Červenec 2014

Asi som maniačka...

27. července 2014 v 18:06 | AM |  Denník
Zdravím všetkých!
Myslím, že s Playstation trávim veľmi veľa času. V pohode vydržím nehrať hry, ale na druhý deň tam viem stráviť aj tri hodiny. Včera som to ale dosť prehnala- takmer päť hodín, ale necítila som okrem stuhnutého krku žiadne pálenie očí alebo čo. Povedala som si, že okej, do pol tu ešte budem a potom som si spomenula, že som si chcela vyskúšať v GTA V ešte lov, potom som chcela vyskúšať off-road golf, skočiť z lietadla a počas cesty na to miesto som natrafila na tie náhodné situácie- krádeže, prestrelky, nehody, našla som kus kozmickej lode atď., atď. Potom som cvičila jogu a až potom som to vypla. Mama včera nebola doma a keď som šla do svojej izby, bolo už POL JEDNEJ ráno!
Dosť sa za to hanbím. Dnes a určite ani zajtra hrať nebudem. Som rada, že vyhlásili na zajtra brigádu, pomôžem a budem vonku. Stihla som včera dočítať Kto chytá v žite, takže mám aspoň o niečo menej úloh, dnes som začala čítať Ako chutí moc od Mňačka. Je to dosť politické, reálne a nečíta sa mi to veľmi ľahko, som na piatej kapitole. Potrebujem sa preorientovať na trošku užitočnejšie veci. Dnes som stretla Sofiu, bola zlatá a som rada, že som ju mohla stretnúť. Bola v Grécku a asi zajtra (?) odchádza do Švajčiarska k tete.
Aby som sa vrátila k úvodu a nejako to uzavrela, som si istá, že počas školy na PS3 nebudem mať veľa času a ešte mám Mafiu II a The Last Of Us. Ak by ste vedeli o niekom, kto by mal záujem o TLOU, tak v pohode napíšte, ešte mám čo mastiť, po prípade by sme si to mohli vymeniť. :) Pekný deň!

Môj prvý cheesecake

24. července 2014 v 12:05 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Čaute všetci,
v kuchyni sa veľmi nečiním, pečenie vôbec nie je moja parketa, aj keď mi asi doteraz v rúre nič nezhorelo, len sa k tomu nedostanem tak často. Chcela som vyskúšať cheesecake a použila som na to recept z Lidlu od p. Polákovej. Páčilo sa mi aj jej video, vyzeralo to jednoducho.


Neviem, či to môžem považovať za cheesecake, kamoška Veronika robila lepší, ale snáď áno... S cestom nie som úplne spokojná, tortová forma mohla mať väčší priemer, aby to nebol tak vysoký koláč, ale na prvý pokus som s ním spokojná. Krém som nechcela robiť chcela som vymyslieť niečo iné, ale moja sklerotická hlava zabudla pridať do cesta citrónovú kôru, pritom som sa za citrónmi trepala na koniec mesta....

Pekelné horúčavy v bytoch

22. července 2014 v 23:17 | AM |  Denník
Zdravím!
Už je neskorý júl, teploty sú dosť vysoké a tí, ktorí bývajú v meste, majú čo robiť, aby zvládali "pekoty" v bytoch. Ten náš je dosť malý, navyše máme okná na južnej a západnej strane, čiže slnka máme neúrekom. V noci máme pootvárané okná, ale sme hneď nad hlavnou ulicou, čo pocítime, keď sa popod okná preženie nejaký idiot, ktorému 50-ka v meste nič nehovorí, alebo je to nejaký slabý skútrik, ktorému trvá večnosť, kým sa preprdí cez ulicu. Momentálne mám šťastie na partiu ľudí v dobrej nálade a rehocú sa ako pár divých koní a niečo tu v kuse kecajú.

Minule som volala na mestskú políciu, pretože sa pred mojimi oknami odohrala asi krádež, ale jednoznačne bitka dvoch na jedného. Bolo to napínavé, nakoniec prišli poliši na troch autách, snáď to tomu jednému pomohlo. Človek aby sa nemohol vyspať. V noci sa stále budím, je mi teplo, neviem, ako mám ležať. Cez deň, kým vstanem, je už dosť teplo, keby sa u nás vtedy varilo, máme v byte možno aj 32°C, kto vie. Pozatvárame okná, zatiahneme žalúzie a v byte je strašne dusno. Na kupko nechodím, ale v pondelok sa mi podarilo konečne odpratať do knižnice. Požičala som si povinné čítanie, na začiatok dve knihy a dve hodiny som si čítala Biológiu človeka, v češtine. Poviem vám, niektoré názvy sú dosť odlišné, napr. taká stydká kost alias lonová kosť. Keby som sa to už neučila a nebol by tam obrázok, asi ťažko by som na to prišla, jedine z latinčiny, aj to si všetko učivo nepamätám. Nechcela by som ísť študovať po česky, možno zmením názor, ale zvládla som 30 strán aj s obrázkami a ja si aj tak všetko potrebujem v duchu prečítať po slovensky, teda skôr chcem než potrebujem, ale čeština mi je stále veľmi blízka, doteraz som nemala problémy rozumieť.

K čomu som sa ale chcela dostať je to, že počas horúčav je lepšie ísť do väčších priestorov a nezostávať v malom byte. Sedela som pri okne, študovňa je na východnej strane, takže tam nesvietilo slnko, ale aj tak som si našla problém, vlastne on si našiel mňa. Tým boli cigáni. Chodia plávať blízko ku hrádzi na rieke. Neboli to všetci cigáni, ktorí tam boli, len zopár chlapov, ktorí v kuse dve hodiny po sebe kričali a nadávali. Mala som sto chutí im hodiť nejakú tú knihu do hlavy. Chvíľu som si pripadala ako v GTA, oni si nadávali PO ANGLICKY! Neverila som vlastným ušiam- prekvapili ma (nepríjemne) svojim krikom, keď som si už myslela, že keď zdrhnem z hlavnej ulice, budem mať pokoj. Naobedovať som sa šla domov okolo pol štvtej, bolo mi treba na WC a nebola som si istá, či tam nejaké WC nájdem.

Uvidím, ako sa mi bude dariť tento týždeň, zatiaľ to vyzerá fajn, chcela by som byť v knižnici častejšie, maturitu mám už teraz pred očami. Dobrú noc, schlaďte sa :)

Daždivý výlet na hrad

22. července 2014 v 22:48 | AM |  Denník
Čaute ľudia!

Na to, že sú prázdniny, mám dosť málo času (resp. ho neviem dobre využiť) na písanie článkov. Navrhla som si zopár aktivít, ktoré zrejme nemám dobre rozčlenené- vstávam dosť neskoro, chcela by som sa učiť, zabávať, nič nerobiť a stretávať sa s kamošmi, navštíviť babku a dedka, trochu športovať a naučiť sa variť ako dospelý a samostatný človek....
Dnes sa mi nič nechcelo, ale Števka naplánovala za jeden deň(!) túru na Jasenovský hrad, hneď v dedine susediacej s mestom. Dajana ma musela prehovárať a chcela som zaradiť okrem umierania od horúčavy počas minulého týždňa aj trochu pohybu. Vybrali sme sa dokopy siedmi- ja, Dajana, Ivana, Števka, Matúš, Tomáš a Dajanin bývalý spolužiak Juraj. Počasie s nami už od začiatku bojovalo- dážď, zamračené, vlhkosť a dusno- doteraz sa čudujem, že dnes u nás nebola búrka.

Časť z nás šla na bicykli do dediny, traja šli pešo. My sme vybrali modrú trasu- najkratšiu a najstrmšiu lesnú cestu. Nebol to zabijak, aspoň mne sa to teraz nezdá také strašné- snáď keby nebolo v tom lese tak mokro a klzko, Tomáš spadol na zadok hneď pri vstupe do lesa a deň prežil s hnedým fľakom na celom zadku a mal špinavé lýtka :D Touto trasou sme aj zišli dole- myslím, že Ivana spadla dvakrát, so Števou raz šmyklo, ale ustála to drepom a raz zakopla o korene, so mnou mierne šmyklo, ale len na jednej nohe a problém som mala už len pri schádzaní zablateného chodníčka na asfalt, kde som si trochu zablatila topánky a rukáv. Zadky si zakryli bundami, Štefánia mala čierny zadok od sedačky, na ktorú napadal dážď a pustila farbu :)

