Leden 2015

RECENZIA: Herz, klopf! (čítanie v nemeckom jazyku)

26. ledna 2015 v 12:00 | AM |  Prírodné vedy a iné odbory
Po dlhom, dlhom čase niečo vážnejšie na rozoberanie- nemecký jazyk. Naša učiteľka nám dala úlohu prečítať jednu nemeckú knihu, písanú v nemčine zo školskej knižnice a nie, neboli tam len samé šalátové vydania z roku 500 pnl., ale nové knihy pre mládež- trilery, romány atď. od súčasných autorov. A keďže si asi viete predstaviť záujem žiakov o nemeckú literatúru, boli (takmer) nečítané a je lepšie nebridiť sa vypožičanej knihy, na ktorú kadekto kýcha a pod.

NÁZOV: Herz, klopf!
AUTOR: Agnes Hammer
POČET STRÁN: cca. 275

Moje hodnotenie: Keďže je to prvá celá nemecky písaná kniha, ktorú som prečítala, a aj kvôli napätiu jej dávam...


Ja som si vybrala knihu Agnes Hammer, ktorá sa volá Herz, klopf!, v preklade Srdce, bi!, ale prekladateľ by to isto preložil ako Polcesta k smrti, ako to už býva pri hlúpych názvoch filmov a kníh, podľa ktorých by ste ten film či knihu nenašli ani za sedem rokov.
O ČO IDE V KNIHE?
V Düsseldorfe býva Lissy so svojou matkou, ktorá je rozvedená a jej otec ostal ako bezdomovec na ulici. Lissy je problémové dieťa kvôli podmienkam, v ktorých žije- otec alkoholik a matka, síce v práci, sa musí obracať, aby vyžili. Celé dni sa potuluje ulicami. Má mladšiu susedku, Franku, ktorá sa stane jej kamarátkou a počas mestkého karnevalu sa už nevráti domov. Navyše v meste pred pár dňami ohlásili, že istá Jessica zmizla a rozbehlo sa pátranie. Polícia si začína myslieť, že ide o sériového vraha. Lissy začne pátranie na vlastnú päsť a pôjde jej o život, keď sa o jej krokoch dozvie samotný únosca. Pri pátraní jej pomáha viacero ľudí- priateľky a aj jej otec s bezdomovcami, ktorých ohrozí tiež.
Už si nepamätám, či mala Lissy 16 alebo 17, ale určite bola veľmi odvážna.

MOJE HODNOTENIE AKO NERODENEJ NEMECKY HOVORIACEJ ŽENY
Z môjho pohľadu by som stredoškolákom určite odporúčala, aby si ju prečítali. Gramatika nie je ťažká, použitá je často aj hovorová nemčina a frázy, ktoré obohatia slovnú zásobu. Aj keď sa učím nemčinu už 13. rok, môžem povedať, že podľa toho čísla by som svoju nemčinu hodnotila ako mierny nadpriemer. Slovíčka som si občas prekladala, kniha je asi na úrovni B1 a B2 a to mám diplom z C1. Potom som sa na preklad občasných slovíčok vykašľala a dedukovala, verte, že potom to nie je už také ťažké. Kniha sa číta dosť plynule, dej má spád a napätie. Občas si musíte dávať pozor, či čítate v osobe Lissy alebo únoscu, takže pozor na členy er a sie. To však pridáva na koncentrácii pri čítaní, spočiatku to ale môže čitateľa pliesť. Stretnete sa s písanou formou hovorovej nemčiny, ale aj anglickými výrazmi, ktoré v súčasnosti veľmi presahujú do nemčiny. Ja osobne by som si pozrela aj filmové spracovanie knihy, iste by to bol triler ako má byť.
Kniha je určená aj pre chalanov aj pre dievčatá, nie je tam nič čo by ma poburovalo a navyše tam stretnete aj jednookú prostitútku/bezdomovkyňu.

Ak by si chcel niekto prečítať o čom je CELÁ kniha, tu je moje zhrnutie príbehu (ale v knihe je to aj tak lepšie, toto bola len domáca- zhrnutie mám aj po nemecky, len nie je opravené učiteľkou...):

