Môj pivný festival úplne bez piva

3. května 2014 v 23:31 | AM |  Denník
Toto bude asi dlhší článok, obsahuje dokopy 3 dni. Prosím, trpezlivosť.


Zdravím, krásny neskorý večer!
Od 1. mája (května) do 3. (čiže dnes) sa konal v našom meste Švejkov pivný festival. Na 1. mája som nešla do školy, mali sme štátny sviatok, ale ja som vstala neskoro, chcela som zabrať do školy, keďže náš milý riaditeľ nám nedal na zvyšný piatok voľno a museli sme sa na ďalší deň učiť. Čakala ma písomka z heterocyklických zlúčenín a alkaloidov, nemala som vypočítané príklady zo semináru z chémie, teda mala som čo robiť. Vonku bolo krásne, okno som si otvorila dokorán, pustila si pesničku Donde estás, Yolanda? zo SHerlocka 3. série a začala som počítať, medzitým som si spievala, trieskala perom o zošit (akože do rytmu :) ) a za hodinu som vypočítala 4 príklady- žiadna sláva. Mala som to navrhnuté tak, že od 12:30 do 13:30 budem počítať, ale začalo mi to ísť a načala som ďalšiu sériu príkladov. Dajana šla so Sofiou von, prišla neskoro večer, medzitým prišli na vécko k nám (výhoda bývania v centre :D) a zasa odišli. Ja som im závidela, mne chýbalo video a poznámky z fyziky a na normálnu chémiu s alkaloidmy som sa ešte ani nepozrela. Navyše stretli Natálku (sesternicu) aj s Estóncom, ktorý u nich býval v rámci školského projektu. Dajana vravela, že bol pekný, Sofia o tiež nestretla, lebo odišla domov skôr. Večer som si hovorila, že pôjdem v piatok večer, veď to je najlepší čas.

V piatok som sa dozvedela, že ideme hrať volejbal, aj keď to bolo oznamované na fb, kde tak často nechodím (dnes som si zmenila po viac ako roku profilovú fotku- takže asi taký záujem o fb...). Bolo to v Modrej, zišli sme sa u Simony, vítal nás Kubo, jej obrí pes, ktorý švihal chvostom a oňuchával nás. Ešte nevedel, že bude pripútaný pol metra od grilu s klobásami, na ktorý nedotiahne...Muselo to byť veľmi lákavé. Náš volejbal sa nám nie celkom daril, nie sme najlepší až na pár jedincov a lopta bola asi viac na zemi, aj keď sme mali niektoré akcie dobre rozohrané. Bol pri nás jeden 9-ročný chlapec, volal sa Šimon a šiel po Sofii :D Vedel absolútne super podávať. Ďalej než Števa a ešte aj zhora. Brutálne!
Jedli sme klobásu a pomaly sme sa chystali, že niektorí odídeme, keďže sme chceli ísť na festival v meste. Už vtedy sa ochladilo, slnko zašlo za mraky a počuli sme hromy. Keď sme došli k Simone na ich dvor, videli sme už aj blesky a to ma znepokojovalo. Domov šoférovala Dajana, ale auto otočil Matúš, dovolila som mu to, v stredu urobil skúšky na vodičák. Šoféroval super.

