Srpen 2015

Cesta na letisko Jasionka

30. srpna 2015 v 1:04 | AM |  Denník
Zdravím!
Pred malou chvíľou som zverejnila článok z Tomášovej oslavy a pridám ešte jeden aj napriek tomu, že je už chvíľa po pol jednej. Dnes musel náš oco zasa odcestovať do Nórska z letiska v Rześowe, ale nemohol ho odviezť strýko ani dedo a doprava je drahá. Šli sme s ním teda my. Ja som tam asi šla už trikrát, cestu si dosť dobre pamätám, no nevedela som sa vysomáriť v Rzesowe- je to dosť veľké mesto, GPS ukazuje niečo iné než značky v meste a mala som to úplne popletené. Oco šoféroval tam, dávala som pozor, kam a ako ide, všetko som si zapamätala.
Došli sme tam asi po 3,5 hodinách. Boli sme tam asi do 16:20, lietadlo do Osla mu letelo 19:45, takže si tam ešte počkal, no my sme museli ísť, plánovaný príchod domov od 16:20 bol až na 21:20, kedy je už tma a my sme mali ísť aj cez úseky v pustatine, kde chodí lesná zver, navyše je dnes spln.

Šli sme sa pozrieť na vyhliadkovú terasu letiska, lebo mali priletieť hráči Lech Poznaň, boli sme zvedaví. Prileteli osobným lietadlom s dvomi vrtuľami, mali rovnaké tričká, nohavice aj tenisky, pred letiskom už čakal ich autobus:


Sú tohtoroční majstri, viac som z ich autobusu nezistila :D

Ďalej musím povedať, že sa mi poľskí vodiči vôbec, ale vôbec nepozdávajú. Nemám na nich šťastie. Asi 15 km, určite aj omnoho viac, sme sa vliekli 50 km/h kvôli kamionistovi s prívesom, ktorý, aj keď pred sebou nikoho nemal, na rovinke brzdil, na kopci brzdil, utvorila sa kolóna, ktorá nás nekôr nechala v tejto krížovej ceste na Slovensko samých, napospas brzdovým kotúčom toho neohľaduplného slimáka. Kebyže som Poľka, určite by som ho obehla cez dvojitú čiaru, to je u nich bežné. Tiež nevedia predbiehať, minimálna vzdialenosť im nič nehovorí, do pruhov sa radia bez smeroviek, ak je dlhý rad áut, vrhnú sa do vedľajšieho pruhu, ktorý sa spája s tým vašim a nasilu sa natlačia medzi autá, keďže im ich pruh končí a musia sa zaradiť, pričom tam majú šípky, ktoré informujú o tom, že sa pruhy spájajú a teda by mal správne počkať, kým prejdeme, lebo nik nie je povinný ho pustiť. Celý čas ma tam niekto hneval, keďže Dajana tú trasu v Poľsku a Rzesowe nepoznala, šoférovala som cez Poľsko ja a na Dukle sme sa vymenili. Ona mala pre zmenu jazdu v noci.

Celkovo mi cesta v Poľsku trvala asi 1 hod a 45-50 min., niet toho "šoféra" aj menej a najazdila som tam 106 km. U nás je štátny sviatok, takže cesty neboli také plné, len poľská strana to kazila. Okrem toho tam dnes bolo policajtov ako kvapiek v Stoptusine- teda veľa.
Trošku som aj unavená, navyše by si mali ľudia uvedomiť, že nemusia vždy brzdiť, stačí dať včas nohu dole z plynu alebo podradiť, zopárkrát ma to dole kopcom štvalo, najmä to, že museli brzdiť kvôli tomu kamiónu s prívesom. Nie každý, kto vie naštartovať, je šofér a dávajte si pozor na termín profesionálny vodič- to nie je každý, kto jazdí kamiónom.
To je z môjho okienka o jazdení všetko- taký mám uhol pohľadu, majte sa!

Tomášova oslava

30. srpna 2015 v 0:36 | AM |  Denník
Zdravím!
Čoskoro sa začne september a preto chcem zhrnúť pár udalostí, na ktoré budem spomínať možno o pár rokov, aj keď si ich ledva pamätám už teraz. Tentokrát to bolo niečo výnimočné. Bola to hádam aj posledná oslava s našou partiou pred vyokou školou a neviem, či sa nám podarí sa ešte aspoň v takom množstve opäť zísť.