V Düsseldorfe sa koná karneval. V utorok popoludní sa stretnú tri dievčatá a kamarátky- Lissy, Milena a Franka. Franka však nejde s nimi na oslavu kvôli nejakej schôdzke. Zaujíma sa o literatúru a poéziu, v škole je šikanovaná spolužiakmi a oporu nájde v mailoch od Erlkoeniga1.
Na druhý deň, v stredu sa už nevrátila domov. Všetci si myslia, že bola unesená únoscom, ktorý uniesol a zavraždil Jessicu, ktorú polícia nemohla nájsť. Tak sa začal týždeň plný napätia. Lissy pátra po Franke s pomocou bezdomovcov a svojho otca, ktorí bývajú v stane v parku. Odhalila, s kým sa mala Franka stretnúť, Erlkönig- elfský kráľ (podľa nesprávneho prekladu), mystická postava, ktorá unáša deti. Lissy ho našla, býva v susedstve a už spozoroval, že je sledovaný a hrá s ňou hru na mačku a myš. Potom ako ju odhalil, má Lissy strach o svoj život.
Počas pátrania nájde učiteľku, ktorou bol E. zneužívaný. Povedala jej, že vie o nej všetko a opustila jej dom s výčitkou, že Franka, ak ešte žije, prežíva hrozný strach. Vďaka tejto žene našla Lissy a jej priateľka, Tamara, malý opustený domček, kde ale Franku nenašli. Potom Lissy spozorovala, že vonku stojí lopata, ale trávnik bol neporušený a v dome bola hlinená podlaha. Začali kopať a našli úkryt, v ktorom bola skrčená Franka oblepená páskou.
No práve na to čakal E. Vzal Tamarine dieťa a ušiel do parku. Tamare dal dieťa, ale len preto, že čakal na Lissy. Potom, čo ju napadol, chcel ju zabiť sekerou, no vtom prišiel jeden z bezdomovcov, Hulle, a zachránil ju. Gianluca di Battista, "elfský kráľ" bol zatknutý políciou, ale nevzdal sa svojej nenávisti a chystal ďalšie plány na svoju pomstu. Franka žila a Lissy zlepšila vzťahy so svojimi rodičmi a priateľmi.



Ďalší článok už zajtra!

25. ledna 2015 v 19:35 | AM
Zajtra na vás bude čakať recenzia knihy Herz, klopf! pre nemecky sa učiacich hrdinov :)

Čo sú dozvuky?

25. ledna 2015 v 17:33 | AM |  Denník
DOZVUKY,
sen každého maturanta, ktorý stráca v prvom polroku paru a po stužkovej chce spotrebovať zásoby alkoholu, ktoré sa zvýšili. Ak mám zhodnotiť moje dozvuky, ešte som niečo také nezažila. Neberte to hneď nejak "nábojne" v tom milostnom zmysle, ale bola to príležitosť, akú ste na stužkovej, ak ste si teda nechceli urobiť hanbu pred učiteľmi a rodičmi, nemali.

Aj na dozvuky sa treba pripraviť a to neznamená kúpiť si chľast a jedlo a ísť na chatu. Tomu predchádza ďalšie rozhodovanie v triede. Kam sa pôjde, na ako dlho a potom si nájsť chatu, dohodnúť sa, čo kto berie ak nemáme dosť zásob zo stužkovej a nájsť aj výhodné riešenia- zostaviť si skupinky, ak si chcem navariť jedlo, lebo mi nestačí pomazánka s chlebom na tri dni (a to určite nestačí). My sme sa dohodli na guľáši a tak šiel niekto nakúpiť, chlapci varili a mali sme čo jesť dva dni. Ale nie je to taký problém, ak máte v triede niekoho, kto vie zorganizovať ľudí. Ja som dala euro na guľáš (asi) a nemusela som robiť nič.

Ukážka môjho zoznamu, niektoré položky bolo treba dokúpiť, šunku a Hriňovskú tehlu som mala asi kúpiť domov...


