Prosinec 2014

Tip na výlet: Morské oko a Viniansky hrad (SR)

13. prosince 2014 v 17:20 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím!
Po DOSŤ dlhej odmlke sa konečne dostávam na blog. Určite ma pochopí každý maturant- pred stužkovou, po stužkovej a ešte k tomu počas školy som sa ledva stíhala učiť, nieto ešte písať, ale hneď to napravím, keďže aj cez víkendy som bola na zaujímavých akciách a teraz vám ukážem jednu možnosť ako možno stráviť krásne nedeľné alebo sobotňajšie popoludnie nenáročnou vychádzkou do prírody.

V nedeľu ráno sme sa vybrali celá rodina a naša suseda s dcérou, neterami a nejakou ich kamoškou na menší výlet. Najprv sme zašli na Morské oko blízko dediny Remetské Hámre, kde sa dostanete podľa značiek. Cesta vedie až priamo k Morskému oku, ale tam majú prístup samozrejme len lesníci a ochranári. Auto sme nechali na parkovisku, ktoré bolo označené ako platené, ale nikto na ňom nič nepýtal, takže sa oco potešil :)

Počasie bolo krásne, slnečné, bolo to asi začiatkom novembra, takže neboli ani mrazy, ale aj tak odporúčam zobrať si niečo teplé a trekingové palice boli výborné pri chôdzi po napadanom lístí, keďže sme netušili, či je pod ním jama, kameň alebo ježko :)
Po prejdení mierne stúpajúcou cestou uvidíte Morské oko a "hrádzu" ktorá ohraničuje toto jazero. Na tomto výlete som si mohla vyskúšať fotoaparát na mobile, ktorý mi doniesol otec a naozaj bolo čo fotiť :) Zapísali sme sa aj do návštevnej knihy, v ten deň sa tam už stihli podpísať českí bratia aj skupinka z Peru a Poľska, čo dodalo jazeru medzinárodný význam :D
Čo sa týka oka, vzniklo zahradením, keďže asi hodinu a pol po turistickom chodníku sa nachádza Sninský kameň a
ten patrí do Vihorlatu, dnes už nečinného sopečného pohoria. Oko má zopár malých prítokov, mslím, že chata na obrázku bola niekedy majetkom nejakej grófky, ktorá sa niekedy na oku aj člnkovala, dnes je to ale prísne zakázané a chránené je celé územie.
Lístia tam bolo neúrekom, polovica cesty okolo jazera tvorí spevnená cesta, no druhú tvorí chodníček s mostíkmi,
koreňmi a je úzka, preto som musela dávať pozor kam stúpam, so mnou nespadlo, ale s Maťou samozrejme áno :)

Na tomto obrázku možno vidieť jeden z potôčikov, ktoré pritekajú a napĺňajú Morské oko. Stav chodníkov a mostíkov by som hodnotila dobre, v lete by to bolo asi bezpečnejšie (kvôli lístiu), ale nemôžem chcieť, aby chodila Lesná správa alebo kto odfúkavať lístie z chodníčkov...




Nečakala som, aj keď to na mojich fotkách nevidno, že tam bude toľko veľa ľudí. Len našu skupinu tvorilo ľudí a keď sme odchádzali, bolo plné parkovisko. Morské oko je všeobecne obľúbené, je to nenáročná prechádzka, aj my sme na nej boli zo školy, tie chodia veľmi často na exkurzie práve sem.
Okrem detí, ktoré chodia krmiť pažravé ryby na hrádzu, tu bývajú aj bobry, čo ma prekvapilo tiež a nevedela som to. Horšie je, že obhrýzajú stromy, ktoré potom zoschnú. Napríklad na tejto fotke vidno, že je tento strom obhryzený čertsvo, keďže piliny boli ešte biele. Nehovorím, že to obhrýzli v noci, ale bolo to určite poščas toho týždňa, keď sme tam boli. A to ma fascinuje na prírode- obkukávať okolie, všimnúť si niečo, čo na prvý pohľad prehliadneme. Tie bobry asi ešte spali, lebo sme ich tam nikde nezbadali.


Slnko už pomaličky mizlo a nás čakala ešte opekačka na hrade, tak tam ešte narýchlo vybehnime...


Na tom parkovisku je dokonca aj autobusová zastávka a ako vidno, je to len 20 minút od Morského oka. Nasadáme do auta a dovidenia!



Teraz nás čakala cesta do Vinného pri Zemplínskej Šírave, konkrétne až na Vinianske jazero, vzdialeného asi kilometer od obce. (Mali sme tam dozvuky :D)
Našli sme tabuľu Viniansky hrad, kúskom lesa sme vyšli na cestičku, no nevedeli sme, ktorým smerom ísť. Oco tvrdil, že doľava, mamy zasa, že doprava. Rozdelili sme sa, ja, Dejna a Maťa sme šli s otcom a samozrejme, že sme šli my tou zlou cestou. Zastavilo nás varovanie, že poblízku sa niečo odpaľuje, opýtali sme na cestu jedného pána, kvôli ktorému sme šli hlbšie do lesa, ale nakoniec sme sa vymotali a vyšli na spevnenej ceste (to je taká, že na nej bez problémov prejdete autom (viď. prvá fotka z Morského oka)) a v diaľke sme ďalekohľadom videli našu mamu a susedku a ostatných. Mimochodom, farba značky na hrad je žltá.


Hurá! Dorazili sme v tesnom závese za mamami a ostatnými, poprezerali sme si celý Viniansky hrad, ja sama som na ňom predtým ešte nikdy nebola, ale v porovnaní s otcovými fotkami spred 6 rokov sa tu pilne budovalo a obnovovalo. Tie čierne dvere vedú do podzemia hradu, inak je tu veľa prístreškov a posedov, kde si človek môže sadnúť a oddýchnuť.
No, táto fotka to nevystihuje, ale výhľad je úžasný, vidno aj Zemplínsku Šíravu alias "Slovenské more" a všetky okolité dediny. Nad krajinou sa rozprestieral taký mierny opar, ale slnko to vynahradilo lúčmi. Pripomenulo mi to GTAV, keď lietam nad Sandy Shores... ( dobre, to sa ani nedá porovnať so skutočným výhľadom).

Naozaj sa mi veľmi páčilo ako ten hrad ožíva- lešenie, nová strecha, budovy, dva vonkajšie záchody (aj so zámkom), záhradka- ktorú vidno trochu dole a obrázku, ale v jeseni len také trvalky, v lete je tam určite ešte krajšie. Oco rozložil oheň a potom sme si dali pečenú klobásu a slaninu. Mňam!

Bolo super vyjsť si celá rodina niekam spolu, predsa len je oco v Nórsku a keď je doma, tak má stále niekto nejaké povinnosti, týmto bol tento deň niečím výnimočný a mám ešte veľa ďalších fotiek celej našej výpravy. Pekný víkend!