Červenec 2015

V práci trochu lepšie..

24. července 2015 v 10:20 | AM |  Denník
Zdravím!

Dodatok k tretiemu týždňu:
Ale som dievčatám riadne naložila... s odstupom času sa na článok Moja prvá brigáda pozerám ako na výlev rozmaznaného decka, ktoré sa spamätalo a prišlo na to, že mu nič nespadne z neba a bude musieť makať a učiť sa, ak nechce robiť celý život v tridsaťstupovej hale. Myslím, že mi táto brigáda pomohla trochu dospieť a viac si vážiť rodičov a dobrú prácu. Pár brigádničiek už poslali domov, že majú prísť v septembri, my sa zatiaľ držíme, začíname tretí týždeň zasa rannými smenami. Bola som k tým dievčatám hnusná, keď som o nich tak písala. Obžalovala som ich, ale sú nevinné. Už sme v pohode, mám u nich svoje miesto za stolom, jednoducho som úplne zmenila svoj názor, bola som fakt ako decko. Dobre, že na mňa boli tvrdé, aspoň som sa zobudila, sú super, na môj názor v prvom článku prosím, nedajte. Budem na tú brigádu spomínať v dobrom, doteraz :)

Musím povedať, že sa to na brigáde zlepšilo, čo sa dievčat pri stole týka. Už sa aj rozprávame a smejeme sa na našich slabých výkonoch, pretože balíme nový typ, s ktorým je veľa babračky. Chápem, že boli pod tlakom a vo svojej partii a ďalšou správou je, že zarábam 2,184€ na hodinu, čo je viac než 1,8€ na hodinu a máme kávomaty Nescafé, kde stojí káva 0,30€. Keď budem stíhať, kúpim si aj horalku.
Myslela som si, že dnes je štvrtok, ale potešilo ma, že je piatok a nemusím ísť ešte raz do roboty. Plánujem jeden návod na výrobu baliaceho papiera, teda skôr jeho zdobenie, v nedeľu je odpust, takže sa teším k babke a dedovi, na zákusky a rezne. Idem ešte leňošiť, kým nejde bus do haly. Majte sa!

Letné čítanie z archívu- Prázdniny v Nórsku

19. července 2015 v 15:50 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Tento článok má už dva roky, no myslím si, že tí, ktorí tento blog vidia 1.-krát, asi nezablúdili do archívu z roku 2013, preto vám chcem odporučiť letné čítanie a vybrala som článok z 18. dňa ako ukážku, ak sa vám to zapáči, v archíve je článkov z Nórska ešte dosť! Fotky sú v galérii, album Nórsko. Prajem krásny deň!


Tak, včera bola streda, 7. augusta, meniny mala Štefánia, ktorú pozdravujem a na Facebooku sa mi podarilo skomoliť vo venovaní jej meno :) Včerajšok bol zasa konečne zaujímavý!
Chcem vás ešte upozorniť, že v albume nórsko sú ďalšie fotky Mrkající.

Nešli sme do práce s ocom, ale o pol jednej autobusom číslo 600 až na Bergen bussstasjon (asi priveľa s...). Cestou hore kopcom, ktorý je úmorný, šiel za nami aj Mateusz, Poliak z vedľajšej izby, do tridsať rokov určite. Šiel tiež 600 ale vystúpil na Danmarks plas (asi tak nejak sa to píše). Maťa si hneď po nastúpení sadla k nórskej babičke a ja som stála tam, kde som nastúpila- pri zadných dverách pri skladacích sedačkách, kde môžu sedieť vozíčkari alebo tehotné. Mateusz stál vedľa mňa. Ako po týždni sme si potriasli rukami a "zoznámili" sa :). Trochu som sa sním rozprávala, pýtal sa, či viem po anglicky. Potom som sa sním rozprávala, že viem aj po nemecky a že Maťa sa učila ruštinu a teraz má anglinu a neminu. Strašne ma plietla tá poľština, raz som povedala, že po anglicky a hneď na to po engelsky. A nemčina tiež. Oni maju germanski jazyk, tak som omieľala to isté :) Potom som už bola ticho, aj on, len sa ma opýtal, či si chcem kuchac či čo.... Nerozumela som, ale povedla som, že nie :D Potom som pochopila, že či si nechcem sadnúť. Och, Bože, ťažko im bolo v Babylone :).
No, počasie bolo konečne suprové, slnko pieklo, takže mám aj celkom pekné fotky z mesta. V stredu sme šli ešte ďalej do uličiek. Narazili sme na skupiny turistov so sprievodcami. Mala som dosť dobrý prehľad, kde sa nachádzame, takže sme mohli ísť, kam sme chceli. A teraz fotky :)


Niektoré domčeky sú veľmi maličké- pripomínajú mi hobbitov :) Páči sa mi, ako ich dokážu vtesnať, respektíve ako ľudia obľahnú tie domčeky novšími.


