Listopad 2015

Môj prvý hokejový zápas

12. listopadu 2015 v 14:45 | AM |  Denník
Zdravím!
Včera večer sa hral zápas EUHL (Európska univerzitná hokejová liga)- UMB BB proti STU BA. Bol to odvetný zápas, pretože sme s nimi hrali už v Bratislave a prehrali s nami 14:1. Nikdy som ešte na hokejovom zápase nebola, veľmi som sa tešila, aj keď to nakoniec vyzeralo, že pôjdem sama, lebo som sa vypytovala všetkých, či nechcú ísť a nikto nešiel. Ale večer sa to zmenilo, išla Kika, dokonca aj Lívia a Kikini spolužiaci Dano, Peťo a Jojo. Najprv sme my tri vystúpili na zlej zastávke, ale len preto, že povedali, že vystupujeme na Štefánikovom nábreží a chlapci šli ďalej. Akú takú predstavu o tom, kde je štadión sme mali, tak sme tam došli pešo, ale vysvitlo, že nakoniec sme sa stretli pred štadiónom s chlapcami v tom istom mieste.

Zaplatili sme študentské vstupné a šli sme si sadnúť, pribalenú som mala horkú čokoládu a rukavice, ktoré sa naozaj zišli. Trochu tam smrdelo zatuchlinou, ako staré korčule v pivnici, ale tešila som sa veľmi, veľmi a začiatok bol ozaj efektný- stojany šľahajúce plamene, svetlá, hudba- malo to grády.





Postupne sa začala napĺňať tribúna, prišli fanúšikovia a študenti, atmosféra bola v pohode, ale ku koncu to už vrelo, perfektný zápas!








Neskôr prišla trojica veľmi zaujímavých mužov ( o ich pohlaví na základe kostýmu nik nepochyboval, chichi). Sadli si za trestnú lavicu hostí, a keď bol nejaký faul, nacapili sa na plexisklo k jeho hlave a začali sa vyškierať, ukazovať rožky, robiť stojky a vystrkovať zadky, veľmi vtipné, naozaj to nemalo chybu :D Podarilo sa im aj odmontovať jeden spoj medzi plexisklami, tak to potom "po policajstky" začali opravovať- bolo ich treba troch- jeden robil rebrík, druhý mu sedel na pleciach a tretí pridržiaval sklá :D


Prvý gól zápasu som ani nestihla, prišiel hneď asi v nejakej druhej minúte a už sme prehrávali 0:1. Nakoniec sme im to oplatili, náš brankár musel ísť počas zápasu do šatne kvôli zraneniu ruky a gólová salva bola odpoveďou. Vyhrali sme 6:3, ku koncu zápasu boli všetci z každého gólu takí šťastní, všeti ruky hore a kričíme :D


Veľmi sa mi to páčilo, nabudúce by som chcela ísť zasa, keď bude s kým :) Zatiaľ sa s vami lúčim, idem sa chystať na chemické výpočty, ahoj!

Víkend v Blave

12. listopadu 2015 v 14:12 | AM |  Denník
(Toto je článok z utorka, len mi po dopísaní článku vypadlo spojenie, takže to musím zasa dopísať až teraz, vo štvrtok...

Zdravím!
Práve sa nachádzam na železničnej stanici v Bratislave a čakám na vlak do Zvolena, kde sa potom nasmerujem do Bystrice. Koniec týždňa bol náročný - vo štvrtok beánie, v piatok Simonina oslava a zvyšok víkendu som s Dejnou bola u krstnej, u ktorej sme sa super najedli, navyše mam teraz celý batoh prepchatý jedlom, je to skvelý pocit 😊.
Beánie boli super, nečakala som, že to bude tak fajn, celkom dobre sme sa spoznali aj s ostatnými chemikmi, kúpila som si skvelé tričko a dva lístky na tombolu, s ktorými som navyše vyhrala! Vyhrala som čajový set so zápisníkom a pánsku košeľu, ktorú dám otcovi.