Dozvuky boli ešte v roku 2014 na Mikuláša, len dobieham zameškané


Vybavili sme si dobrú chatu, či skôr dom na Vinnom. Len čo sme tam prišli, už boli niektorí v náladičke, už bolo možno šesť-sedem hodín poobede, vonku bola tma. Najedli sme sa a potom sme boli v spoločnej izbe, v mojom prípade to bolo v našej kvázi obývačke. Celý stôl zaprataný pohármi, fľašami, jednoducho brutus. Doniesla som si na dozvuky nedopitú fľašu rumu a vodku, ktorú som ale ani neotvorila, lebo ponuka spolužiakov bola ozaj bohatá a pestrá :)
Hudba hrala, všetci sme boli v jednej izbe (nebola malá) a ja som si naliala toho môjho rumu do svojho nerezového pohára a doliala som si až po vrch koly, lenže naši vymysleli systém "čiarový kód", takže po každom štamperlíku si napíšete čiarku fixou na ruku. Niektorí boli ako zebry :P Tým pádom mi označili môj štamperlík menom a liali mi doň. Čo si ja pamätám, tak možno 3-4 čiarky rumu som zapíjala kolou, potom mi Peťa dala "recept" na rum s džúsom, tak som si to asi pomiešala a počas tancovania kolovala vodka, z ktorej som si odpila a pribudli mi ASI 2 čiarky. Asi viete, prečo píšem ASI, lebo ma to začalo premáhať a pamätám si aj prechádzku vonku, kde ma podopierali dievčatá a mne sa plietli nohy. Ale potom si toho už nepamätám veľa. PRVÝKRÁT SOM SA OPILA. Keď som videla potom tie fotky, na ktorých mám akože "SWAG" výraz a neviem ako to mám ďalej opísať, tak som sa strašne hanbila (videla som ich asi po týždni od dozvukov). Na mojom mobile, keď som fotila, tie fotky nie sú vôbec také strašné, neviem či to bolo tým, že som bola na druhej strane objektívu alebo čo, ale vyskúšala som v ten večer a noc asi všetky efekty v mobile- 3D, spomalenie času, zrkadlový obraz, rozmazanie pozadia..... po aleluju fotiek. Okamih, v ktorom sa mi vrátila pamäť (čiastočne) bol vtedy, keď ma uložili spať a prišlo mi zle (to si nepamätám). Pamätám si, že som vstala, ale nie to, že som šla k vécku a niekto v ňom už bol a Matúš ma odprevadil k dverám, ale zasa sa mi vrátila pamäť pri zábradlí a potom.... Už si to pamätám celé, aj svoju hlášku medzitým, ktorá sa veľmi zapísala mojim spolužiakom do pamäti- Malé rybičky ľúbi Boh.... No comment, nemám tušenia, odkiaľ som to vzala. Na druhý deň ráno som sa cítila nie veľmi dobre, ale nie kvôli alkoholu, ale preto, prečo sa každá žena cíti v mesačných intervaloch zle. Ale mala som až pocit hrdinstva, ako mi každý pripomínal ako som sa bavila a všetci boli úplne paf z toho, že som sa opila. Myslím, že v devätnástich už možno bolo na čase dosiahnuť "míľnik" v súčastnosti už bohužiaľ štrnásťročných (možno aj mladších) deciek.

Ale na to dozvuky sú- bez rodičov, s partiou celej triedy a tými, s ktorými sa až tak veľmi nerozprávam. Ja mám na dozvuky super spomienky a ani vracanie ho nepokazilo- dve minúty, možno jedna a už je zasa dobre. Som rada, že mi ten obranný mechanizmus funguje, lebo som ho dlhé roky nevyužila. Od otravy alkohol ma delili MÍLE (a míľa je viac ako kilometer). A vtedy to bola len prvá noc, ešte nás čakala ďalšia a počas dňa sa bolo treba reštartovať. Ale počas druhej noci som už nevystrájala, pripila som si, ale s mierou.

Preto radím, užite si dozvuky, máte partiu, ktorá vás podrží, zabavte sa a nepremárnite takúto šancu v poslednom ročníku!
(Naše dozvuky boli na Mikuláša, dokonca nám triedna poslala aj nádielku :D)

Oslava narodenín- téma osobnosti

25. ledna 2015 v 16:09 | AM |  Denník
Zdravím všetkých, ktorí ma ešte nezavrhli za to, že je tu posledný mesiac ticho ako v Bermudskom trojuholníku. Ako maturant alebo každý študent pred blížiacim sa koncom prvého polroka som sa musela obracať a snažiť, aby moje výsledky boli hodnoverné a čiastočne odrážali moju prácu počas akmer piatich mesiacov (štyroch, keď neberiem prázdniny). Keďže som už v poslednom ročníku, začínam si uvedomovať aj to, že napríklad také oslavy narodiek v našom zložení sú už jedny z posledných a snažím si ich užívať.

KOSTÝM:
S Dajanou sme naše novembrové narodky oslavovali minulý víkend. Rozhodli sme sa, že určite nechceme byť nikede v bare s bowlingom, ale že bude oveľa pohodlnejšie mať ju doma. Máme kvalitný audio systém, tak sme dali zvuk naplno (kým sme sa ešte počuli) a pripravili sme občertvenie, výzdobu a hlavným bodom bolo pripravenie si kostýmu nejakej (fiktívnej, historickej, filmovej) postavy. Dajana bola kapitánkou Janewayovou zo Star Treku z lode Voyager a ja, no ako inak, niekto z Assassin´s Creed série. Kto iný než Mary Read som mohla byť? Umyla som si hlavu, na mokré vlasy navliekla korále (vykradla som Dajaninu egyptskú zbierku), obliekla bielu blúzku šitú na historický spôsob, ktorú by si žiadna z nás určite už nikam do verejnosti neobliekla (a tak vyzerá väčšina mojich vecí....), zobrala som si moju kaki bundu s "multifunkčnými" vreckami, okolo pása som si oviazala sivý šál (červený by bol najlepší) a cezeň som si dala opasok s výraznou sponou (na môj vkus bola výrazná), potom jeden remeň okolo ramena som si ešte zapla o náplecník (taká chlopňa na ramenách, ktorá sa zapína napr. aj na vojenských a policajných košeliach, aby mi nepadal z ramena) a ešte jeden, zapnutý asi o päť dierok viac okolo pása, aby som si mala kam založiť meč- ten z Kik, stál 1€, asi som ho už spomínala. Na nohy som nemala nič, deň predtým som si vyleštila mamine "pirátske" čižmy, ktoré si zobrala na nohy, keď sa spakovali preč z bytu, ani prosenie nezabralo a na druhý deň som kašľala. A ako nohavice som si obula otcove "cegéčka"- proste termo prádlo, len v ocovom podaní trochu rozgajdané. Make- up (ak sa to tak dá nazvať) bol zložený hlavne z make-upu (ty kokso, fákt?) a tmavých očných tieňov a potom s červeným rúžom. Špirálu som nemala, lebo som nemala čas, keď prišla Sima s Matúšom a tá troška obočia, ktorá chýba Mary sa mi nechcela vytrhovať alebo holiť, aj bez toho som už bola dosť exot. Jazvy sa mi tiež nechcelo robiť, stačí jamka na čele od kiahní :)

