Květen 2014

Prvý bozk? To určite....

26. května 2014 v 21:23 | AM |  Denník
Na hlavnej stránke blog.cz je článok s názvom Kedy je čas na prvú pusu. No, tak mám pocit, že ten čas sa nejako vlečie, pretože sa radím do skupiny Nepobozkaná. Myslela som, že tu dám nejaké video s príznačnou piesňou, ale čuduj sa svete, v slovenčine ani také video na youtube nemajú. Nepochybujem o tom, že v iných jazykoch ich tam je do bludu, poznám dosť melancholických piesní, ale nechcem ich zaťažovať svojím "príbehom". Vlastne by som tento článok mohla zaradiť k téme Čierna ovca, pretože sa tak dosť cítim. Kamošky, ktoré mám, by som mohla zaradiť k sebe, pretože ja nechápem, čím to je, ale žiadna z nás nemá a ani nemala frajera, čiže nemusím hovoriť ani o prvom bozku (neviem, prečo by to zatajovali). Nemajú znetvorenú tvár (tak ja mám ešte akné, ale dá sa naňho pozerať a v noci ho nevidno :D), majú kompletné chrupy, kompletné telá a zdravé končatiny, sú kultivované, múdre (tie vlastnosti pripisujem aj sebe :D- okrem zubov, ktoré mi vytiahli kvôli strojčeku, ale medzery nemám- mám super úsmev), artikuláciu majú dobrú, majú super vlastnosti a nedokážem pochopiť, prečo si (zmením osobu) nezaslúžiME slušných partnerov.

Prestáva ma to baviť- podriadim sa Božím zámerom a budem dúfať, že SNÁĎ sa do 19-tich dočkám a keď nie, tak budem stále pridávať po roku až kým sa to nesplní... Všetci chlapci spia alebo sú zadaní... Myslím, že to ostane v anonymite, keď poviem, že môj "objav" s krycím menom Slnečnica sa mi páči a pôsobí veľmi slušne, je zlatý, ale samozrejme ZADANÝ. Ostatní chlapci mi pripadajú nudní a mám pocit, že v určitých oblastiach chlapčenských záujmov mám oveľa viac vedomostí- viď. hry, autá a pod. a potom mám pocit, že ja musím tú ich neaktivitu vynahrádzať a potom som divná, lebo oni sa o to nezaujímajú (česť výnimkám, ktorí neviem kde trčia...) a ja hej. Možno mám ten pocit len z našej lemravej triedy. Mám tam aj kamarátov, ktorí majú podobné záujmy, ale v našej triede takéto záujmy o nich samotných nemám. Neviem, či sa niekedy dočkám tej správnej "hviezdnej konštelácie", ktorá mi zabezpečí frajera. Je to trapas- niekto rieši, kedy dostane "prvý" bozk od nového frajera a ja či ho vôbec niekedy dostanem... Ja mám pevné nervy- keď môžem čakať na Playstation... :D (Materialistka jedna....aj tak mám pocit, že skôr budem mať doma PS a všetky časti Assassin´s Creed než frajera- materialistická optimistka :D)

Čaute!