A ešte jedna obytná lahôdka :)




A teraz som našla aj Chrobáčika :D



Ešte tu mám- PRÍHODU DŇA:
Takže, na fotke dole vidíte dve divné dievčatá, ktoré sme videli aj my.Nechápem prečo si ľahli na strechu kontajnera s energeťákmi Burn (boli to možno 13-ročné decká). Maťa povedala, že sa možno opaľujú, ale naokolo bol trávnik, kde mohli spokojne ležať až do smrti. Najprv sme okolo nich šli zdola, ale keď som zistila, že ideme potom tou istou ulicou, len smerom dole, rozhodla som sa, že si ich odfotím. Asi ma zbadali, lebo sa na mňa z diaľky pozerali, ale veď im to mohlo byť jedno, keď na tej istej ulici stál turistický autobus. Toto by ste neboli videli ani na Podskalke, to vám hovorím :D

Keď sme zišli na námestie (už ma boleli nohy z tej kamennej dlažby), Maťa si chcela kúpiť ešte 2 suveníry pre kamarátky. Musela som ju aj súriť, lebo som sa chcela stertnúť s ocom v Nesttune o štvrtej, kde mal končiť linku a ďalej by sme s ním boli až do konca zmeny. Byban v bergene bol už na prvej stanici natrieskaný. Maťa nastúpila predo mnou, ale nejak som ju predbehla pri označení kartičky. Sadla som si na voľné miesto a vedľa mňa ešte jedno bolo a myslela som si, že si tam sadne Maťa, keď šla za mnou, ale nejaký chlap ju predbehol a ona už musela stáť.V bybane sa nedalo takmer dýchať, a to tam chceli nastúpiť neskôr aj mamičky s kočiarikmi. Tie našťastie počkali na druhý, ktorý šiel za 6 minút. Potom som písala ocovi, že neviem, či byban stihne dovtedy prísť na stanicu, ale nakoniec sme tam boli skôr ako on, pretože musel čakať v kolóne dlhej možno kilometer, ktorá sa utvorila na kruháči.
Keď sme už boli všetci spolu, šli sme na ďalšiu linku- vlastne dve spojené kvôli prázdninám. Bolo tam super, ešte som tam nebola, ale mali tam niečo ako hipologické centrum a bol tam staršný hluk, lebo cez cestu bol zelený plot letiskovej dráhy a nad hlavou mi preletelo jedno vojenské lietadlo, Norwegian, SAS a Lufthansa. Asi si tie kone zvykli, ale strašne to tam syčalo a odrážalo sa to aj od stromov. Tým by som asi aj skončila, len pridám fotky okolia. Večer sme grilovali a podarilo sa nám spojiť s mamou, ktorá mala zjavne problémy s užívaním internetu :)









DOBRE SA POZRITE!

19. července 2015 v 12:07 | AM
Trochu som upravila vzhľad blogu- keďže nie som veľmi zdatná, tak len úprava pozadia a farebnej schémy menu a stránky.

Keane, Muse- Mattova Mansonka a James Bay- trocha osvieženia blogu prospeje, modrá je ľahká a pokojná, zemité farby tak trochu hrejú a vonku je riadne peklo, tak sa schlaďme. Dúfam, že si zvyknete. Majte sa!

Moja prvá brigáda

19. července 2015 v 11:08 | AM |  Denník
Zdravím!
Moje leto začalo už dávno predtým, než sa zavreli školy a dosť som si to užila, pretože sme mohli podnikať rôzne akcie s partiou a rodinou. Moja kamoška, Iff nás prehovárala na brigádu vo firme na balenie rôznych pančúch a podkolienok, kde pracuje jej mama. Mala som obavy, pretože tam spomínali aj šitie a žehlenie siloniek, zatiaľ, dúfam, ma tam nepreložia. Šla som tam najmä kvôli otcovi, lebo mal tie "obľúbené" reči o samostatnosti a pod. Začali sme od minulého týždňa a dokopy som pracovala 3 dni, pretože neprišiel kamión a od zajtra robím poobedňajšie smeny.

Tie 3 dni boli také odlišné, že až. Najprv sme boli u takých milých tiet, ktoré mi to vysvetlili aj trikrát, no na druhý deň nás dali sadnúť 3 začiatočníčky za 1 stôl, dve skúsené a jednu úplne novú. Prišiel Talian a kontroloval stoly a hneď nás začali kitizovať, ako málo toho máme, a že máme nízky výkon. Dočerta! Bola som tam druhý deň, ledva som si pamätala postup a do toho sme balili ešte aj typ pre Tesco, čo nám nik nepovedal, balili sme to na zlú dĺžku a ešte aj s vešiačikmi! Keď som videla, ako tie hnusné krpaté vešiačiky len zdržiavajú ľudí a aj tak ich hneď kupujúci vyhodí, a ešte ich ani nevytriedi do plastov, len sú nanič, tak sa mi tá práca zdala strašná. Nikto balenie siloniek nedoceňuje, le sa to roztrhne a vyhodí. To Tesco je fakt nanič. Prvý deň sme balili silonky, ktoré v kartónovom obale mali dieru na zavesenie, ale prečo si nevyničiť ropu na výrobu zbytočných vešiačikov!
Ten Talian nás rozsadil, Ivana tam zostala, ja s Dajanou sme šli k výkonnému stolu. Tie brigádničky boli na nás také odporné!