No, v meste už lialo ako z krhly, stierače pomaly nestíhali a na ceste boli veľké kaluže. Videla som to s festivalom veľmi zle. Vykašľala som sa na pivo, v takej zime a lejaku ho piť nebudem! Obula som si gumáky, obliekla gumovú bundu a šla Sofiu odprevadiť. Ako správny gadžo v meste som mala vyblednuté tepláky zastrčené v gumákoch. Stretli sme Leu, mala narodky a trochu sme ju odprevadili na ceste za zábavou. Hore mestom sme stretli Sofiinho otca, mamu a tetu Moniku. Ja som nechcela nič čapované ani nič na jedenie, veď som len odprevádzala, ale Sofia chcela gofre/y a rozdelili sme sa. Navyše som pri sebe nemala peniaze a nechcela som ostatných otravovať. Ujo si šiel sadnúť ku kapele, my sme ostali s nimi. Chcela som si sadnúť vedľa tety M. (Moniky), ale bolo to na okraji stanu a lavička bola mokrá. Môj zadok si sadol a- rovno do mokrej časti. Výborne, polka zadku od dažďovej vody...hanba na 100 rokov- ako pocikaná! Potom šli na vécko a my sme im strážili miesta. Sofia chcela ísť za otcom (ujom) a keď sa ony vrátili, rýchlo som po daždi prebehla do vedľajšieho stanu. Tiež tam bola polovica lavičky mokrá, ale už som si dala pozor. K nám si potom chcel prisadnúť pár- chlap samozrejme pod stan a žena si sadla rovno do mokrého- aj tak som sa v duchu pousmiala, že nie som jediná :D :D Potom si vymenili miesta. Sedeli sme tam a skončili jedno kolo, mali prestávku. Sofia chcela počkať do ďalšieho, mne začínala byť zima, predsa len, mokrý zadok a vietor, aj keď som sedela, necítila som sa príjemne... Čakali sme a čakali, ešte sa šli napiť, ešte sa šli najesť a my sme nechceli opustiť naše miesta. Potom to konečne prišlo- basgitarista (učí Sofiu spev) sa Sofii prihovoril, kecali a on sa chystal, doniesol si pivo a položil ho hneď za seba. Boli tam dosť stiesnené podmienky, nemohli im predsa zmoknúť nástroje. Sedeli sme im oproti a on sa trohu pomrvil a lakťom prevrátil svoj asi pollitrový pohár. Sedela som oproti. Zrazu studené pivo stekalo po stole na dáždnik, o ktorý som sa opierala, na moje tepláky a aj po obruse na stole. Super, pivo si nekúpim, ale poliata ním budem. Mala som veľkú radosť- studený zadok, studené stehná, smradľavé tepláky, oliaty dáždnik- ešteže prestalo pršať, nad hlavu by som si ho určite nedala...Volal sa Jožko, pýtala som sa sa Sofie na meno, aby som vedela, ktorý nešťastník to bol. Potom povedal, že dfa, že ma veľmi nepomočil. Niééé, to nie je najhoršie. Sofia mi požičala to tričko, pretože po tomto som jej povedala, že už vážne idem domov, veď budem smrdieť od piva, ale povedala, že mám počkať, kým dohrajú. Tričko mi položila na nohy, nech mi nie je zima. Potom som zbadala zvyšok volejbalovej partie, ktorý šiel na vlaku a pochválila som sa im svojimi úspechmi v znemožňovaní sa. Potom mi volala mama, kde som, tej som sa tež pocvhálila a ironicky povedala "výý-bor-ne". Pred dvomi hodinami som jej povedala, že idem len odprevadiť Sofiu a preto mala o mňa strach. Potom som so Sofiu šla okolo ostatných stánkov smerom k nám, tam sme sa rozlúčili a už som stretla Tomáša a Ľuboša. Na námestí sme trochu kecali a šli hore mestom, Ľuboš mal spoj domov. Pri hvezdárni som už šla domov sama, chlapci šli na zastávku, bol to kúsok. Doma som najprv osprchovala dáždnik, dala si dole tepláky a bundu, naši niečo pozerali v telke, potom vypli telku a ja som zaspala na gauči. V noci som sa prehadzovala, dnes ráno a aj teraz ma bolí krk. Nabudúce nebudem taká lenivá a usteliem si ako vždy. Takže piatková bilancia- ani jedna kvapka v hrdle, ale tisíce kvapiek z neba a jedného pollitrového pohára (aspoň bolo nealko).

Dnes bol už posledný deň festivalu. Na námestie som ani nevyšla, neviem, ako to tam dnes vyzeralo, ale až poobede som šla s mamou nakupovať potraviny a vravela, že sa už všetci zbalili. Tak to ma totálne dorazilo. Je tu taký festival a ja som si nedala ani kvapku piva? Kúpili sme si radlera, doma som pozerala telku a pila si svoj polliter (teda len 250ml, lebo tam bolo až 50% limonády)...Počkám si na druhý ročník, tento bol premiérový, dúfam, že bude lepší :)
Pekný večer/noc- kým to tu dopíšem...musela som to zhrnúť, aby som na to nezabudla. Dobrú!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama