Duben 2014

Hyenizmus, bulvár a I. Bartošová

29. dubna 2014 v 22:57 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Malá reakcia na udalosti:

Prišla som domov a ovalili ma správou, že I. Bartošová sa zabila. Zaskočilo ma to, ale na jednej strane to viselo vo vzduchu, myslím, že ju k tomu dohnal aj český bulvár, nič v zlom, ale považujem ho za jeden z najšpinavších v Európe. Samé hlúposti a klamstvá, ktoré zaujímajú doslova mrchožrútov- známi ľudia sú ako zvieratá v klietkach, myslím, že som na hlavnej stránke na Nove nevidela ani jeden zmysluplný článok, samé žvásty, hnoj, grc. Dnes o nej dávali dokument z roku 2010, kde ju vykresľovali ako milú, nevinnú, pričom pred smrťou ju hnali a štvali ako zver, kydali na ňu jedna radosť čo sa dalo- tu spitá, tam sfetovaná, a až po smrti sa dožije toho, že ju brali ako normálnu ženu, ktorú zničil šoubiznis. A ani po smrti jej nedajú pokoj, veď ten bulvár sa uživí na jej smrti ešte dosť dlho. Akosi som sa o ňu nezaujímala, ale štvalo ma, že píšu o každom jej žmurknutí, dobre, že jej rovno do hlavy nevideli. Práve ide film Svadba upírov, už som ho videla, nie je na zahodenie, celkom sa mi páčil. Zrazu na ňu každý spomína a včera sa z nej ešte vysmievali... Ľudia sa tešia z neštastia druhých, asi majú málo SVOJICH problémov, majú sa priveľmi dobre a už by sa im zišla taká štipka nešťastia, hlavne sú radi, ak je cudzie a nevážia si, že sú na tom dobre. Nechajú sa manipulovať titulkami, pričom články sú úplne o inom, bez výpovednej hodnoty, najlepšie, ak sa vôbec netýkajú nadpisu. Fuj, a naša "smotánka" a relácia "Smotánka", v ktorej mi bude nejaká umelina hovoriť o tom, že kto sa neobjaví v Smotánke, ako by ani neexistoval. Prepášte, ale aká smotánka! Doparoma, ľudia, ktorí niečo pre Slovensko robia, sa nepotrebujú obšmietať popri najväčšom slovenskom hnoji spoločnosti. To, že tam ukážu Lasicu alebo Vášáryovú im hneď dáva pocit, že relácia je kultúrna špička programového vysielania. To je ich ospravedlnenie, prečo zvyšok ľudí, ktorí sa tam prezentujú, chodí na galérie, chodí sa napchať na recepcie, na módne prehliadky. Obyčajný človek sa má cítiť povznesene, že "inteligencia" Slovenska robí službu vlasti kecaním o nových hodinkách, kúpeľoch, hoteli a neviem ešte o čom. STRAŠNÉ! Ešte sa veľa ľudských príbehov musí skončiť tragicky, kvôli štvaniu známych ľudí (nie celebrít) médiami, ale nedá sa s tým nič robiť, veď oni majú právo na slobodu prejavu (a ľudom prekrúcajú slová).

Pravda, bohužiaľ...
Poznámka: prepáčte prípadné preklepy, nemám slovenskú klávesnicu, len malá úvaha a názor na svinstvá, ktoré registrujem v okolí

Jarný koncert za nami!

29. dubna 2014 v 22:35 | AM |  Denník
Dobrý večer!
Dnes, o 16:30 sa uskutočnil Jarný koncert v kultúrnom dome. Už som spomínala, že tam budem vystupovať štyrikrát bolo to naozaj tak. Vystupovala som v prvom aj v poslednom čísle. Včera poobede som už naozaj nevládala. Všetko si prehrať, samé stretnutia, skrátka- chaos. Dnes som ani nemala trému, možno tak trochu, za jeden malíček :) Prvý šiel gitarový súbor, potom som šla až 20., medzitým som sa šla pozrieť na Dajanu, tá bola 14. Vtipné bolo, že som mala najprv viedenský pochod s kontrabasom a 21. číslo som bola zasa ja, ale s Janou na gitare. Potom sme šli s ľudovkou a tancom poslední, myslím, že asi 25. alebo 26. V ničom som neurobila nejakú výraznú chybu, ale zvukár mal pridať hlasitosť Jane, pretože hrala melo´diu a bola hlavná a môj doprovod bol veľmi silný, aj keď som sa snažila ubrať. Neviem prečo to zvukár nevyvážil, mal na to dosť času. Mali sme staré kroje, tiež neviem prečo, keď vystupovali len malé deti a nie tie staršiem ktoré majú našu veľkosť.