Prišli sme z beánií okolo pol tretej na izbu a nastavila som si budík, lebo ráno ma čakali 2 prednášky- z forenzných vied a chémie. Nakoniec mi z toho vyšlo, že budem spať len niečo cez 2 a pol hodiny a Monika začala v náladičke hovoriť o tom, čo je pre ňu rap, že bez neho nedokáže žiť a pod. a začala mi recitovať básničku, počas ktorej zaspala, čo som vrelo uvítala, lebo ona si nastavila budík až na 12:00.

Na ďalší deň som si prednášky odsedela, písanie mi nešlo až tak rýchlo, ale keď som sa vrátila na izbu, neostávalo mi veľa času na prípravu do Bratislavy. Zbalila som si oblečenie na oslavu, nové tričko s nápisom vo význame: "Uhnite z cesty, ide forenzný chemik" a šla som na bus. Vlak bol otrasný, horšiu cestu som si nevedela vybrať. AK je podľa nich dôstojné natrieskať ľudí do smradľavého, ocikaného a špinavého vlaku, tak im to vyšlo. Ľutovala som ľudí, ktorí z Košíc docestovali až do Zvolena. Jediným šťastím bola výluka, lebo sme si presadli do lepších vagónov.

Dorazila som na stanicu, kde som sa stretla so Simonou a Matúšom, ktorý dorazil skoro v rovnakom čase, len inou stranou a vybrali sme sa do jedálne na večeru, kde bola Dejna a Ľuboš. Bola som rada, že ich vidím, ale musím podotknúť, že Mlynská dolina má od doliny ďaleko, lebo je na kopci. Majú tam tak trochu väzenské turnikety, ale v takom meste sa im ani nečudujem. Dejna mi kúpila večeru, šla som na jej intrák, trochu sme si oddýchli, zoznámila ma s dievčatami na bunke, prichystali sme sa a šli k Sime na 8. poschodie na "párty"- predpárty s pohostením, šampanským a tortou. Všetci sme kecali, toľko sa nás tam zišlo, takže bolo o čom kecať, najedli sme sa (zasa), odovzdali darček a šli sme von do taxíka, ktorý nás vzal do centra. Boli sme v Maškaráde pri Michalskej bráne. Musím uznať, že hudba bola veľmi dobrá, aj preto že ju tak často menili a mixovali a vytancovali sme sa (ja a dievčatá (aj Matúš) :D) do zbláznenia. Ale bolo tam (naschvál) málo miesta, takže ľudia tam boli natlačení ako niekde v konzerve.

Ešte aj nejakí dvaja chlapci sa začali pchať do nášho "kruhu" (to bol taký zdeformovaný kruh, lebo tam bolo "narvato" ale ešte aj ľudia, čašníčky a neviem kto ešte cez neho chodili), ale nikto z nás si ich nevšímal, fakt, asi aj 2,5 hod. som si ich nevšímala, len potom som sa pozrela hore (lebo bol vyšší než ja) a už sa začal pchať predo mňa a ten kruh už bol nejaký konvexný mnohouholník. No a už som zrazu netancovala s našimi, ale vedľa neho. Jediné, čo som z toho vyťažila bolo, že ma zobral k baru, tak som ho poprosila o minerálku. Potom ma zasa ťahal dozadu, teda vlastne z pohľadu dverí dopredu, lebo tam bolo menej ľudí. Mali ste vidieť Dejnu a Štefániu, aj reťazami by ma boli pripútali, som na nich hrdá :D Kam ideš? :) Nakoniec sme sa tam presunui všetci, lebo pri DJ sa to už nedalo vydržať, v kuse sa tam niekto pchal.

Keďže ma pozval na drink, tak som s ním tancovala, naši boli niekde nablízku, venovala som mu trochu pozornosti, bolo to také v pohode, o nič nešlo, mne o nič nejde, takže taký zdravý odstup tam bol. Najväčší trapas bol, keď som si sadla na pohovku a potom som odtiaľ odišla k dievčatám a on tam ostal s našimi chlapcami :D Keď ja ani neviem, čo by som mu povedala, nie som zvyknutá, že niekto so mnou tancuje, vôbec nemám žiadne vzorce správania sa pri chlapcoch. Bolo to aj preto pre mňa divné.

