Mám divný pocit....z niektorých ľudí (ktorí by tu už mohli byť)

6. dubna 2014 v 23:53 | AM |  Denník
Zdravím, ako obvykle, zasa neskoro a nezopakovala som si predložky so slovesami na zajtrajšiu písomku z neminy. Dnes som sa sem prihlásila, pozrela, čo je nové, pozrela pár blogov a mám pár dojmov, ktoré, dá sa povedať, som už zopárkrát získala, ale ignorovala. Myslím, že tento môj blog je asi mojím pričinením nejaký mŕtvy. Nechcem uraziť nikoho, kto sem príde, želám veľa elánu, ale keď som si pozrela iné blogy a musím povedať, že podľa mňa aj kvalitatívnejšie horšie než môj, tak tam mali o dosť viac komentárov, čím chcem povedať, že zatiaľ nepociťujem žiadnu akoby odozvu (ja viem, píšem denník, tak ani ja by som druhým nejak nechcela hodnotiť život a komentovať každé slovo- poznám jednu takú osobu, je otravná, dohodli sme, sa, že vždy, keď ju uvidíme, povieme "Jaro je za rohom!" Nevinný), ale som spokojná s blogom, upravovať si ho neviem- čo je niekedy aj šťastie, ako som videla iné :D, ale aj dobré, lebo vo voľnom čase sa to môžem učiť (nič na svete by ma k tomu teraz neprinútilo- veľká lenivosť).

Takže späť k tomu, čo ma sem priviedlo. Čítala som článok jedného 17.-ročného dievčaťa, ktoré písalo o tom, že jej frajer počas toho, ako s ňou chodil, mal veľmi veľmi blízky kontakt s inými dievčatami. Myslím VEĽMI blízky. Teraz nechcem kázať, čo má kto robiť a čo nie, ale prepáčte, ja mám z toho divný pocit. Určite uznáte, že to nie je normálne. Teraz poviem prečo. Je to jednoduché, aspoň ja si to tak vysvetľujem. Teraz myslím problémy toho dievčaťa, nie toho chlapca. Mne je jasné, že sa TO nedeje určite u väčšiny po svadbe, teda, predpokladám to. Minule som videla video, kde hovorili priemerný vek ľudí a s tým spojené prežitie všelijakých udalostí= dané do priemeru. Vyšlo im tam osobitne u dievčat a chlapcov približne od 15-16,5 rokov. Ja som sa s tým ešte nestretla, takže sa nečudujte, že mi to príde čudné, ale naozaj mám z toho divný pocit. Ale mám JA mať ten pocit? V dnešnom svete neviem, či je to mojou výhodou, alebo môj neúspech. Cítim sa byť dosť emancipovaná, uvedomelá a aj moja viera v Boha ma utvrdzuje v tom, že je to správne.
Teraz zasa prídu tie myšlienky, prečo ostatné už majú frajera a ja nie. Ale nevysvetľujte si to tak, že už chcem mať veľmi veľmi blízky kontakt! Ja by som to chcela skúsiť v spojení s tou svadbou (áno, vážne). Minule sme sa smiali so Števou, že keď sme šli na strednú, utešovali sme sa (lebo niektorí mali frajerov už na základke):


"Nevadí, veď ideme na gymko, možno si tam niekoho nájdeme..." A teraz na strednej v treťom ročníku:"Uhm, nevadí, ostáva nám ešte výška..." :D :D



Už by som s niekým mohla chodiť, nie? Du liebe Goette! Už mám 18!! Ja neviem, buď sa ešte nenarodil (bléé, určite by som nechcela byť ako Madona) alebo chodí s nejakou inou alebo som ho už niekde videla alebo alebo alebo... Začnem častejšie vychádzať z domu :D Ďalší vtip, ktorý mám ešte v tomto zmysle a použila som ho aj dnes je, že by som chcela PS3-4 už mi je to jedno..., ale mama mi to neschvaľuje, vraj nebudem mať čas na školu, budem maturovať (má pravdu btw., uvidím, zatiaľ žijem aj bez nej) a vraví, že si ju budem kupovať sama (už by som mohla, mám 18 a stále robia sponzorov), na čo som jej povedala, ako si nájdem frajera. Teta sa začala smiať, ja tiež, lebo som to dnes nahlas povedala prvýkrát (už som na to myslela, ale potom by ľúbil PS a hru a nie mňa). Potom som sa opýtala, čo budem robiť s frajerom, keď nebudem mať PS (to svedčí o tom, že dospievam- robím si žarty s dvojzmyselným podtónom- vraveli to v rádiu), čím som samozrejme nemyslela veľmi veľmi blízky kontakt :D

Sama neviem, opýtajte sa ma (alebo o tom napíšem), keď si nájdem frajera, či sa môj názor zmení, veď ľudia hovoria, že vo vzťahu sú dvaja- áno, ja o tom nič neviem, takže sa k tomu nemôžem vyjadrovať na základe pozretých filmov, kde ani byty nie sú skutočné, ani výbuchy nie sú skutočné a tobôž tie príbehy (okrem tých podľa skutočnej udalosti) :(. A dám tu smutného, pretože táto téma vo mne predsa len, nech sa akokoľvek bránim, tvorí istú osamelosť a netrpezlivosť, ale ľudia radi hovoria- radšej kvalitu ako kvantitu (tak dobre, možno som to aj ja prákrát použila).
Choďte spať, dobrú!
P.S.: Možno bol tento článok len ventilom alebo brzdou- bolo okolo polnoci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama