže zavolať kamaráta. Povedala som dobre, veď nech aj ona má s kým tancovať, lenže on priviedol kamoša, ktorý bol z ich partie na tom najhoršie a Dejna sa sťažovala, že jej postúpal na nohy a obili si hlavy, a že radšej by tancovala sama.

Potom sme tancovali spolu po celom parkete, rýchlejšie aj pomalšie, podľa hudby, objala som ho okolo krku a on ma pritisol k sebe, držal ma, ale bol slušný, keď rukami šiel tam, kam by nemal (zadok, samozrejme), tak som sa dotkla jeho ruky a pochopil, povedal, že ho môžem uhryznúť, keby niečo. Potom to urobil znovu, tak sa tváril ako ten černoch- ja nič, vzdávam sa a povedal, že ho môžem zbiť. Tak som ho zo srandy potľapkala po chrbte a tancovali sme ďalej. Veľmi sa mi to páčilo, aj keď mi raz stisol stehno a aj nohu dokonca (nohou), ale aj tak bol slušný.

Akurát mi tu doliehajú pesničky z Hriešneho tanca, lebo ide na Markíze a pripomína mi to mňa a ko naivku Baby :D Dúfam, že vám ešte neprišlo zle z tohto "sladkého" rozprávania, lebo neviem, či sa mám za to celé cítiť trápne alebo super, ale asi som sa prvýkrát zaľúbila, konečne som našla môj seriózny "objav", o ktorom môžem básniť tak, ako Štefánia o Stankovi, Veronika o Arabovi :D Pripadám si prihlúplo, že som sa dala "oblafnúť", ale o nič nešlo, konečne sa môžem pridať do kategórie "zaľúbená".

Nakoniec po mňa teda prišli, že ideme preč, nechcelo sa mi, povedal mi, že ma nepustí, ja som povedala, že musím, opýtala som sa na meno, on mňa na moje meno a aj priezvisko, pobozkala som ho na obe líca a on ma zdvihol do vzduchu, ešte som aj nohy "zanožila" a musela som sa s ním rozlúčiť. Stihla som sa ho ešte spýtať, či je z nášho mesta, ale povedal, že je zo Sabinova, alebo z okolia, nepočula som dobre. Mala som sa ho opýtať aj na priezvisko, ako hovorím, netiahlo z neho, ale ťažko povedať, či moje meno zabudol, alebo nezabudol, len si to rozmyslel, keď videl môj facebookový profil (povie si- to čo je za dvadsaťročné decko). Aj tak som rada, že som ho stretla, zapôsobil na mňa veľmi silno, zistila som, že keď vie chlap tancovať, tak aj také drevo ako ja sa podvolí a ide mu to a je to prvý chlapec, ktorý sa mi seriózne páčil.

Dúfam, že z tohto nevyzniem ako hlúpa krava, čo naletí každému, keď príde párkrát do klubu a niekto s ňou začne tancovať, ale už sa mi to stalo v Blave a nezaľúbila som sa (to bol iný prípad, som šťastná, že si ma nazapamätal :D). Tomáša som sa vôbec nebála, bol skvelý, konečne som spoznala, aké to je tancovať, objať chlapca (bol svalnatý, ale nie nabitý ako melón, taký atlét) a vysoký a mal super účes a budem sa nad ním rozplývať a teraz si už asi vôbec niokoho nenájdem, lebo to budem porovnávať :D Fialové tričko, ešte dlho mi ho bude pripomínať. Nakoniec sa ma ešte raz spýtal na priezvisko, a povedal- "Ja si ťa nájdem". Nebudem čakať :) Keď sa budeme mať ešte raz stretnúť, tak sa stretneme :)

Každý tu otravuje s Valentínom, čo je nepodstatné, nedeľa ako každá iná, len neviem, ako sa teraz budem sústrediť v škole, keď dnes v cerkvi to bol boj medzi Tomášom a modlením. Po tých párty som sa nejak rozbehla, keby som mala istotu, že bude niekde napr. u nás v meste, tak idem tancovať, bolo to úžasné. Chýba mi taký ľudský kontakt :D


P.S.: Musím mať fotku koláže, ktorú sme urobili pre Aďu! :)
P.S2: Mama ma upozornila, že by sme sa mali krotiť, lebo je pôst, neboj mami, už nemám s kým tancovať :/

Pozn. 15.3.2016: Preboha, až tak som to prežívala :D Rozhodne by som už dnes zmenila názov na "Pobláznenie", tak som pridala aspoň úvodzovky k tomu nadpisu :D

Kiežby som bola doma!

8. února 2016 v 12:53 | AM |  Denník
Zdravím!
Páči sa mi téma dnešného týždňa, už len kvôli tomu, že všetci moji kamoši začínajú letný semester až od 15. a ja som sa musela včera trepať do Bystrice. Rýchlik bol nenormálne preplnený, ľudia stáli na chodbe s kuframi, batohmi a taškami, navyše k nám pristúpilo aj jedno dievča so šteniatkom, ktoré bolo takmer ušliapané. Asi po pol hodine sa pár miest uvoľnilo, bolo nám dovolané ísť do prvej triedy.

Po tom, čo som prišla do školy, opustila ma motivácia, aj napriek knihe Marie Curie, lebo som zistila, že niekto z nášho odboru, mne veľmi blízky (ale nie citovo, len svojou potrebou bývať na intráku v tej istej izbe ako ja) má zo všeobecky lepšie hodnotenie ako ja. Naštvalo ma to, lebo ma to naštvalo. Nechcem byť závistlivá, ale žerie ma to. V tomto sklamaní budem asi čerpať vôľu učiť sa, nič iné mi neostáva, len dokázať sebe samej, že mám na viac. Vravela som už o tom, že každý má rovnakú šancu, ale mne nikto nepovedal, aké otázky tam budú, na rozdiel od tej osoby.

