Zdravím!
Moje leto začalo už dávno predtým, než sa zavreli školy a dosť som si to užila, pretože sme mohli podnikať rôzne akcie s partiou a rodinou. Moja kamoška, Iff nás prehovárala na brigádu vo firme na balenie rôznych pančúch a podkolienok, kde pracuje jej mama. Mala som obavy, pretože tam spomínali aj šitie a žehlenie siloniek, zatiaľ, dúfam, ma tam nepreložia. Šla som tam najmä kvôli otcovi, lebo mal tie "obľúbené" reči o samostatnosti a pod. Začali sme od minulého týždňa a dokopy som pracovala 3 dni, pretože neprišiel kamión a od zajtra robím poobedňajšie smeny.
Tie 3 dni boli také odlišné, že až. Najprv sme boli u takých milých tiet, ktoré mi to vysvetlili aj trikrát, no na druhý deň nás dali sadnúť 3 začiatočníčky za 1 stôl, dve skúsené a jednu úplne novú. Prišiel Talian a kontroloval stoly a hneď nás začali kitizovať, ako málo toho máme, a že máme nízky výkon. Dočerta! Bola som tam druhý deň, ledva som si pamätala postup a do toho sme balili ešte aj typ pre Tesco, čo nám nik nepovedal, balili sme to na zlú dĺžku a ešte aj s vešiačikmi! Keď som videla, ako tie hnusné krpaté vešiačiky len zdržiavajú ľudí a aj tak ich hneď kupujúci vyhodí, a ešte ich ani nevytriedi do plastov, len sú nanič, tak sa mi tá práca zdala strašná. Nikto balenie siloniek nedoceňuje, le sa to roztrhne a vyhodí. To Tesco je fakt nanič. Prvý deň sme balili silonky, ktoré v kartónovom obale mali dieru na zavesenie, ale prečo si nevyničiť ropu na výrobu zbytočných vešiačikov!
Ten Talian nás rozsadil, Ivana tam zostala, ja s Dajanou sme šli k výkonnému stolu. Tie brigádničky boli na nás také odporné!
Obe mali 21, jedna tam robila asi 3. leto, druhá len 2 DNI, ako my! Robia systémom, že jedna robí celý čas vešiačiky (zasúva ich do kartónového obalu- dosť od veci, keď sa vám trasú ruky...) štyri balia, a keď je veľa balíčkov, tak to šiesta sáčkuje a balí do škatúľ. Každý balíček musí byť zalepený a musí byť na ňom etiketa s čiarovým kódom a na vešiačik(!!!!) musí byť nalepená nálepka s veľkosťou. Fakt boli hnusné, ešte aj z Dajany si robili srandu, zároveň ich štvala, lebo balila po 3 kusy a nie dva, lebo sa nepozrela na kartón a v kuse si pýtala kartóny a vešiačiky, lebo jej nedošlo, že jedna vyrába a posiela baličkám. Videla som tie ich posmešné pohľady typu- neviem koľkokrát sa to bude pýtať, asi jej nedochádza... Mala som chuť im niečo povedať, ale nestíhala by som. Do konca smeny sa rozprávali o tom, že v piatok vyhodia pomalé brigádničky a povedia im, nech už nechodia. Môžem im nakašľať! Ony asi hneď na druhý deň všetku múdrosť balenia siloniek požrali. Dajana bola na tom zle, bola rozhodnutá odísť, ale mňa nikto po dvoch dňoch nebude vyhadzovať! Ešte len sa rozbieham....
Tretí deň som bola odhodlaná im ukázať, čo je to práca a makačka. Ani som sa im nepozdravila, brala som si kopec siloniek a balila ich ešte na kope. Doobeda sme mali normu 92%. Ešte sa aj ako trapky rozprávali, že nevedia ako je to možné, že jeden deň majú ledva 40% a dnes sa im tak darí. NO!? ASI PREČO!? LEBO MAKÁM A NETREPEM CELÝ DEŇ PRI STOLE! Ony sa v kuse rozprávali, nechápem, ako stíhali robiť. Asi by ich zabilo, keby sa ospravedlnili. Nikdy by som si nedovolila hovoriť o druhých, keď som s dotyčným pri jednom stole, ale im by nestačila tá polhodinová prestávka na obed. Mali ste vidieť, keď za nami prišla Ivanina mama, tie ich vypučené oči. Už boli ticho, strachopatky :D Poobede sme začali véééľmi pomaly, lebo sa báli že by im navýšili normy. Mne to môže byť viete kde. Ja sa tam dlho nezdržím, nech si robia, keď sú také super.
CHodím z tej roboty unavená ako pes, povedzte mi, ktorý študent vstáva o štvrtej ráno, aby šiel na objednaný autobus pre robotníkov, zaplatí 1,50€ za bus a ostane 1,80€ za hodinu! Áno! Dajana to čekla na ich stránke. Čakala som aspoň 2,30€ na hodinu, a nie, že robím ako zamestananec na normy a mám za to šupáky brigádnika. Povedala som si, že do konca júla ešte vydržím, nech je mesiac, v auguste 2 týždne odstávka, takže teoreticky by mi potom ostalo dorobiť 2 týždne v auguste.... Rozmyslím si to podľa toho, ako sa to tam bude vyvíjať. Možno sa pôjdem opýtať do Kauflandu, je to priamo v meste, žiadne cestovné a aj lepšie platené.
Rozhodne sa nehodlám vzdať, budem robiť, a keď ma vyhodia, tak sa nič nedeje, nemusím nikoho živiť, len skúšam. Najhoršie na tom je, že aj keď nezdvíham nič ťažké, strašne ma bolia ramená, lebo sedím 8 hodín na stoličke a hlavu mám ohnutú dole, takže pri ceste busom, s ktorým v neutráli neskutočne trasie, cítim aj kríže. Po troch dňoch som ako kostlivec, ktorému hrkajú kosti. Obdivujem tie tety, ktoré robia na zmluvu a musia aj šiť, aj žehliť, aj baliť, veď ja keď prídem domov, tak som unavená ako kôň a ony majú deti, domy, polia, záhrady- ja by som to nezvládla. Dúfam, že to bude iba moja brigádnická práca, aj keď je stresujúca.
.
