Září 2015

Vysokoškolské štúdium naostro

30. září 2015 v 15:21 | AM |  Denník
Zdravím!
Moje spolubývajúce šli do Lidlu, tak vám teraz napíšem niečo o tom, ako to tu vyzerá a ako sa tu žije. Veľa som tu v Banskej ešte nevidela, ale mala som úlohu od mamy- zájsť do Komunálnej poisťovne, a tak som sa vybrala na pochod na Hornú 25. Google Mapy ma neklamali a trafila som tam, cestou som videla kopec reštaurácií, obchodov a iných služieb. Zaujala ma ponuka na polievku za 0,90€- hríbovú, ale šla som ďalej dolu brehom a došla som až k OD Prior, kde som len zbadaa, že je tam Billa, keď ma hneď jeden Róm žiadal o pomoc, že nechce peniaze, ale jedlo. Povedala som: "Tak počkajte chvíľočku." Dlhšie mi hovoril niečo o pomoci, a že mám mať aspoň ja trochu ľútosti. Tak čo som mala robiť, chcela som mu kúpiť niečo v Bille, ale tam majú len suché pečivo, už som aj myslela, že sa na to vykašlem, šla som ďalej a zastavila som sa pri takom okienku pekárne a pýtala som sa, či tam majú aj niečo slané. Nakoniec som kúpila šunkovú bagetu a taký zapekaný chlieb so slaninou a syrom. Šla som tam, on už sedel s dvoma na lavičke, tak som mu to dala, odpovedali všetci traja- ďakujem, ja som im povedala nech im chutí, no ale tá bageta bola chladená, tak ja neviem... Snáď to nevyhodili, ale mne je to jedno, snaha bola.

Už som sa chcela popozerať po Europe, zbadala som však Exisport a potom Jednotu, tak som si zašla kúpiť olej, že si urobím zemiaky podľa mamy, vyjdem von a starý pán mi dá kartičku a kľúčenku so štvorlítkom. Pozerám- to čo?! A na kartičke písalo, že je vraj hluchonemý a mám si kúpiť 4-lístok za 2,50€. Dosť peňazí som už minula a ešte som nejedla, musela som ho odmietnuť, proste len tak nemôžem dávať ľuďom peniaze, keď oca nevidím mesiace, lebo ich zarába.
Potom som už bola fakt hladná- žiadne raňajky, žiaden obed, a keď som došla tam, kam som chcela ísť na polievku, tú polievku už nemali, len paradajkovú. Nakoniec som i dala maslový rezeň s varenými zemiakmi- dosť biedne, ale radšej som ušetrila na šaláte.

Nakoniec som došla do Europy, zašla som sa opýtať do alzy na jednu maličkosť, a potom som v Europe hľadala C&A, lebo som mala 25% zľavu na vybraný kus oblečenia a nutne som potrebovala nohavice. Keď ja potrebujem nejaké oblečenie NUTNE, tak to je nutné :)

Potom som hľadala brloh- hráčsky obchod, lebo som sa chcela informovať o nejakých pretekoch, assassinovi príp. FIFE, v bazári mali dobré ceny, ale zatiaľ si preteky nebudem kupovať, až keď príde oco, navyše majú akciu pri kúpe 2ks, takže to využijem.

Potom som šla pešo do Tajovského parku, lebo tam je zastávka a mne sa nechcelo ísť pešo s 1l oleja do kopca, ale musela by som čakať 20 minút, čo sa pri tej zime v Banskej Bystrici nedá vydržať, tak som si to pekne vyšľapala a kúpila som si aj mlieko v Lidli.

Potom som došla domov, Veronika mala narodeniny, tak som jej zavolala, potom mi volala aj mama. Neviem, ale telefonáty s rodičmi sú už iné, aj ke)d sa stále opýtame čo a ako, tak idem preč z izby :D Trochu pokecať, aj o iných :D Aj mi je smutno, keď idem z domu, ale čo už, týždeň plynie ako voda...

Dopisujem a uzatváram tento článok, ktorý som musela dnes dopísať. Majte sa super!

Ubytovanie na internáte (pokrač.)

15. září 2015 v 21:40 | AM |  Denník
Zdravím!
Zajtra je široký pojem, no z rodinných dôvodov som na nete až dnes, takže sa pustím do opisovania môjho ubytovania. Nemôžem sa sťažovať na nedostatočnú čistotu, okrem závesu, ktorý je nutné vymeniť po predchádzajúcich okupantoch mojej izby na najvyššom (ôsmom) poschodí a vyčistenej, no vodným kameňom trochu zanesenej toalety bolo všade upratané, podlahy vyumývané a balkón bol tiež čistý. Výhodu bývania na najvyššom poschodí som videla hneď v ten večer, keď som sa šla mrknúť do izby oho dievčaťa z Humenného. Bývala na štvrtom poschodí, a aj keď je ten blok na kopci, popri tej strane vedie chodník hore na cestu, takže ak by sa niekto trochu snažil a neboli by zatiahnuté žalúzie, vidno im do izby. Ďalej som si všimla, že lampy umiestnené popri schodoch trochu osvetľujú ten priestor balkónov, s čím ja hore nebudem mať problém a zaťahovať žalúzie teda nebude prvé čo urobím, keď prídem o ôsmej večer zo seminára zo všeobecnej chémie :)

Teraz trochu preč od dispozície a praktických vecí- interiér. Interiér izby sa mi páči, keď to môžem takto nazvať. Vidno, že tam zrejme bývali dievčatá, ktoré si uvedomovali, že tie skrinky budú slúžiť im a neničili ich. Takmer všetky dvierka sú rozkývané, no uspokojím sa s fungujúcimi pántmi na dvierkach. Máme veľký objem úložných priestorov, jedinou nutnoťou bude vyvetrať ich, pretože boli dlhší čas zatvorené, čo vyrieši darček od Štefánie- levanduľa vo vrecúšku. Stoly sú vo forme "basic"- teda prakticky už žiaden lak na dreve, len raw dosky, zato sú ale masívne a odolné. Tiež je v nich úložný priestor, no kľúčiky od všetkých skriniek a šuplíkov si môžem vystružlikať.

Postele- jednoduché postele s drevenou doskou a "periňák"- neviem, ako to spisovne povedať. Matrac je typický- cca. 40 ročný :D Nemám k dispozícii uhlíkovú metódu, ale moja babka má doma válendu, kde sú ešte také špagátové drsné matrace. Skúsila som naň dať plachtu, ale bolo to cítiť aj cez ňu. To mi až tak nevadí, doma mám asi o 10 rokov mladší a mám na ňom ten dodatočný Sultan, ale tento má asi len 15 cm, a keď si ľahnem, tak cítim dosku, ja neviem, budem musieť schudnúť :D Keď som svoje lôžko "ošatila", tak vyzeralo obstojne (môj názor).


Keď tam pridám pár plagátov, bude to ešte lepšie ;-) Spalo sa mi v pohode, no 2x som sa až bála, keď niekto vystúpil na našom poschodí a kecali na chodbe, neviem prečo, ale mala som strach, že by mohli začať trepať na dvere :)
Ráno sme šli na zápis, pani, ktorá nás ubytovala mala ruku v obväzoch, tak som jej pochválila doplnok. Zápis mi neposkytol dosť informácii, čakala som trochu viac, ale vysvetľovali len kredity a tak. Viac sa mi to už nechce rozoberať, o jedenástej večer som došla strašným spojením cez Vrútky a Kysak domov, bolo to náročné, a to ani nehovorím o tom, ako ma naštvala MHD v BB s tým, že keď aj mám kartu ISIC, musím platiť celý lístok, pokiaľ na karte nemám peniaze. Je to idiotský systém, ISIC karta, ku ktorej potrebujem ešte aj na vlak ďalšiu kartu.... Vôbec nemyslia na prípady, keď napr. nemám 5€ v hotovosti na dobitie karty. Pekne tu klamú ľudí, Banská Bystrica tu chce zarábať na študentoch a obchádza študentské práva. Keď raz som študent, tak mám predsa nárok na študentský lístok bez ohľadu na to, akou formou peňazí platím! Vidíte, zasa mi tu srdce vyskočí a dá facku až tým v BB... Ešte si budem musieť dať niečo na upokojenie, ale GTA mi zakázali spustiť, lebo pozerajú nereálnu Popolušku na Jednotke... Mám Jednotku rada, ale mali čas 3 večery, aby si pozerali večerné programy a na mňa, čo odchádzam, neberú ohľad...

