Prosinec 2015

Vianočné trhy vo Viedni

18. prosince 2015 v 13:06 | AM |  Denník
Zdravím!
V utorok som bola na jednodňovom výlete vo Viedni. Šla som so skupinou z katedry biológie ako jediná z nášho odboru. Myslela som, že sa tam snáď s niekým zoznámim a tvorili by sme skupinu, ale nevyšlo mi to. Boli tam fakt v pohode dievčatá, ale mali svoju skupinu, musela som sa teda prechádzať po Viedni na vlastnú päsť. Pôvodným plánom bola návšteva múzea prírodných vied, ale keď sme tam prišli, tak sme zistili, že múzeum je zatvorené. Tým sa pre nás otvorila príležitosť cca. 8-hodinového spoznávania Viedne.


Hneď pred múzeom boli trhy, ktoré boli dosť drahé, preto som si tam nič nekúpila, až na bratwurst :) Zároveň to bol môj svetlý bod na mape, pretože tam boli verejné vécka a tie sú. ak putujete hodiny po meste, veľmi dôležité. Kúsok od múzeí sa nachádza Rathaus-radnica, kde sa konali vianočné trhy- tie som prebehla možno aj päťkrát, lebo som nemala čo robiť, kúpila som si punč, pohľadnice a s pánom, ktorý ich predával som si pokecala, tak mi dal k tým pohľadniciam aj kalendár. Boli tam veľmi milí ľudia.


Ďalej som zašla aj k Dómu sv. Štefana, Votivkirche, blízko múzea je aj Hofburg a Albertina. Takto som sa prechádzala, no najkrajšie vyzerala Viedeň, keď sa zotmelo. Až vtedy sa ukázala svetelná výzdoba, dekorácie, čo ma zaviedlo na jednu dlhú ulicu plnú svetielok a obchodov. Prešla som po nej kus cesty, ale začala som sa vracať dole kopcom k múzeu, lebo sme mali mať o šiestej zraz. Cestou dole ma zastavili dvakrát chalani, jeden bol z Amnesty International a druhý tiež z nejakej organizácie, tak som im povedala, že som tu len na jeden deň, tak mi popriali príjemnú návštevu, celkovo sa mi potvrdila hypotéza, že sú tam priateľskí voči cudzincom :)


Keď som zišla dole, stále som mala 1,5 hodiny, tak som si povedala, že pôjdem hore aj opačnou cestou, či tam na niečo nenatrafím. Natrafila som na trhy, ktoré sa konali v uličkách, všade prevoňaný vzduch punčom, zázvorom, vonnými tyčinkami, úzke ulice, ľudia, ktorí sa zastavovali pri stánkoch, tam som našla atmosféru vianočných trhov. Šla som ďalej, odbočila som, a tam boli ďalšie stánky. Takto som šla ďalej a ďalej, až som natrafila na preplnenú uličku s ľuďmi, znelo to tam ako niekde v úli, bolo to super. Škoda, že som tam bola sama, bolo by to super, prechádzať sa s niekým a nie len to opisovať. Mám aj zopár fotiek, ale fotila som veľmi málo. Keby som vedela, v ktorej časti sú tie najkrajšie vysvietené ulice, určite by som tam zašla, s orientáciou nemám taký problém. Nabudúce sa musím poradiť, asi s mojím učiteľom.


Želám vám pekné Vianoce, aj keď bez snehu, veľa šťastia, zdravia a lásky a k tomu skúšky bez opravných termínov ;-)


RECENZIA: Mendelejevov sen (pre neCHEMIKOV)

7. prosince 2015 v 0:01 | AM |  Prírodné vedy a iné odbory
Zdravím!

Naša poradkyňa nám na jednej prednáške ponúkla zopár kníh, medzi ktorými bola aj kniha Mendelejevov sen, ktorú napísal Paul Strathern. Ubezpečila nás, že v tej knihe nie je žiadna ťažká chémia, je to taký prehľad dejín chémie. O týždeň som jej napísala mail, či si ju ešte môžem požičať a na ďalšiu prednášku ju doniesla.