EXKLUZÍVNI HOSTIA:
Keďže prví hostia prišli trošku skôr, museli sa preobliecť a pod., mali sme šťastie, že Maťa ostala doma, lebo bola naším, sama sa tak nazvala, "sluhom". Všetko nachystala, ja som už len podonášala a bolo to super.
Veľkú radosť mi urobili naši hostia, prekvapilo ma, že sa do toho pustili naplno a mali perfektné kostýmy. Prišla Morticia Addams, Sandy Dee, Anonymous, Robert Geissen, Pipi Dlhá Pančucha, Obi-Wan Kenobi, Wednesday Addams, Sherlock Holmes, Huckleberry Finn, Hermiona Granger a Amy z Big Bang Theory, v skratke- FULL HOUSE.

PROGRAM, ZLATÝ KLINEC:
Activity sa nám veľmi nechcelo hrať, nikto nevenoval hádajúcim veľkú pozornosť, pretože sme stále kecali a veľmi sa mi páčilo, že sme tam boli taká veľká grupa. Dokonca sme si aj zatancovali a naši (kamoši) nám pripravili super darčeky- predošetkým čokolády, kvetiny a Iff ma prekvapila, NÁS prekvapila šálmi, ktoré uplietla pomocou rúk ( ale BEZ ihlíc!). Potom nám dal Matúš disk s AC1, len nevedel, že to prehráva len Blu-ray disky, ale to nevadí, ešte mám na zbierku Assassina čas. A k tomu nám ešte povedali, že náš darček ešte z technických príčin nemajú- HLÚPOSŤ! Veď tá oslava a ich účasť bola tým naj darčekom! Na budúci rok sa asi už takto nezídeme, ja budem dúfať, že áno. Snáď sa nám to podarí.
NABUDÚCE, LADS!

Očakávam hojnejší počet ako na obrázku, ale atmosféra by mohla pokojne ostať, loď, ostrov, aj tá fľaša rumu, budem dávať lepší pozor ako na dozvukoch :D

Šťastný nový rok!

8. ledna 2015 v 15:35 | AM |  Denník
Zdravím všetkých v novom roku 2015!
Dúfam, že ste v zdraví a dobrej nálade prežili Silvestra a užili si prázdniny ako ja. Predvčerom boli pravoslávne Vianoce, preto ma stále neopúšťa sviatočná nálada a celá rodiny sme sa u babky stretli pri spoločnej večeri. Na darčeky som si tieto sviatky nepotrpela, už nie som taká chamtivá ako kedysi. Keďže podľa juliánskeho kalendára je dnes 2. sviatok vianočný, Nový rok ani Silvester ešte neboli a mám sa na čo tešiť.
Dovolila som si vyrobiť taký vianočno-nooročný pozdrav a poslala som ho pár ľuďom na ich mail. Potešili ma odpovede, tie vždy potešia :) Nebolo to nič zložité, máme Microsoft Publisher a tam je zopár šablón.



Dnes sme už boli v škole, hneď od prvej hodiny sme zarezávali na obehovej sústave, nervovej sústave, potom dva testy zo slovenčiny, cvičný sloh z nemčiny... Aspoň máme čo robiť, cez prázdniny, a to mi asi mnohí dajú za pravdu, je nemožné sa sústrediť na učenie- tu niečo rozvoniava, v kuse niečo žujem, alebo sa nájde čas aj na upratovanie, len nech sa nemusím učiť. Aj keď som mala plány, že si zahrám playstation, nevyšlo mi to celkom presne. Hrala som sa asi dvakrát, stále som nenašla nikoho, kto by si vymenil The Last Of Us (pribaľovali to ku konzolám), asi to má každý druhý človek s playstation.

Všetkým želám úspešný rok 2015, plný správnych rozhodnutí na správnom mieste v správnom čase so správnymi ľuďmi, tak ako to má byť!