Asi najhlavnejšou a aj najťažšou úlohou je obliecť sa na vystúpenie. Každý pozná štýl čierna a biela, nejaké tesiláky a biela blúzka, ale povedala som si, že to zmením. Šli sme v nedeľu nakupovať. Mama našla biele nohavice s čiernymi pásmi na bokoch- pripomínajú mi F. Mercuryho, dokonca mi to učiteľ aj povedal. K tomu som si obliekla čiernu košeľu, ktorú som si zastrčila do nohavíc, ale nie úplne natesno. A k tomu celému som si vybrala biele topánky, ktoré ale pôjdem asi vrátiť, pretože sú mi predsa len malé, nech si nahováram čo chcem, bolesť neoklamem.

Po koncerte som sa z kroja prezliekla do tých spomínaných nohavíc (naspäť) a do ostatných vecí, ale v rukách mi ostal kroj, čižmy, taška s jedlom a vodou, tričko a rifle, v ktorých som prišla na koncert a gitara. To všetko som na seba navešala a pobrala sa zadným východom preč. Pred "kaskou" na mňa čakalo kopu ľudí, doslova fanklub :D Mama, dedko, babka, Maťa, Dajana, Veronika, Ivana, Betka, Števa- riadne prekvapko. Neprišli však len kvôli mne- vystupovala aj Dejna aj Maťa.

S kamoškami sme šli na pizzu, okrem Veroniky, tá šla domov a Betky, tej šiel spoj. Kecali sme, musím priznať, že aj ohovárali, ale musela som, dnes bolo v škole otrasne, najmä kvôli nemenovanému špekulantovi, ktorému by som bola schopná tresnúť lopatou po tom ksichte špekulantskom a obliekla by som ho do vreca od zemiakov, pretože má tričko AC DC, myslím, že o tom nič nevie (nie som žiaden fanúšik tejto skupiny, ale on určite nie je tiež) a zbytočne si v ňom formuje svoje prsné svaly, ktoré bude mať pomaly väčšie než ja (prepáčte, ale keď je už on moja konkurencia....chudák ostatné dievčatá, ktoré občas majú komplexy....). Takže v krátkosti je to asi všetko, čo mi ostalo dnes na srdci. Asi to bolo naňho priveľa, mrzí ma to, ale musím sa trochu upokojiť, už som to nemohla vystáť- v kuse kecajú, potom sa pýtajú tú istú vec 1000000000-krát, samé výhovorky. Takže sme vypustili paru pri Kofole a zelenom čaji, priblížili sme sa k duševnej rovnováhe a pod.
Dobrú!


Panebože, všetci budeme ako gule!

23. dubna 2014 v 17:34 | AM |  Denník
Zdravím! Christos voskrese, ako sa u nás hovorí. Veľká noc je najväčší sviatok v roku a k tomu patrí aj štedré pohostenie, kopa koláčov, zákuskov a veľ veľa paschy [pasky], teda koláča, s ktorým jeme šunku, kobásu, cviklu (červenú repu) s chrenom, hrudku, syr, vajíčka a neiem čoho ešte. Skrátka, nemala som šancu byť hladná. Mama so sestrami niečo napiekli, ale zdalo sa mi príliš prehnané, aby som sa o niečo pokúšala aj ja. Naša kuchyňa, rozlohou asi 3x3 metre a to som optimistka, by to asi nezvládla. My sme sa zdekovali k babke a náš byt teraz vyzerá ako po výbuchu bomby. Mama dnes upratala. Predvčerom som bola v Havane, prvýkrát, a to je v našom meste otvorená už dlhšiu dobu. Šla som s Dejnou a Sofiou, bol Veľkonočný pondelok, tak prečo by si ho mali užívať len chlapci? Našli sme si a sadli sme si za stôl úplne vzadu, pri super namaľovanej stene, na ktorej bola, dúfam, že netrepnem somarinu, Plaza del Catedral, samozrejme, spomínam ju preto, lebo bola aj v Assassinovi.... :) Chcela by som niečo také do izby, mama nebola proti, keď som jej o tom hovorila, ale neviem, či si na to môžem trúfnuť :D Asi nie... Dám tu fotku skutočnej a virtuálnej katedrály. (Jeeeej!)