Posledný rok voľna pred maturami

19. května 2014 v 22:59 | AM |  Denník
Zdravím!
Dnes bol prvý deň maturitného týždňa a zároveň posledný maturitný týždeň bez stresu pred mojou budúcoročnou maturitou. Mali sme riaditeľské voľno, zajtra nás čaká Kurz ochrany človeka a prírody alebo tak nejak. Pre istotu radšej nikomu nepovedali kam ideme, pretože by asi nikto nešiel. Zajtra o ôsmej máme zraz pred športovou halou. Zoberiem si aj klobásy, môžeme si ich vziať. Dnes sme využili voľno a boli sme na návšteve na základnej škole. Trochu to tam zmenili k lepšiemu. Za našej éry sa toho veľa zlepšilo, teraz pokračujú bez nás. Učiteľky boli veľmi milé, aj zástupkyňa, priali nám všetko dobré a tiež nezabudli pripomenť, že už je to posledný rok, čo máme voľno. Ale po roku budeme už preč aj zo strednej.... Je to zvláštny pocit vedieť, že sa to čoskoro skončí a sme stále bližšie ku krutej realite. Tento ročník mi ubehol obzvlášť rýchlo. Asi preto, že som mala nabitý program, stále sme mali čo robiť. Už len chvíľku a začínam si byť neistá svojimi rozhodnutiami- z čoho maturovať, kam na školu. Pripadám si totálne sprostá-ja snáď ai nezmaturujem. Chémia je pre mňa asi priveľké sústo, ale biolu mám rada. Nevadí, teraz to budem ignorovať a fyzicky sa pripraviť na zajtrajšok. Dúfam, že prežijem v zdraví, preukaz poistenca, niečo nepremokavé a aspoň liter vody. Dobrú noc.

Vážne? Eurovízia si z nás strieľa

11. května 2014 v 2:05 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Prepáčte, ale naozaj mi to príde smiešne. Eurovíziu som nepokladala za nejaký vrchol európskej hudby, brala som ju skepticky a nepripisovala som jej nejaký extra význam. Keď som dnes večer videla vystúpenia, nesklamala. "Kvalitné" piesne sa miešali s divnými kreatúrami, ktorou je aj víťaz/ka slečna Klobásová (Wurst). Nechcem si príliš domýšľať, ako k tomu menu dospel/a, snáď mi to nenapadlo jedinej, ale je to prinajmenšom paradoxné, keďže "diva" Conchita, o ktorej mene mám tiež pochybnosti (pretože znie ako meno prostitútky) bola vyhlásená za kráľovnú Rakúska. Keď som toto videla, zastavil sa mi rozum. Nechcem strašiť apokalypsou, ale mohlo by sa to brať ako znamenie.

Mne sa nepáči, že takáto osoba sa prezentuje ako žena. Veď ma to normálne ako ženu uráža. Na ženy sa kladú náročné podmienky- spoločnosť akceptuje viac chudé ženy, nie je normálne, aby sa žena neholila v podpazuší, nehovoriac o iných partiách- depilujú si nohy, niektoré aj ruky, pretože dnes to jednoducho nie je normálne a keď na pódium príde chlap, super dámsky účes, šaty s vlečkou, výrazné líčenie a do toho nezabudnime urvať "plnovous" výrazný ako päsť na oko. V karikatúrach a na sociálnych sieťach sú robené vtipy z napr. rumunských žien a ich fúzov a obočia, ale na Eurovízii je to všetko v poriadku. Jednoducho si z nás urobili srandu. Existovali aj cirkusy, v ktorých žili ženy s poruchou, ktorá im spôsobila, že im rástla brada a našli sa aj podvodníci- muži v ženských šatách. Už vidím, ako akceptujú nejakú speváčku, ktorá si neoholí nohy a určite by aj vyhrala.

Eurovízia je pesničková súťaž a podľa mňa tam boli aj lepšie a chytľavejšie pesničky. Všetkým je jasné, že pomalé ukričané balady sa veľmi nechytajú- kto by ich hral v rádiu... viď. pesničku Nely Pociskovej a Kamila Mikulčíka. Podľa mňa to stvorenie so svojím vtákom Fénixom nebolo najlepšie. Nebudem sa tváriť, že to nezaspieval/a čisto, to áno, ale veď má len afektovaný hlas, pretvaruje ho do ženskej podoby- to určite nie je jeho skutočný hlas. Ja odmietam písať slovesá o tom človeku v ženskom rode- je to ROD a on sa ako žena nenarodil, akceptovala by som, ak by sa preukázalo, že má ženské pohlavné chromozómy. Nech si vyskúša byť naozaj ženou- menštruačné bolesti a s tým spojené pocity a zážitky. Bohužiaľ, dnešná spoločnosť ma dosť sklamala.