Na hrade nebolo ani živej duše, veď kto by sa tam (okrem nás) aj trepal za takého počasia... Chceli sme aj opekať, ale nebolo kde a všetko bolo mokré- aj my. Nebolo si tam kde sadnúť, museli sme využiť oblúky a výklenky hradu. Mala som so sebou vodu, jablko a balíček otvorených piškót, ktorý sme spoločne zjedli. Juraj sa k nám takmer neozýval, veď najlepšie pozná len Dajanu a Števa bola nervózna z toho, že chodil sám po zrúcaninách.


Potom sme zišli dole, počkali peších najprv na jednej autobus. zastávke, potom na druhej, až Dajana zistila, že zrazu jej chýba batoh. Šla sa pozrieť so Števou, či ho nenechali pri kontajneroch, kde si prezliekali bundy a našla ho na tej prvej autobus. zastávke. Nálezca by sa potešil- v batohu mala mobil.
Nakoniec môžem povedať, že sa naša "výprava" podarila- siedmi sme odišli, siedmi sme prišli späť. Špinaví ako bezďáci sme si pokec pri kofole rozmysleli a nechali to na zajtra.


Fotky sú, aké sú, mohla sfotiť aj celý hrad.....
P.S.: Fotky budú asi až zajtra, Dajana si PÍŠE, tak ten jej dôležitý mobil jej musím nechať. Majte sa!

Will And The People- UK

4. července 2014 v 16:04 | AM |  Hudba- "Playlist"
Skupinu Will and the people (ďalej len WATP) som objavila len prednedávnom, keď som pozerala video, kde Vance Joy spieva svoju pieseň Riptide v "Tram Sessions" v zrejme električke. Riptide sme spievali na našom triednom výlete ako divé, bola to takmer niečo ako naša hymna. WATP ma zaujali svojím vzhľadom, hudbou a samozrejme tým, že sú z Británie :)

(na tejto fotke ešte dosť normálni chalani :D ) -zdroj v popise obrázku

Členovia:
Will Rendle (spevák, gitara, basgitara)
Jamie Rendle (vokály, gitara, basgitara) - Willov brat
Jim Ralphs (vokály, gitara, basgitara, "fúkacie" klávesy, perkusie)
Charlie Harman (vokály, bicie)

Táto skupina hrá alternatívny rock v štýle reggae, grunge zmiešaný s niečím veľmi pohodovým a dokopy to znie veľmi príjemne. Zážitok je vidieť ich na videu dozvliekaných na slovenské pomery ako "gadžovia" v dedine by im povedali cigáni a ani by okom nemrkli, mne sa spočiatku javili dosť bezdomoveckým štýlom, ale začínajú sa mi páčiť, aj keď sa nečešú, resp. sa češú naschvál od veci :). Včera sme pochodili po sekáčoch a smiali sa, že tu by sa WATP obliekli podľa svojho štýlu do sýtosti. Sekáče občas poskytnú hĺbkový prehľad (čiernych) dejín módy od roku ´95-2007.
Mne sa ako gitaristke páči ich štýl, ja ako neprívrženec reggae obdivujem ich štýl, snažím sa ich napodobňovať a podľa mňa je zaujímavý aj ich klávesák, vlastne aj všetci, pretože sa dokážu zastúpiť v hre a ovládajú veľa nástrojov. Obrovským plusom je, že ich hudba sa dá hrať, čo oceňujem veľmi a ich živé vystúpenia sú nabité energiou.

Ako som spomínala to ich vystúpenie vo vlaku, dostali celú električku do varu, myslím, že ľuďom sa dynamicko-pohodové pesničky páčia, reggae naočkuje svojim rytmom veľa ľudí. Momentálne fičí moja sestra na nich, teda už všetci doma a ich hudba naladí veľa ľudí na festivalovú nôtu. Ak by som mala cestovať na Pohodu až do Trnavy, tak s touto kapelou a kamošmi v aute (najlepšie VW Transporter), tak toto by nám naladilo super atmosféru a o zábavu by sme mali postarané.

Ukážka piesne Salamander a The Game. Užite si ich :)

SALAMANDER- Will And The People

THE GAME- Will And The People
( uvedomujem si, že video má 9 minút (: )

Na nete si môžete nájsť o tejto kapele oveľa, oveľa viac, takže toto vás môže inšpirovať, nejaké tipy môžete poslať aj mne. Sú to zaujímaví týpci, dúfam, že odteraz budú aj pre niektorých z vás :D

Aj futbal(isti) dokáže zaujať :)

3. července 2014 v 23:47 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím!
Po dlhšom čase som sa rozhodla napísať k Téme týždňa. Akurát mi pod oknom prechádza skupinka nejakých chlapov a ako vieme, väčšina chlapov má rada futbal a ich témou mesiaca je tento druh športu. Ja osobne som nikdy nemala futbal extra v láske, nezaujímal ma, nudil ma, pretože im trvá strašne dlho kým sa dostanú na druhú polovicu, nehovorím ani o čase kým si vypracujú nejakú streleckú pozíciu a vystrelia (ako to čítam, sedí to aj v reálnom živote :) ).
V poslednom čase (odkedy v telke idú MS) stále častejšie sledujem priame prenosy na Dvojke a vydržím sa na to pozerať až do konca a to aj s predĺžením, čo ma dosť zaráža, priznám sa, aj keď jeden dôvod dievčatám napadne asi hneď- futbalisti. Nevinný

Pod týmto vplyvom futbalistov som jednoducho musela dopozerať zápasy celé, pretože na konci lietajú dresy :) . Jeden z mne najsympatickejších tímov bol tím reprezentácie Grécka, ktorý už vypadol, sestre sa páči Messi, ďalej držím palce tímu Kolumbie a včera som si priala, aby vyhralo Čile, nech ma futbaloví fanúšikovia nezabijú, že nedržím palce Brazílii, aj tak BRA musela vyhrať, lebo by ich boli domáci zadusili a bolo mi jasné, že to tak nenechajú. Julio Cesar (brazílsky brankár) sa mi pozdával ( :D ), jeho meno je originálne a na penaltách dosť zneistil čílskych hráčov.
Čo sa týka Čile, sympatický mi bol hráč s číslom 20- Charles Aranguiz- trochu šikmejšie oči, ale na mňa pôsobí sympaticky, Neymar by sa mal ostrihať Smějící se.



Komu dávam mínus- absolútne ľadové sympatie pohltené čiernou dierou ľudskej nesympatickosti:
Xherdan Shaqiri- číslo dresu 23
Tento muž ma totálne vytočil v zápase proti Argentíne- hralo sa strašne dlho, Angel di Maria sa tam snažil, vôbec sa mi Švajčiari nepáčili a tento muž, mi pripomína neajkého býka alebo prasa, skrátka si neviem pomôcť- krátke nohy, nejaké ruky ako tri duby, tie podkolienky na ňom vyzerajú ako pančuchy- asi mu teraz dosť krivdím, ale nie je mi sympatický, tak len zdôvodňujem prečo asi, aj keď nespochybňujem fakt, že aj on má dosť vymakané svaly.
Ďalším dôvodom je, že je to herec, ktorý pod sebou vidí nohy protihráča, ktorý mu chce zobrať loptu a okamžite sa hádže na zem s tým, že bol faulovaný a drží si úbohé žabie stehno alebo lýtko, pričom sa potom postaví a vykračuje si ako pán Špacírka. No, neviem, pozrite si sami nejaký zápas v kt. účinkuje- ja som mu dala meno Shakira, pretože to, ako sa dokáže zvŕtať pred rozhodcom vážne ohrozuje Shakirine zamestnanie. Na tej fotke pôsobí úplne tak, ako to cítim... Som rada, že SUI vypadlo.

To by bolo k futbalu nateraz asi všetko, je tam veľa zaujímavých hráčov, aj mama si vybrala, aj keď z tímu SUI Rodrigueza, narobil Argentíne dosť nepríjemností, ale zvládli to.
Prajem dobrú noc, príjemné športové prázdniny a sladké sny, zajtra sa možno pustím do učenia (keď Boh dá). Čaute!