Plaza del Catedral
A v AC4:Black Flag
AC4: Black Flag
Obdivujem tých všetkých grafických maniakov, ktorým sa toto podarilo.....Tá stena bola super, ale potom si vedľa nás sadla partia dievčat, ktoré fajčili ako továrenské komíny a začali ma štípať oči. Jedna z nich bola teda dosť vytrvalá, bez cigarety som ju videla možno 5 minút? Asi ani nie. No nič, neviem, či som sa neprepchala z tých sviatkov, snáď som veľa nepribrala, pretože si myslím, že teraz je ma dosť :D



Mám divný pocit...z udalosti, ktorú nikomu neprajem

15. dubna 2014 v 21:35 | AM |  Denník
Čaute. Dnes večer som sa od mamy dozvedela smutnú správu. Myslím, že nás to v škole dosť ovplyvní, keďže našej učiteľke zomrel manžel. Úplne ma to zarazilo. Je to divný pocit, mal len o pár rokov viac než môj otec a človeku to príde ako neskutočné. Neviem, či sa nad to povznesie, vlastne vo všetkom vidí len svoj predmet a dosť ju to tešilo, len neviem, či to bude v škole také isté. Je to zvláštne, keď vás dokážu ovplyvniť aj ľudia, ktorých ste nikdy nevideli. Raz už prekonala nejakú chorobu a vraj sa dosť zmenila, tak neviem, čo máme čakať. Nie je to vlastne ani moja vec, ale človek cíti taký pocit, že by mal čosi urobiť a zároveň cíti aj bezmocnosť, pretože sa to už nedá vrátiť. Je to zvláštne, ani si to neviem predstaviť a radšej ani nechcem. Mám trochu zmiešané pocity, ale myslím, že so sviatkami máme zasa nádej a povzbudenie. Ja osobne sa už teším na sviatky, aj keď nebudem v meste, ale u babky. V meste to prežívam asi viac, spev v zbore dotvára atmosféru a u babky sa väčšinou babky prekrikujú, takže to trochu stráca na dojme, ale určite si spomeniem aj na učiteľku, keď viem o niekom, komu by to mohlo pomôcť, tak sa zaňho aj pomodlím, ale každý večer sa modlím aj za kamošov, spolužiakov a ďalších, čiže je to u mňa už akosi zvyk. Prajem veľa zdravia, mňa už dusí a stále kašlem, antibiotiká nezabrali na hrdlo, ani kvapky proti dusivému kašľu, zajtra poobede začínajú prázdniny, aj keď mám potom ešte hudobnú, na ktorú sa mi už nechce chodiť, preto dúfam, že naberiem síl na koncerty. Pekný večer.

Syndróm XYY "supermuž" a XXX "superžena"

12. dubna 2014 v 23:13 | AM |  Prírodné vedy a iné odbory
Tento článok sa netýka vysnívaného manžela ani manželky- TOTO JE GENETIKA

Áno, je to genetika, toto je moja prezentácia o syndróme XYY a XXX, téma prezentácie je trochu optimistická- Superman a Supergirl odľahčujú túto genetickú mutáciu.
O čo ide? Ide o to, že priemerný človek má 46 chromozómov, čiže 23 párov. Ide o to, že 23. pár určuje pohlavie dieťaťa- ak má XX, je to dievča a ak má tento pár chromozómy XY, je to chlapec. Mimochodom, takto je to u cicavcov a niektorých rýb. Ak sa stane chyba napr. pri rozdeľovaní chromozómov do dcérskych buniek, môže sa počet chromozómov X alebo Y zdvojnásobiť, čiže jedinec bude mať v 23. páre naviac X alebo Y chromozóm. Aj u chlapcov môže nastať mutácia, keď sa im pridá do 23. páru ešte jeden X chromozóm, čiže budú vyzerať XXY-to nazývame Klinefelterov syndróm, ale o tom je popísaného omnoho viac a nechcem to tu ďalej rozvádzať.

ZHRNUTIE:
SUPERMUŽ XYY ("supermale")
SUPERŽENA XXX ("superfemale") môže nastať prípad, že bude mať ešte viac X naviac, vtedy sú následky horšie

Po tomto predslove by som sem vložila prezentáciu, ktorá obsahuje bližšie informácie, v prípade otázok napíšte komentár (inak, Dajana tam vôbec nič nerobila, ešte jej to musím vtĺcť do hlavy....). Samozrejme, že to sem nejde vložiť celé, preto len link a zopár print screenov ako lákadlo :D

LINK:

Ukážka
I
I
V

Úvodná strana je výplodom mojej fantázie a takýmto spôsobom by som možno vedela aj niekoho motivovať k učeniu
(no neučila by som super? :D)


No a potom už tá teoretická časť- dvojčatá, pričom jeden z nich má syndróm XYY, myslím, že pravdivé prejavy mutácie, nie sú to žiadni vrahovia, len sa im treba venovať a ľúbiť takéto deti.