Kniha obsahuje aj pár fotografií, nesmiem zabudnúť na to, že je v českom jazyku, čo mi trochu u kníh prekáža, v tomto prípade to ale knihe len pridalo, pretože aj ukážky vtipov nižšie majú oveľa väčší šmrnc v češtine, ja si predstavujem pri čítaní tejto knihy český mužský hlas s takým nadhľadom.


NÁZOV: Mendelejevův sen- Putování po stopách prvků
AUTOR: Paul Strathern
POČET STRÁN: 288

JAZYK: český
Moje hodnotenie: 5 z 5

Musím povedať, že táto kniha je veľmi zábavná, chronologicky postupuje dejinami ľudstva a chémie, od založenia ohňa až k Mendelejevovi, pri ktorom kniha začína a končí. Je to populárno- náučná literatúra, ktorá do vás nehustí samé cudzie pojmy, je vhodná pre každého, kto má záujem dozvedieť sa niečo nielen o objavoch známych vedcov, ale aj o ich povahách, úletoch a nakoniec aj o tom, že niekedy sa dosť bláznivým spôsobom a s dosť bláznivým zámerom dostali k objavu, ktorý ich navždy vpísal do dejín.

Okrem toho sa tu píše aj o vedcoch, ktorí urobili prevratný objav, no zhoda náhod ich uvrhla do zabudnutia, poprípade nemali dosť ostré lakte, aby sa hádali, kto s čím prišiel skôr. Niekedy sa na ich objavy zabudlo alebo sa stratili tak na 5 storočí, niekedy zasa vedomosti ľahli popolom kvôli politike- knižnice sa vypálili, revolúcie zavrhli dejiny a myšlienky svojich predchodcov, a tak sme stagnovali, ale nakoniec sme dostagnovali až sem :)

Postrehy z knihy- ukážka:

Prvá chemička:
Prvá známa chemička sa volala Tapputi, bola výrobkyňou parfumov.

Kameň mudrcov:
Napriek skutočnosti, že tento ťažko dosiahnuteľný kameň nikto nikdy nevidel, bol popisovaný ako ťažký, svetielkujúci prášok, ktorý okolo seba šíril nebeskú vôňu. Keď bol červený, mohol meniť bežné kovy na zlato, keď bol biely, menil ich na striebro. Rovnako ako jednorožec sa aj kameň mudrcov vyznačoval všemožnými pozoruhodnými vlastnosťami- okrem EXISTENCIE.

Rímska filozofia:
Rimania boli skôr praktici než myslitelia, a nič originálne ku gréckemu mysleniu nepridali. (Vraví sa, že v histórii matematiky sa objavil jediný Riman, a to ten, ktorý zavraždil Archiméda.)

Úloha encyklopédie:
Zámerom Encyclopedie bolo bojovať proti dusivému útlaku cirkvi a proti anien regime- symbolizovanému Ľudovítom XV. a zhubnou extravaganciou jeho obrovského dvora vo Versailles ( s viac než 10 000 izbami a toaletami, no nie splachovacími). Avšak slávna Ľudovítova milenka madame de Pompadour nemala na mysli inštalatérske práce keď bezstarostne prehlásila: "Aprés nous le déluge" ("Po nás potopa").

Koniec (teórie) flogistónu (keď sa snažili objasniť horenie a prečo vôbec niečo horí):
Madam Lavoisierová vraj oslávila vydanie práce svojho manžela (ktorý tú teóriu vyvrátil) "racionálnym vedeckým obradom". Sto rokov po smrti Bechera, pôvodného autora flogistónovej teórie, sa madam Lavoisierová odela do šiat kňažky zo starovekého Grécka a slávnostne spálila práce Bechera a Stahla na oltári pred zhromaždením velikánov vedy.