Nateraz je to všetko, pozdravujem hlavne do Martina, držte sa!

Ubytovanie na internáte

10. září 2015 v 21:50 | AM |  Denník
Zdravím!
Za posledný týždeň som zažila veľmi veľa stresových situácií, ktoré ma štvali. Štvrtého septembra som bola na zápise v BB, ale cestovala som tam už o deň skôr, lebo by som nestihla dôjsť tak skoro ráno do Banskej Bystrice. Problém bol však v tom, že som zmeškala autobus. Práve som vychádzala z podchodu a uvidela tam autobus, ako cúva od nástupišťa. Behala som, no šofér ma asi nevidel bežiac za ním a odfrčal. Opýtala som sa jednej pani, kam šiel ten autobus. "Do Bratislavy." No super, snažila som sa ho dobehnúť, lístok za 15,50€ kúpený vopred... Hneď som volala mame, že som zmeškala spoj. Mala som obrovský stres, pretože ubytovať som sa mohla do druhej, a už vtedy mal prísť ten autobus do BB okolo 12:45 s tým, že som tam nikdy nebola a potrebovala som sa dostať na kopec hore pri Rooseveltovej nemocnici a MHD nie je moja kamarátka.
Kúpila som si teda lístok na vlak, ktorý šiel asi o 40 minút neskôr. Skoro som sa rozrevala a mala som na seba neskutočné nervy. Nevedela som sa upokojiť, naštvalo ma to, a to je slabý výraz, naozaj toho bolo na mňa o siedmej ráno veľa.

Vlaky boli v pohode, čím ďalej na západ, tým komfortnejšie, teda do Košíc, išla ešte kvalita s internetom, z Košíc do Zvolena bol po výluku starý vlak a medzi Plešivcom a Gemerskou Hôrkou to bolo zase na úrovni, na osobák do BB sa tiež nesťažujem, ale pružiny som cítila až niekde za ušami :D

Došla som tam, videla 34 na Tajovského, ale ten šofér mi zatvoril dvere pred nosom, normálne som musela zabúchať na dvere! Zasa mi dvíha tlak, keď si na to spomeniem. Vystúpila som o zastávku skôr, tých 200 m som prešla, ale hlavné bolo, že som zišla k intrákom, lenže som nevedela, kde sa nachádza vrátnica. Skúsila som zavolať na internát, nech ma navigujú. Navioval ma jeden muž, ale sama som nevedela, kde je sever, takže som sa cítila ako idiot (nie prvýkrát v ten deň).
Potom som zišla do takej uličky, kde som si isto myslela, že tam vrátnica nebude, veď ani nebola, ale stretla som dievča z nášho gymka- rovesníčku, a tiež nevedela nájsť vchod. Taxikár ju vysadil priamo pred vchodom, ale ona šla inam, zišla dole po schodoch do uličky, kde som bola ja. Keby som bola na jej mieste, tak sa idem opýtať dnu do budovy, ale ona len pozrela na tabuľky na budove a neopýtala sa. Hneď som si pomyslela, že sa tu konečne naučím samostatnosti a budem sa tu musieť nejak uchytiť a poučiť sa z chýb ( a to ich na jeden deň bolo už dosť) a trapasov.

Pokračovať budem asi zajtra, pretože máme zajtra poslednú rannú zmenu a v tej firme končíme. Bude mi trochu ľúto za ľuďmi- ženami, ktoré tam robili s nami a pomáhali nám, aj za Barborou a Renátou, vykúpili sme tam polku predajne za dva dni :D Ceny sú tam neporovnateľne nižšie, než v obchodoch, teraz máme zásoby, môže prísť tuhá zima. Budúci rok by som sa tam prihlásila asi zasa, možno zvýšia plat na hodinu :)

Zajtra bude aj foto postele a opis izby. Ahoj!