O ženách tam veľa nie je, pretože sa mi nechcelo a vzniká to tak isto, ale s X chromozómom, príznaky sú asi viac psychického charakteru, aj keď v diskusii som čítala o žene, ktorá tvrdí, že je superžena a v pohode žije šťastný život. Myslím, že je to 100x lepšie než Turnerov syndróm (ženy majú len 1 X chromozóm a určite horšie následky).

Dúfam, že to aj pomohlo, je to zozbierané z viacerých zdrojov, mnoho vecí chcem doplniť pri ústnom výklade, keď to budem na biole prezentovať. Čaute!

Vitajte v novej rubrike o vede

12. dubna 2014 v 22:07 | AM |  Prírodné vedy a iné odbory
Zdravím! Rozhodla som sa založiť ďalšiu rubriku, kde by sa mali objavovať moje projekty, ktoré ma z časti aj zaujímajú, ale nezaradila by som ich do rubriky Čo ma zaujíma vo voľnom čase, pretože sú to školské práce. Keď budem stíhať a mať chuť urobiť niečo naviac do školy alebo pre svoj vlastný rozhľad vo vedných odboroch, ktorým budem rozumieť, budete tu môcť nájsť zopár informácií, ktoré vám možno pomôžu pri vlastných projektoch.
Začnem asi biológiou, aj keď by možno padla aj informácia o tom, že diamant NIE JE kov, ako som sa minule dočítala. Samozrejme, pri prezentáciách je to trochu ťažšie, pretože tam nedávam celý text a vždy je potrebné aj okomentovať niektoré snímky a podotknúť zopár výnimiek. Informácie čerpám z internetu, diskusií a niektorých kníh z mestskej knižnice. Musím na seba nabonzovať, že z chémie som minule dostala za 3, ja viem, hanba na 100 rokov, teraz aspoň viem na 100% ako to má byť správne- ten trápny moment, keď po dvoch týždňoch omieľania vitamínov na písomke zabudnete, aký je rozdiel medzi avitaminózou a hypovitaminózou...jednoducho FAIL!

Som maród!

11. dubna 2014 v 10:29 | AM |  Denník
Zdravím! Áno, som maród, včera som sa zobudila s hrčou v krku- ťažko sa mi prehĺtalo, bolelo ma v krku a tak som sa vybrala k svojej doktorke. Predpísala mi antibiotiká a nejaké lieky, ktoré berú aj alergici Levocetirize či tak nejak, budem to označovať Lavór. Mám domácu liečbu, ale aj tak som šla ešte do školy, chcela som ísť na biológiu a chémiu, ale z chémie zišlo, bála som sa, že ma ešte vyvolá. Povedala som síce triednej, že odídem po chémii, ale čo už, choroba si vybrala daň :)
Šla so mnou aj Aďa, cestou sme sa zastavili v lekárni, vybrala som si lieky a šla domov. Doma bola mama, niečo robila, potom odišla a ja som šla spať. Zobudila ma o jednej, ja som mala budík na druhú, pretože som včera mala už druhý výberový deň na koncert. Včera s gitarovým súborom, hráme melódiu Máša a Medveď- je to dosť známe, pričom sa zástupkyňa sťažovala, že všade, kam príde, som ja (lebo som deň predtým mala prvý výber s akordeonistkou Monikou a potom Janou). Myslím, že to bolo ok, ešte máme čo dolaďovať, pretože aj Mášu s nami hrá jedno malé dievčatko s akordeónom a za týždeň asi zabudlo, čo a ako sa hralo (sa nečudujem, veď tie noty čo nám učiteľka dáva....škrabopis na entúú).
Ešte predtým, než som prišla vôbec na ten súbor, uvarila som si doma šalviový čaj a preliala ho do fľaše, aby som mala čo piť. Predtým, ako som si uvarila čaj, som zobrala antibiotikum, a kým so prišla na Zuš-ku, začalo mi byť na vracanie. Akosi som sa ešte ovládala, ale hneď po výbere s gitarami som mala ísť na výber s ľudovkou a vtedy mi už bolo dosť na vracanie. Bolo mi treba na vécko, ale horné bolo obsadené a smrdelo tam a na dolnom nešlo spláchnuť, čo som zistila samozrejme už vtedy, keď som tam prišla... No comment, ešteže tam nikto nešiel na veľkú alebo vracať :D
Najhoršie bolo, že som vedela, že keď ľudovka skončí, budem tam ešte musieť ostať kôli huslistkám a Harvanovej. Na dá sa povedať treťom výbere sme hrali už známy pochod Wien bleibt Wien. Učiteľky a najmä zástupkyňa sa začali "jašiť" div, že nazačali tancovať, ale nálada bola super, ja osobne som sa ešte pri tom pochode tak nezapotila. Keď sme to dohrali, normálne mi prestalo byť zle! Čo to znamená? Hudba lieči! Alebo si žalúdok povedal- chlapci, z nej to dnes nevyjde, začnime filtrovať ten hnusný šalviový čaj. Obličky pózor! Začnite to odbúravať, je to tu nanič!
Potom som riaditeľovi povedala, že dnes neostanem cvičiť, pretože mám maródku a bolo mi zle, ale potom som mu povedala aj o tom, že už mi prestalo byť, na čo sme sa začali smiať a ešte učiteľka povedala, že vo svojej triede z nej všetko opadne, keď prídu hrať žiaci, ktorým to ide, ale keď prídu tí, čo nevedia (na čo som povedala príklad môjho spolužiaka- nech mi odpustí :) ), tak sa jej to zhorší. Toľko zo včerajška, myslím, že budem hrať na Jarnom koncerte aj HHJ (Humenská Hudobná Jar), otázkou je, koľkokrát :D :D