Boli sme u Tomáša v Osadnom, je to malá dedinka " u nas na rusnakoch" a cieľom bolo osláviť jeho narodeniny z januára. Dal si načas... Je tam domček, do ktorého utekajú z mesta a aj keby som bola vnútri a nevedela, kto tam býva, zrejme by moja voľba padla na neho a jeho rodinu. Bolo tam veľmi pekne, chceli sme variť guľáš, no Tomáš zistil, že mäso zabudol v meste. Jeho otec, ktorý tam prišiel skôr než my aj s Tomášovým bratom, sa obetoval a meral ďalekú cestu do mesta.

Tomášov brat tam priviedol aj svojich dvoch kamošov (cca. 7 rokov). Dajana neodolala, jej túžba zahrať si futbal bola silnejšia než ona a začala si s nimi kopať. Ja som krájala cibuľu, Simona čistila zemiaky, chlapci mali na starosti oheň a "kotlík" ako pre tridsaťčlennú výpravu :) Ivana, Veronika a Števka sa stali obeťami útokov malých chlapcov s pištoľou, ktorí im neskôr dovolili, aby pre zmenu naháňali dievčatá ich. Večer, kám nebolo až tak úplne šero, sme sa snažili natočiť paródiu raperských videoklipov,celkom sa nám podarila :D

Jasné, že ja som mala lepšiu voľbu- hruška vs.surová cvikla :)

Guľáš sme spoločnými silami navarili a večer sme si ho už mohli dať za spoločným stolom s hudbou a retro aparatúrou, na ktorej nám púšťal svoje poklady- výber platní, špeciálne určený pre nás- Pomáda, Beatles a iné legendy hudobnej scény. Počas večere nás trochu otravovali sršne, ktoré sa Tomáš rozhodol otráviť sprejom. Ten však už nebol natlakovaný a namiesto spreja to pripomínalo sprchu. Bolo to účinné, no jeden sršeň mi po omráčení sadol na chrbát. Cítila som, že na mňa čosi spadlo a mala som obavu, či to náhodou nebude nejaký pavúk. Ohla som ruku a zhodila to na zem- videla som, že je to sršeň, tak som ho zašliapla. Mala som potom trochu paranoidný stav, ďalšie dva sršne v ten večer nasledovali cestu toho prvého do ohňa.

Najedení sme sa šli ohriať k ohňu. Rozprávali sme sa a pod., neskôr sme boli ticho a pozerali na oblohu, ktorá bola plná hviezd, dokonca aj padajúcich. Bolo to super, pretože tam nesvieti verejné osvetlenie a na konci sveta je obloha úplne čierna. Oheň doháral a vybrali sme sa do domčeka.

Sedeli sme v obývačke, doliehala na nás ospalosť a únava, stále sme kecali, no v dome bolo trochu chladnejšie, a tak sme si šli pripraviť miesto na spanie. Bolo nás tam dokopy deväť, ale nejako sme sa všetci spratali do jednej izby. Dievčatá boli na veľkej posteli, ja vedľa nich na zemi v spacáku, pred posteľou dievčatá v spacákoch, Tomáš tiež na zemi v spacáku, Ľuboš neviem, Filip na posteli pod oknom. Spala som až do deviatej, ráno mi zvonil budík, lebo Štefánia šla s rodičmi na dovolenku a mala ísť busom do mesta, no Tomášov brat zle zistil spoj a jej rodičia museli ísť za ňou. Zobudila som sa a zbadala som, že všetci sú už hore, oheň horí a raňajky- guľáš- sú už nahriaté, len Tomáš ešte ležal v spacáku oproti.

Vstali sme, najedli sme sa, upratali sme a pomaly sme sa vydali na cestu domov v Tomášovom aute. Akýže by to bol výlet, keby na ňom nezazneli cigánske piesne? Spievali sme hit od Gypsy Cully (ja neviem ako sa to píše) Predtuchu alebo Amor lásky (nás opustil) a ešte Skončilo sa leto (budeme my spomínať...).