K výsledkom súťaže musím byť tiež skeptická. Žeby Izraelčania poslali Rakúskemu tranzvestitovi toľko bodov? Gréci? Ďalšie sklamanie. Myslela som, že vyhrá Veľká Británia, Fínsko alebo Dánsko, toto ma zaskočilo. Naozaj sú všetci divní? "Tradičná" Európa je taká trápna. Chcú zachovať hodnoty, morálne zásady a princípy kresťanstva, ale je to len veľká fraška. Asi je nás málo, ktorí naozaj vyznávame hodnoty a princípy. A prečo je vlastne Izrael v Eurovízii? Veď je až tam v keli pri Sýrii, tak na čo ho k nám trepú? Asi zasa pre tie morálne a kultúrne hodnoty, dočerta s prázdnymi slovami. Rusi? Všetci ich vypískali, sú dosť konzervatívni, sú proti homosexuálnym zväzkom, čím sú mi blízki a hodia Klobáse do výstrihu toľko bodov? Neviem, čo si mám myslieť.

Na záver krátka pesnička: Neviem akého som rodu
mužský ženský a či stredný
do ktorého mám ísť záchodu
ja som proste chudák biedny

Táto pesnička existuje, je smutná...čo už, keď sa ľudia rútia do záhuby....
Už sa do mňa pustil jeden Jared na Facebooku, komentovala som fotku toho tvora. Škoda, že sa neiem tak úplne obrániť a argumentovať v angličtine. Šestnásťročný smrad mi bude písať, že musí byť ťažké byť nenávidenou. Sorry, ale myslím, že začínajú byť diskriminovaní normálni ľudia (myslím pri zmysloch) a homosexuáli chcú dosiahnuť všetko to, čo my. Sme iní, nie horší, hovorí sa, veď ja nevravím, že ich treba zabíjať ani skrývať, ale kultivovane, nie drzo, oni nemôžu dosiahnuť to, čo my (myslím manželstvo a deti), keď sa toho dobrovoľne vzdali. To, že sú iní ich odlišuje, tak nech sa nesnažia dosiahnuť to, na čo nemajú nárok. Keby boli dvaja Adamovia, tak by ten príbeh nikto ďalej nepoznal, čo je pravda (ale nepatrí to sem, keďže neviem, s kým spáva dotyčná osoba- nezaujíma ma to).
Dobrú noc, som znechutená.


Jarný koncert za nami! miniFotopríloha

3. května 2014 v 23:42 | AM |  Denník
Spomínala som tu Jarný koncert, tak som sem hcela pridať aj niečo ako dôkaz :D (Pre mňa je veľa vecí podozrivých, už od výsledkov na písomkách, preto mám radšej testy, počet podozrivých sa zužuje). Tu hráme Wien bleibt Wien, podľa mňa úplne uvoľňujúca skladba, namiesto audia vizualizácia. Hrám samozrejme na kontrabas :) Veľmi sa mi to páči, skvelé huslistky a vtipná učiteľka-klaviristka= podarená partia.

Jarný koncert ZUŠ Humenné 2014
http://zushumenne.edupage.sk/album/?

Môj pivný festival úplne bez piva

3. května 2014 v 23:31 | AM |  Denník
Toto bude asi dlhší článok, obsahuje dokopy 3 dni. Prosím, trpezlivosť.


Zdravím, krásny neskorý večer!
Od 1. mája (května) do 3. (čiže dnes) sa konal v našom meste Švejkov pivný festival. Na 1. mája som nešla do školy, mali sme štátny sviatok, ale ja som vstala neskoro, chcela som zabrať do školy, keďže náš milý riaditeľ nám nedal na zvyšný piatok voľno a museli sme sa na ďalší deň učiť. Čakala ma písomka z heterocyklických zlúčenín a alkaloidov, nemala som vypočítané príklady zo semináru z chémie, teda mala som čo robiť. Vonku bolo krásne, okno som si otvorila dokorán, pustila si pesničku Donde estás, Yolanda? zo SHerlocka 3. série a začala som počítať, medzitým som si spievala, trieskala perom o zošit (akože do rytmu :) ) a za hodinu som vypočítala 4 príklady- žiadna sláva. Mala som to navrhnuté tak, že od 12:30 do 13:30 budem počítať, ale začalo mi to ísť a načala som ďalšiu sériu príkladov. Dajana šla so Sofiou von, prišla neskoro večer, medzitým prišli na vécko k nám (výhoda bývania v centre :D) a zasa odišli. Ja som im závidela, mne chýbalo video a poznámky z fyziky a na normálnu chémiu s alkaloidmy som sa ešte ani nepozrela. Navyše stretli Natálku (sesternicu) aj s Estóncom, ktorý u nich býval v rámci školského projektu. Dajana vravela, že bol pekný, Sofia o tiež nestretla, lebo odišla domov skôr. Večer som si hovorila, že pôjdem v piatok večer, veď to je najlepší čas.

V piatok som sa dozvedela, že ideme hrať volejbal, aj keď to bolo oznamované na fb, kde tak často nechodím (dnes som si zmenila po viac ako roku profilovú fotku- takže asi taký záujem o fb...). Bolo to v Modrej, zišli sme sa u Simony, vítal nás Kubo, jej obrí pes, ktorý švihal chvostom a oňuchával nás. Ešte nevedel, že bude pripútaný pol metra od grilu s klobásami, na ktorý nedotiahne...Muselo to byť veľmi lákavé. Náš volejbal sa nám nie celkom daril, nie sme najlepší až na pár jedincov a lopta bola asi viac na zemi, aj keď sme mali niektoré akcie dobre rozohrané. Bol pri nás jeden 9-ročný chlapec, volal sa Šimon a šiel po Sofii :D Vedel absolútne super podávať. Ďalej než Števa a ešte aj zhora. Brutálne!
Jedli sme klobásu a pomaly sme sa chystali, že niektorí odídeme, keďže sme chceli ísť na festival v meste. Už vtedy sa ochladilo, slnko zašlo za mraky a počuli sme hromy. Keď sme došli k Simone na ich dvor, videli sme už aj blesky a to ma znepokojovalo. Domov šoférovala Dajana, ale auto otočil Matúš, dovolila som mu to, v stredu urobil skúšky na vodičák. Šoféroval super.

No, v meste už lialo ako z krhly, stierače pomaly nestíhali a na ceste boli veľké kaluže. Videla som to s festivalom veľmi zle. Vykašľala som sa na pivo, v takej zime a lejaku ho piť nebudem! Obula som si gumáky, obliekla gumovú bundu a šla Sofiu odprevadiť. Ako správny gadžo v meste som mala vyblednuté tepláky zastrčené v gumákoch. Stretli sme Leu, mala narodky a trochu sme ju odprevadili na ceste za zábavou. Hore mestom sme stretli Sofiinho otca, mamu a tetu Moniku. Ja som nechcela nič čapované ani nič na jedenie, veď som len odprevádzala, ale Sofia chcela gofre/y a rozdelili sme sa. Navyše som pri sebe nemala peniaze a nechcela som ostatných otravovať. Ujo si šiel sadnúť ku kapele, my sme ostali s nimi. Chcela som si sadnúť vedľa tety M. (Moniky), ale bolo to na okraji stanu a lavička bola mokrá. Môj zadok si sadol a- rovno do mokrej časti. Výborne, polka zadku od dažďovej vody...hanba na 100 rokov- ako pocikaná! Potom šli na vécko a my sme im strážili miesta. Sofia chcela ísť za otcom (ujom) a keď sa ony vrátili, rýchlo som po daždi prebehla do vedľajšieho stanu. Tiež tam bola polovica lavičky mokrá, ale už som si dala pozor. K nám si potom chcel prisadnúť pár- chlap samozrejme pod stan a žena si sadla rovno do mokrého- aj tak som sa v duchu pousmiala, že nie som jediná :D :D Potom si vymenili miesta. Sedeli sme tam a skončili jedno kolo, mali prestávku. Sofia chcela počkať do ďalšieho, mne začínala byť zima, predsa len, mokrý zadok a vietor, aj keď som sedela, necítila som sa príjemne... Čakali sme a čakali, ešte sa šli napiť, ešte sa šli najesť a my sme nechceli opustiť naše miesta. Potom to konečne prišlo- basgitarista (učí Sofiu spev) sa Sofii prihovoril, kecali a on sa chystal, doniesol si pivo a položil ho hneď za seba. Boli tam dosť stiesnené podmienky, nemohli im predsa zmoknúť nástroje. Sedeli sme im oproti a on sa trohu pomrvil a lakťom prevrátil svoj asi pollitrový pohár. Sedela som oproti. Zrazu studené pivo stekalo po stole na dáždnik, o ktorý som sa opierala, na moje tepláky a aj po obruse na stole. Super, pivo si nekúpim, ale poliata ním budem. Mala som veľkú radosť- studený zadok, studené stehná, smradľavé tepláky, oliaty dáždnik- ešteže prestalo pršať, nad hlavu by som si ho určite nedala...Volal sa Jožko, pýtala som sa sa Sofie na meno, aby som vedela, ktorý nešťastník to bol. Potom povedal, že dfa, že ma veľmi nepomočil. Niééé, to nie je najhoršie. Sofia mi požičala to tričko, pretože po tomto som jej povedala, že už vážne idem domov, veď budem smrdieť od piva, ale povedala, že mám počkať, kým dohrajú. Tričko mi položila na nohy, nech mi nie je zima. Potom som zbadala zvyšok volejbalovej partie, ktorý šiel na vlaku a pochválila som sa im svojimi úspechmi v znemožňovaní sa. Potom mi volala mama, kde som, tej som sa tež pocvhálila a ironicky povedala "výý-bor-ne". Pred dvomi hodinami som jej povedala, že idem len odprevadiť Sofiu a preto mala o mňa strach. Potom som so Sofiu šla okolo ostatných stánkov smerom k nám, tam sme sa rozlúčili a už som stretla Tomáša a Ľuboša. Na námestí sme trochu kecali a šli hore mestom, Ľuboš mal spoj domov. Pri hvezdárni som už šla domov sama, chlapci šli na zastávku, bol to kúsok. Doma som najprv osprchovala dáždnik, dala si dole tepláky a bundu, naši niečo pozerali v telke, potom vypli telku a ja som zaspala na gauči. V noci som sa prehadzovala, dnes ráno a aj teraz ma bolí krk. Nabudúce nebudem taká lenivá a usteliem si ako vždy. Takže piatková bilancia- ani jedna kvapka v hrdle, ale tisíce kvapiek z neba a jedného pollitrového pohára (aspoň bolo nealko).

Dnes bol už posledný deň festivalu. Na námestie som ani nevyšla, neviem, ako to tam dnes vyzeralo, ale až poobede som šla s mamou nakupovať potraviny a vravela, že sa už všetci zbalili. Tak to ma totálne dorazilo. Je tu taký festival a ja som si nedala ani kvapku piva? Kúpili sme si radlera, doma som pozerala telku a pila si svoj polliter (teda len 250ml, lebo tam bolo až 50% limonády)...Počkám si na druhý ročník, tento bol premiérový, dúfam, že bude lepší :)
Pekný večer/noc- kým to tu dopíšem...musela som to zhrnúť, aby som na to nezabudla. Dobrú!