Mám divný pocit....z niektorých ľudí (ktorí by tu už mohli byť)

6. dubna 2014 v 23:53 | AM |  Denník
Zdravím, ako obvykle, zasa neskoro a nezopakovala som si predložky so slovesami na zajtrajšiu písomku z neminy. Dnes som sa sem prihlásila, pozrela, čo je nové, pozrela pár blogov a mám pár dojmov, ktoré, dá sa povedať, som už zopárkrát získala, ale ignorovala. Myslím, že tento môj blog je asi mojím pričinením nejaký mŕtvy. Nechcem uraziť nikoho, kto sem príde, želám veľa elánu, ale keď som si pozrela iné blogy a musím povedať, že podľa mňa aj kvalitatívnejšie horšie než môj, tak tam mali o dosť viac komentárov, čím chcem povedať, že zatiaľ nepociťujem žiadnu akoby odozvu (ja viem, píšem denník, tak ani ja by som druhým nejak nechcela hodnotiť život a komentovať každé slovo- poznám jednu takú osobu, je otravná, dohodli sme, sa, že vždy, keď ju uvidíme, povieme "Jaro je za rohom!" Nevinný), ale som spokojná s blogom, upravovať si ho neviem- čo je niekedy aj šťastie, ako som videla iné :D, ale aj dobré, lebo vo voľnom čase sa to môžem učiť (nič na svete by ma k tomu teraz neprinútilo- veľká lenivosť).

Takže späť k tomu, čo ma sem priviedlo. Čítala som článok jedného 17.-ročného dievčaťa, ktoré písalo o tom, že jej frajer počas toho, ako s ňou chodil, mal veľmi veľmi blízky kontakt s inými dievčatami. Myslím VEĽMI blízky. Teraz nechcem kázať, čo má kto robiť a čo nie, ale prepáčte, ja mám z toho divný pocit. Určite uznáte, že to nie je normálne. Teraz poviem prečo. Je to jednoduché, aspoň ja si to tak vysvetľujem. Teraz myslím problémy toho dievčaťa, nie toho chlapca. Mne je jasné, že sa TO nedeje určite u väčšiny po svadbe, teda, predpokladám to. Minule som videla video, kde hovorili priemerný vek ľudí a s tým spojené prežitie všelijakých udalostí= dané do priemeru. Vyšlo im tam osobitne u dievčat a chlapcov približne od 15-16,5 rokov. Ja som sa s tým ešte nestretla, takže sa nečudujte, že mi to príde čudné, ale naozaj mám z toho divný pocit. Ale mám JA mať ten pocit? V dnešnom svete neviem, či je to mojou výhodou, alebo môj neúspech. Cítim sa byť dosť emancipovaná, uvedomelá a aj moja viera v Boha ma utvrdzuje v tom, že je to správne.
Teraz zasa prídu tie myšlienky, prečo ostatné už majú frajera a ja nie. Ale nevysvetľujte si to tak, že už chcem mať veľmi veľmi blízky kontakt! Ja by som to chcela skúsiť v spojení s tou svadbou (áno, vážne). Minule sme sa smiali so Števou, že keď sme šli na strednú, utešovali sme sa (lebo niektorí mali frajerov už na základke):


"Nevadí, veď ideme na gymko, možno si tam niekoho nájdeme..." A teraz na strednej v treťom ročníku:"Uhm, nevadí, ostáva nám ešte výška..." :D :D