Po príchode domov nás už čakali oco s mamou, ktorí sa vrátili z dovolenky v Chorvátsku. V to poobedie sme mali ešte ísť na opekačku k tete, ale už boli na ceste domov, boli sme navštíviť Ukrajinu a zašli sme na návštevu, kde sme prespali. Také boli moje tri dni. Majte sa!



Ako vyrobiť originálny baliaci papier

11. srpna 2015 v 14:19 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím!
Prinášam vám tip, ako vyrobiť z obyčajného baliaceho papiera originálny obal na napr. neoriginálny darček :D, alebo návod na to, ako môžete zabaliť svoj krásny a originálny darček tak, aby bola jeho hodnota umocnená úsilím, ktoré ste doň vložili. Keďže je vonku okolo 35°C, vybrala som si svieži letný vzor- ananás. Musím povedať, že je to z časti inšpirované Spongebobom, ale oranžová je moja obľúbená farba Mrkající. Zároveň chcem zdôrazniť, že to nie je ani finančne náročné, ak vám doma ostali veci z výtvarnej výchovy.



Čo budeme potrebovať:

biely baliaci papier (z papiernictva- u nás za 0,26€)
kus kartóna alebo pevného papiera
nožnice
temperové farby a štetce
špongiu na nanášanie farieb
farbičky alebo fixy na dotvorenie

1. Z pevného kartóna vystrihneme ľubovoľnú šablónu, pokiaľ vyrábame papier pre už kúpený darček, môžete použiť vzor s danou tematikou (napr. cestovateľský denník- zvolila som šablónu kufra). Prichystala som si šablóny ananásu a melóna, no melón je ešte v stave šablóny.


2. V druhom kroku som si papier rozložila na podlahu, kvôli veľkosti papiera, ja som sa rozhodla, že si nechám druhú polovicu papiera na iný vzor. Ja som si kúpila sadu štetcov, v ktorej boli dve špongie pripevnené na drevenú paličku. So špongiou vám vznikne zaujímavá vrstva, ktorá nie je taká plochá ako s obyčajným štetcom. Použite pokojne aj kuchynské špongie, tvary a veľkosti jednoducho vystrihnete. Použite hustejšie farby, veľmi ich nerieďte vodou, inak budú zatekať pod šablónu. Po otlačení skontrolujte šablónu zospodu, pretože by sa vám mohla farba na okrajoch otlačiť pri ďalšom priložení. Kým potlačíte celý papier, stihne vám to uschnúť a môžete začať robiť zelené koruny.


3. Tento krok môžete, ale nemusíte robiť. Mne sa žiadalo urobiť aj čiary typické pre ananás, aby každý spoznal, čo to je. Môžete použť farbičky, pastelky, podľa toho, čo máte, nechcela som si to s temperami ešte rozmazať.


NA ZÁVER: Keďže som už darček do takého papiera balila a niesla som to v ruke, zistila som, že sa to rozmazáva, keď sa vám trocha spotí ruka. Samozrejme, že som na to nemyslela, keď som to maľovala. Hľadala som v googli, veľa som toho nenašla, odporúčam ale použiť lak na vlasy, minimálne 40 (možno 35) cm od papiera, lebo by sa to mohlo rozmazať. Kto by to chcel mať profi, nech sa radšej poobzerá po nejakých obchodoch.

Dúfam, že sa to bude páčiť vám, a keď to vyrobíte, bude sa to páčiť aj obdarovanému. Majte sa!

Veci od Mati a (takmer) infarkt v práci

1. srpna 2015 v 0:16 | AM |  Denník
Zdravím!
Konečne je piatok, dnes posledný deň v práci a nabudúce už zasa poobedňajšie. Nijak zvlášť sa nepotrebujem vyvetrať do nejakého baru, len sme sa boli pozrieť von na "modrý mesiac" s mamou a ocom, kde sme stretli aj Ivanu a Aďu. Kým som doma spala, ona šla von a večer som sa chcela trochu prejsť, lebo som dnes mala nie veľmi vydarený deň, čo sa vzťahov týka a bála som sa, že by to dopadlo ešte horšie, keďže som sa s Dajanou a Ivanou v práci pohádala, lebo vymkli skrinku. Vytočilo ma to, načo som dala Ivane kľúče, keď ich má pripevnené na kľúčoch od domu, ktoré pri sebe v hale nemá? Aký má význam kľúč od skrinky v skrinke, keď je vymknutá? Rozčúlilo ma to, nemala som k nim byť hnusná a povedať im, že sú idiotky, to som vážne prehnala, ale vyletelo to zo mňa, lebo Dajana je moja sestra a môžem ju tak nazvať a Ivana to schytala v množnom čísle. Aj tak sa mi to nepáčilo, v pondelok sa sťahujem do inej skrinky, tri dievčatá na jednu skrinku je veľa. Musela som zavolať mechanikov, aby vypáčili skrinku. Roztiahli dvere a vylovila som Dajaninu tašku s kľúčami. Bolo to stresujúce, keby to nebolo možné vypáčiť, naše veci by tam ostali a autobus by nás nečakal, ostali by sme tam visieť- bez topánok, bez oblečenia, bez mobilov. Keď som ich stretla v meste, cítila som sa trápne a hanbila som sa pred Ivanou, to som pokašľala.

Prejdem na lepšiu tému, ktorou je príchod Martiny a otca domov. Tešila som sa na nich, bonusom sú veci, ktoré nám doniesli z Nórska.

1. selfiestick- keď som toto uvidela, myslela som si, že sa zbláznili, toto som od nich nečakala :D
2. fotoaparát Nikon s objektívom- to je pre Maťu, ja veľmi fotiť neviem a všetky tie kolieska a tlačidlá na ňom.. nič pre mňa, ale aspoň budeme mať poriadny foťák
3. futbalová lopta- to je už druhá futbalka, prvá sa niekam stratila, takže Dajana je šťastná, že si bude môcť kopať
4. perfektná bunda- stih má ako dámska kožená bunda, šikmý zips, no celá je v etno štýle, vyzerá úžasne!
5. CD Keane- Hopes And Fears- najlepšie, čo mi mohli dať! Je to výborné CD, kúpili ho vo Fretexe (niečo ako nórsky sekáč, ale na úrovni) má trochu prasknutý obal, ale púšťam si ho stále, navyše, sú tam aj texty a krásne fotografie


Ďalšou, celkom potešujúcou správou je aj to, že mi už pridelili aj izbu na intráku, no cena nepotešila našich, keďže sa platí štyri mesiace dopredu. Neviem, čo budú hovoriť na cenu u Dajany v Bratislave, ale bude to dosť výdavkov naraz...
Zajtra ideme k babke na ten odpust, minule som sa o týždeň sekla, ale teraz to bude už naozaj. Stále sa chystám urobiť ten baliaci papier, no ešte nemám predlohy, tak musím niekedy zozbierať kúsky energie a premeniť ich na nejaký výtvor, vďaka za trpezlivosť.
Minule som nahrala skladbu Let It Go od Jamesa Baya, ale nahrávky sa tu nedajú zverejňovať, čo už. Kvalita je super, lebo som ju tak nastavila, použila som elektro-akustickú gitaru, ktorú som zapojila do audio systému typu- 2 stereo repráky a subwoofer pomocou všelijakých koncoviek na jacky. Bola podladená, kvôli tomu, že mám dve gitary- jedna je na klasické EHGDAE a druhá začína DA..., takže som mala tú déčkovú, pričom ak chcem hrať v súlade s nahrávkou, používam kapodaster na prvom pražci v klasickom ladení EHGDAE, lebo som sa to tak naučila na tabe z ultimate-guitar.com. Teraz veľmi rada počúvam verziu HAIM- Forever od Jamesa Baya, je to také nezvyčajné a jeho hra na gitaru je tiež úžasná. Myslím, že nemám čo dodať, skúsim si nakresliť nejaké predlohy a uvidím, čo z toho bude. V posledných troch dňoch mám strpnutú špičku palca na nohe, mám strach, že sa mi nedokrvuje, zrejme pôjdem v pondelok na chirurgiu, je to zvláštne...