Červen 2015

Koncert rodiny znovu po 8 rokoch

14. června 2015 v 17:09 | AM |  Denník
Zdravím!
Vo štvrtok mala naša zuška špeciálny koncert, ktorého účastníkmi boli rodiny, ktorých deti chodia na zušku a pripravili si nejaké číslo so svojimi rodičmi alebo starými rodičmi. Šli sme tam aj my tri s naším otcom, ktorý hrá na akordeóne. Pripravili sme si dve ľudovky, ktoré sme spojili do jednej. Bolo to skvelé, prihlásilo sa okolo 27 čísel. My sme vystupovali v poslednom bloku- profesionálni alebo poloprofesionálni hudobníci. (Nechcem sa chváliť, ale sme dobrí :D) Okrem nás tam bola rodina s podobným číslom, no mali pomalé ľudovky, výborný spev a dokonca mali aj kroje. Dajana s Maťou mali tiež krojové košele, ja som mala len kvietkovanú s bielou sukňou. Ľudia nám tlieskali, kým sme my hrali a spievali, bol to výborný pocit, že to niekoho aj baví.

Každá rodina dostala sošku ako darček, my sme dostali malého basistu s klobúkom (nemal pruhované oblečenie, ale basu a sláčik). Po koncerte za nami prišla pani z novín a chcela s nami urobiť rozhovor. Úplne ma to prekvapilo, chcela len 2 ľudí, no napokon sme sa rozprávali s pani novinárkou a jej diktafónom všetci :) Odfotila si nás a teraz budem čakať, ako to dopadne a určite si tie noviny kúpim a schovám na pamiatku :)

Po koncerte bolo ešte občerstvenie, samé zákusky a chlebíčky, kofola a víno... Full servis. Páčilo sa mi to, Maťa na zuške ešte ostáva, takže sa tam možno ešte vrátime.
Majte sa!

Už je po príjímačkách

14. června 2015 v 16:55 | AM |  Denník
Zdravím!
Trochu dlhšie som sa neozvala, pretože naša domovníčka chcela rýchlejší internet a opravár nemal čas. V stredu som mala skúšky na UMB v Banskej Bystrici. Prespali sme u tety v Starej Ľubovni a na druhý deň skoro ráno sme šli cez Donovaly do Banskej Bystrice. Prišli sme asi trištvrte pred registráciou, prekvapilo ma, že na prírodovedeckej fakulte mali v strede budovy presklené steny s akousi voliérou, v ktorej boli dva bociany a jeden kohút, ktorý spal. Páčilo sa mi to :)

Bola som strašne nervózna, lebo som nevedela, či moja mozgová kapacita bude na ten test stačiť a dosť veľa ľudí sa na chodbe nazbieralo. Test mal nakoniec 20 otázok a 4 možnosti, takže to bolo také isté ako v testoch, ktoré som si cvične robila. Po skúškach som hneď volala mame, že som skončila, s otcom sa prešli okolo budovy k internátom a šli sme nakúpiť.

Výsledky som si pozrela až doma, nešli sme sa pozrieť späť do budovy, pretože mi prišlo zbytočné ísť naspäť k fakulte, keď sme boli na opačnej strane mesta. Keďže nám doma nešiel net, šla som s notebookom na námestie, lebo na mobile mi nechcelo súbor zobraziť. Som šťastná, pretože som mala len jednu chybu, nachytali ma s rýchlosťou chem. reakcie. Naozaj tam bolo len stredoškolské učivo tak, ako hovorili.

Už mám aj po absolventskom recitáli, na ktorý prišlo, bohužiaľ, malé množstvo ľudí aj na tak malú koncertnú sálu. Sklamalo ma, že z našej partie prišli len Ivana a Ľuboš, ale som rada, že prišli aspoň oni. Pozvali sme po ceste tam aj našu angličtinárku, ktorej sme museli sľúbiť, že zahráme Muse, lebo inak nepríde, čo sme museli vzhľadom na tak úzky okruh divákov splniť :D Od riaditeľky sme dostali kytice, od učiteľa som dostala hodiny, ktoré namiesto čísel majú predznamenania a okolo osi ručičiek sú vytlačené fotky gitary a členov Muse. Úplne ma tým prekvapil, bola to naozaj krásna rozlúčka so školou, ktorá je pre mňa domovom už asi dvanásty rok.

Celý školský rok ktorý bol nabitý samými udalosťami od vybavovania stužkovej, natáčania, cvičenia na gitare, base a samozrejme učenia sa na maturitu a koncertov sa skončil a budem rada, keď sa už nezopakuje, ďakujem :D