Obe mali 21, jedna tam robila asi 3. leto, druhá len 2 DNI, ako my! Robia systémom, že jedna robí celý čas vešiačiky (zasúva ich do kartónového obalu- dosť od veci, keď sa vám trasú ruky...) štyri balia, a keď je veľa balíčkov, tak to šiesta sáčkuje a balí do škatúľ. Každý balíček musí byť zalepený a musí byť na ňom etiketa s čiarovým kódom a na vešiačik(!!!!) musí byť nalepená nálepka s veľkosťou. Fakt boli hnusné, ešte aj z Dajany si robili srandu, zároveň ich štvala, lebo balila po 3 kusy a nie dva, lebo sa nepozrela na kartón a v kuse si pýtala kartóny a vešiačiky, lebo jej nedošlo, že jedna vyrába a posiela baličkám. Videla som tie ich posmešné pohľady typu- neviem koľkokrát sa to bude pýtať, asi jej nedochádza... Mala som chuť im niečo povedať, ale nestíhala by som. Do konca smeny sa rozprávali o tom, že v piatok vyhodia pomalé brigádničky a povedia im, nech už nechodia. Môžem im nakašľať! Ony asi hneď na druhý deň všetku múdrosť balenia siloniek požrali. Dajana bola na tom zle, bola rozhodnutá odísť, ale mňa nikto po dvoch dňoch nebude vyhadzovať! Ešte len sa rozbieham....

Tretí deň som bola odhodlaná im ukázať, čo je to práca a makačka. Ani som sa im nepozdravila, brala som si kopec siloniek a balila ich ešte na kope. Doobeda sme mali normu 92%. Ešte sa aj ako trapky rozprávali, že nevedia ako je to možné, že jeden deň majú ledva 40% a dnes sa im tak darí. NO!? ASI PREČO!? LEBO MAKÁM A NETREPEM CELÝ DEŇ PRI STOLE! Ony sa v kuse rozprávali, nechápem, ako stíhali robiť. Asi by ich zabilo, keby sa ospravedlnili. Nikdy by som si nedovolila hovoriť o druhých, keď som s dotyčným pri jednom stole, ale im by nestačila tá polhodinová prestávka na obed. Mali ste vidieť, keď za nami prišla Ivanina mama, tie ich vypučené oči. Už boli ticho, strachopatky :D Poobede sme začali véééľmi pomaly, lebo sa báli že by im navýšili normy. Mne to môže byť viete kde. Ja sa tam dlho nezdržím, nech si robia, keď sú také super.

CHodím z tej roboty unavená ako pes, povedzte mi, ktorý študent vstáva o štvrtej ráno, aby šiel na objednaný autobus pre robotníkov, zaplatí 1,50€ za bus a ostane 1,80€ za hodinu! Áno! Dajana to čekla na ich stránke. Čakala som aspoň 2,30€ na hodinu, a nie, že robím ako zamestananec na normy a mám za to šupáky brigádnika. Povedala som si, že do konca júla ešte vydržím, nech je mesiac, v auguste 2 týždne odstávka, takže teoreticky by mi potom ostalo dorobiť 2 týždne v auguste.... Rozmyslím si to podľa toho, ako sa to tam bude vyvíjať. Možno sa pôjdem opýtať do Kauflandu, je to priamo v meste, žiadne cestovné a aj lepšie platené.

Rozhodne sa nehodlám vzdať, budem robiť, a keď ma vyhodia, tak sa nič nedeje, nemusím nikoho živiť, len skúšam. Najhoršie na tom je, že aj keď nezdvíham nič ťažké, strašne ma bolia ramená, lebo sedím 8 hodín na stoličke a hlavu mám ohnutú dole, takže pri ceste busom, s ktorým v neutráli neskutočne trasie, cítim aj kríže. Po troch dňoch som ako kostlivec, ktorému hrkajú kosti. Obdivujem tie tety, ktoré robia na zmluvu a musia aj šiť, aj žehliť, aj baliť, veď ja keď prídem domov, tak som unavená ako kôň a ony majú deti, domy, polia, záhrady- ja by som to nezvládla. Dúfam, že to bude iba moja brigádnická práca, aj keď je stresujúca.