Navyše nám dali zlý rozvrh, začíname až zajtra, takže tá otrasná cesta bola zbytočná- mohla som ostať dlhšie na chate a aj s mamou. Navyše k nám včera mali prísť starí rodičia, ktorých som ani nestretla. Štípu ma oči, už som zašla do lekárne, lebo moje kvapky ostali doma. Štart nového týždňa a aj semestra som si predstavovala oveľa radostnejší, teraz som len mrzutá, bolí ma hlava a najradšej by som prespala zvyšok dňa, čo asi aj urobím. Dúfam, že máte lepšiu náladu ako ja.

(Neskôr, teraz už večer)

No, vyzerá to tak, že nie som jediná, na koho tu dolieha začiatok semestra. Dnes sa tu uskutočnila asi prvá vážna hádka. Mali sme "dohodu", že pôjdeme osláviť semester, ale Kika si dala predsavzatie, že nebude piť. Samozrejme, že to rešpektujem, po Osadnom mi stačí takýto druh zábavy až do leta. Lívia to však neakceptuje. Vlastne ja ani nerozumiem, prečo sa pohádali, teda Líviu to naštvalo. Veď Kika s nami chce ísť, len sa nechce opiť (ja tiež nie, náš kamoš to vyjadril v čete rovnako- píšem "čete", lebo by si to niekto pomýlil s tým, že sme boli na chate). Takže teraz sa hádajú na tom, že vraj Kika "dáva do huby" Lívii nepravdivé výroky vôbec tomu nerozumiem. Veď my tri sme vychádzali najlepšie. Ja teraz nemusím M, ešte aj ony dve sa pohádali, takže sa cítim ako medzi mlynskými kameňmi. Už mi tu niekto nestranný neostal, pôjdem asi za Miškou, tá je objektívny pozorovateľ. Nemám rada, keď sa niekto pri mne háda, to nech sa radšej spoja proti mne, ale budú stáť spolu, doma to robím tiež, aspoň mám dobrý pocit, že sme jeden celok.

Strašná atmosféra tu panuje. Inak som dnes na fb videla zaujímavý nápad na darček, moja fantázia ho ešte zdokonalila, len či budem mať čas môj plán uskutočniť. Andrea sa snáď dočká prekvapenia, lebo môj pôvodný plán stroskotal na nedostupnosti vo svete obchodu. Dúfam, že sa mi to podarí a dostane super darček.

Prvý semester na vysokej škole- zhodnotenie

5. února 2016 v 13:34 | AM |  Denník
Čaute!

Naposledy som spomínala, že ma čaká už posledný- opravný zápočet z chemických výpočtov. Musím priznať, že keď sa mi podarilo urobiť najťažšiu skúšku zo všeobecnej a ostatným sa to veľmi nepodarilo (z odboru, čo to mal s nami, sa podarilo prejsť len jednému dievčaťu), akosi som stratila chuť a motiváciu učiť sa na výpočty. Trochu som sa premohla, vypočítala som pár príkladov, na druhý deň som si to ešte prešla podľa zošita a potom som na to dosť kašľala.

V utorok bol deň D, ale až o 14:00, takže som sa neeela dočkať, kedy tam už budem sedieť a písať. Dočkala som sa, aj keď som šla s Monikou asi pol hodinu predtým do školy, čo mňa osobne dosť znervózňuje, ale chcela som sa ešte porozprávať. Naozaj ma to čakanie stresuje viac, než sám zápočet, už som nevedela, čo mám robiť, ale dočkala som sa. Test bol podľa mňa dosť nanič. Viem, sťažujem sa, keď som ho urobila (na 92,5%), ale pre tých, čo si to chceli opraviť, to bolo dosť ťažké. Po písomke som mala strašný pocit, asi som to nedala, reakcie ostatných boli rovnaké, ale v duchu som sa zmierila s tým, že keď neurobím výpočty, tak sa mi svet nezrúti, veď to najdôežitejšie mám. Našťastie, ktorého som vďaka modleniu a prosbám počas testov mala dosť, sa mi podarilo ukončiť celý semester bez komplikácii, no času na oddych mi veľa neostáva- v pondelok, 8.2., začíname. Dúfam, že toto bolo moje najdlhšie skúškové, prežila som ho, už viem o čo ide a budem sa snažiť si ho skrátiť aspoň dvomi skúškami v predtermínoch. Bodaj by mi to vyšlo, je mi ľúto najmä času, ktorý som moha stráviť u starých rodičov, doma alebo s kamošmi + musím spomenúť hry Nevinný. Navyše sa teraz môžem vyspať doma na normálnom matraci, a nie v tej jame na intráku. Posteľ mi tu nevŕzga, keď natiahnem malíček na nohe a neriešim čo budem jesť :).

P.S.: Už som prečítala knihu Marie Curie, takže v najbližšom čase by som tu pridala článok o nej. Uvidím, čo sa mi podarí, momentálne si hľadám nejaký vedecký vzor, Marie bola veľmi silná osobnosť vedy a taktiež aj charakterom v čase, keď ženy neboli spoločnosťou vnímané ako rovnocenné partnerky. Asi urobím článok o nej a spoločnosti na základe knihy, nie jej recenziu :)

P.S.: Rutherford bol hnusný k nej a Boltwood ešte viac, ich ľudské vzťahy sa dosť odlišovali v porovnaní s tými blahoprajnými listami, ktoré jej posielali, falošníci!