Potom ten chlapec už musel ísť, ale my sme tam ešte ostali. Neviem koľko hodín mohlo byť, asi 3 alebo tak nejak a šli sme odtiaľ preč, Dejnucha pomaly zaspala na tom gauči. Trochu sme sa prešli, Simona nám chcela ukázať nejaký dom, že stačí, keď pri kotole odbočíme doprava a budeme tam, ale nakoniec sme došli tam, odkiaľ sme prišli- pod Michalskou bránou :D

Zavolali sme si taxík, došli sme na intrák a šli sme ešte k Sime na izbu (ja neviem, asi ju hnusne volám, alebo sa mi to nepáči napísané, ale mne to jedine tak sedí), ale väčšina z nás už bola očividne kaput, smrdeli sme od cigariet ako údenáče, vlasy- katastrofa, preto sme o chvíľu šli k Dejne, kde už spala jej spolubývajúca, museli sme byť ticho, ale ľutujem ju, lebo v takej malej izbe muselo byť ten dym cítiť.

Ráno sme sa zasa museli zdekovať a ísť ku krstnej, ale ešte predtým sme chceli raňajkovať aj so Simou, Štefániou a Matúšom, búchali sme na dvere, počuli hlasy, ale 5 minút nám nikto neotváral, až sme sa nakoniec dobúchali a zvítali sme sa :)

U krstnej sme boli počas soboty, nedele, Dejna do pondelka ráno a ja do utorka ráno. Janka (moja malá sesternica) bola taká zlatučká, ešte aj vracala a usmievala sa, ani nezaplakala. Myslím, že už sme kamáratky :D V utorok som došla do BB, ešte som bola na matike a chémii, ale zaspávala som, lebo som vstávala 4:35 ráno, takže som mala na celý deň už dosť.

Čoskoro sa ozvem, včera nado mnou preletel orol s rozpätím krídel 2 m a prvýkrát som bola na hokejovom zápase (zdolali sme STU BA 6:3 !) :D Čaute!

Už začala tá pravá jeseň (aj v škole)

5. listopadu 2015 v 15:52 | AM |  Denník
Zdravím!
Jeseň je tu, koniec roka sa blíži, preto je pre ňu typické nielen počasie, ale aj väščí výskyt všelijakých písomiek a v mojom prípade aj prvých zápočtov. Dnes máme beánie, napriek tomu som dnes písala prvú písomku z chemických výpočtov. Začiatok bol taký všelijaký, každú druhú úlohu som preskočila, ale nakoniec mi moja kalkulačka vypľula nejaké čísla, ktoré som uviedla ako výsledky. Nechcem predbiehať, ale bol to jednoduchý test, takže ak to domrvím, bude to hanba. A s jeseňou súvisí aj to že aj študenti začnu odpadávať ako lístie (dúfajme, že sme ihličnie).

Medzičasom som sa dozvedela, ako mi dopadlo názvoslovie. Len 78%. Niektoré názvy som zbytočne komplikovala, je to škoda. Z celkového počtu 48,5 bodov som mala 38, čo je teda dosť veľa chýb, keď si to tak vezmete. Značky či latinské mi nerobili problém, no zložitejšie kyseliny neboli také zložité a body boli v ťahu.

Dnes sa chcem trochu zabaviť, pokecať so spolužiakmi, ktorých postupne spoznávam. Počasie sa mi tu zatiaľ páči slnečno, bez dažďa či vetra, takže jesenná idylka. Keďže oco v sobotu odlietal, šli sme s ním a len tak na ukážku som urobila pár ťuknutí do mobilu :D


Okrem toho, ja, taký matematický "talent" som v stredu urobila PRVÚ DERIVÁCIU z funkcie, ktorá bola súčtom MOCNINOVEJ a LOGARITMICKEJ! Konečne odkryjem tajomstvo sveta! :D Spolu s fyzikou si toto raz prečítam:


Popritom som teraz našla jednu stránku s vtipmi zo štatistiky, ktorú akoby úplne náhodou preberáme na informe... Tí ľuďia nemôžu byť normálni...(veď si to otvorte) http://www.opf.slu.cz/kmme/vtipy/

Idem sa chystať na beániu, požičať si fén atď., môžete si tu ešte niečo čítať, komentovať alebo mi polať správu (veď vy viete kto), budem na gmaili alebo fb. Čau!