Hliník nad zlato:
Wöhlerova metóda izolovania hliníku sa mala ukázať ako natoľko zložitá a vlastnosti tohto nového kovu tak skvelé, že hliník sa počas niekoľkých desaťročí stal cennejším než zlato. Tridsať rokov po svojom objave, keď bola lesknúca sa tehlička hliníku vystavená v Paríži, nechal si Napoleon III. z tohto nového kovu vyrobiť sadu príborov. Jeho zámerom bolo uctiť si korunované hlavy Európy vidličkami a nožmi, ktoré by dnes neboli prijateľné ani vo väzenskej jedálni.

NA ZÁVER:
To bolo zopár, podľa mňa veľmi vydarených vtipov, ktoré môžete nájsť v tejto knihe. Na záver chcem dodať, že knihu odporúčam všetkým, ktorí nemajú radi chémiu- ukáže vám, že aj chemici sú len ľudia, majú plno chýb a netreba si o nich myslieť (až na pár prípadov), že sú nejakí mimozemšťania. Ďalej odporúčam knihu ľuďom, ktorí majú radi chémiu a zaujíma ich história a vývoj tejto vednej disciplíny. Čítala som ju, keď som cestovala do školy/ zo školy vo vlaku a bola príjemným spestrením cesty. Za to všetko jej teda udeľujem 5 hviezdičiek z 5-tich. Vynikajúce!


Vianočné trhy v Banskej Bystrici

6. prosince 2015 v 22:36 | AM |  Denník
Zdravím!
Vo väčších mestách sa minulý týždeň (možno aj skôr) začali vianočné trhy, tak som sa s mojou kamoškou Miškou boli pozrieť, ako vyzerá ten v Banskej Bystrici. Veľa stánkov tam zatiaľ nebolo otvorených, mnohé sa ešte len rozkladali a pripravovali, no varené víno a rôzne punče bolo cítiť po celom námestí. Najprv sme sa trochu rozhliadli po cenách a punčoch, lebo sme chceli vyskúšať nejaký typ, ktorý nepoznáme.

Prešli sme sa po námestí, šla som vyskúšať svoju kartu do bankomatu a zašli sme aj do kníhkupectva, lebo za nič na svete nemôžem zohnať knihu od Petra Silného, no ani tam ju nemali, veď vyšla ešte v roku ´99. Mali tam však akciu na knihy od vydavateľstva Remedium a hneď mi tam padla do oka jedna kniha, ktorá mala na boku napísané Marie Curie, prelistovala som si ju a zaujala ma, hlavne témou- životopis M. Curie- Sklodowskej- bola žena vo vtedy čisto mužskom svete vedy, prišla o muža atď. Keď budem mať čas si ju prečítať, dostanem sa možno aj k recenzii.



Vyšli sme späť na námestie- ja s neplánovane kúpenou knihou a šli sme na punč. Objavili sme jahodový- jahodáčik. Bol vynikajúci, voňal lesnými jahodami a na dne pohára sme našli veľké kusy jahôd. S Miškou vám ho odporúčame. Kým sme dopili punč, mohlo byť nejakých 12 hodín a bola som hladná, chcela som si niečo dobré dať. Videla som vedľa v stánku lokše, bolo ich asi 5 druhov, cena rovnaká, tak som si dala tú s kačacou pečeňou- je to nezvyčajné a najmä som to nikdy nejedla. Teta mi ju ohriala v mikrovlnke, videla som, že lokše boli polotovar, ale myslím, že výrobca bol slovenský a nakoniec mi tú lokšu pomastila kačacou masťou. Vôbec mi to nechutilo nejak zvláštne, bolo to super.


Keď napíšem tento týždeň chémiu a v pondelok ( o týždeň ) chemické výpočty, tak sa prídem na to námestie pozrieť aj večer, nech ho vidím v plnej paráde. Držte palce, skúškové začne o dva ýždne, takže teraz len napísať semináre a béčkové predmety. Veľa šťastia aj vám a maturanti by sa už mali začať učiť, dozvuky už končia :)
Ahojte a pekného Mikuláša! :)