Deň učiteľov (+ dokončenie úrazu)

28. března 2014 v 23:22 | AM |  Denník
Čaute, píšem ešte raz, aj keď dosť neskoro. Bola som na prechádzke, celý čas ma štípali ruky aj koleno. Stretli sme na prechádzke jednu staršiu pani s čivavou, ktorej sa Kasper bál. Mala vypučené oči. Tá pani nám hovorila všelijaké práhody a potom sa k nej pridala mladšia žena, jej kamoška s ďalšou čivavou. Dosť dlho sme sa pri nich zdržali. Potom sme šli ďalej. Vedela som, že sa Dajana bude rehotať, veď Števa mi vravela, že si musela vziať cukrík, lebo sa rehotala ako koza keď k nej prišla. Keď som šla za nimi a na prechádzku po druhý pokus, stretla som ich presne na mieste činu. Snáď tam neboli v čase incidentu nejakí svedkovia, inak by museli ísť domov, lebo by sa pocikali od smiechu. Šli sme aj k Števe domov, uvarila nám čaj a jedli sme škoricový závin. Musela som zistiť, či mám koleno ok, pretože ma štípalo a vedela som, že mu niečo je. Na pravom kolene mám odreninu, Števa mi na to dala tea tree olej. Inak, divím sa, že tie legíny ten náraz na zem vydržali. Nikde žiadna diera, moje ruky dostatočne pohltili náraz.

Teraz trochu odbočím. Dnes je Deň učiteľov. Na našej škole sa učilo po 5.hodinu, ale ja som do nej nešla, v našom meste primátorka odovzdávala ocenenia učiteľom. Hrala som pochod Wien bleibt Wien od Johanna Schrammela, už raz spomenutého v inom článku. Myslím, že to dopadlo dobre, počula som, že tam bola aj moja učiteľka bioly na základke a páčilo sa jej to. Potešilo ma to, s touto učiteľkou mám super zážitky aj olympiády, keď sme potom čakali na výsledky v cukrárni a za ňou na stene pobehoval nejaký hmyz-chrobák (možno to bol aj šváb, ale ja som ešte žiadneho nevidela) a ja som jej vravela:


"Pani učiteľka, neotáčajte sa, ale za vami lezie po stene obrovský chrobák."
(a to som nevedela, či sa mám smiať alebo utekať :D)

No nezostali sme tam dlho :D Odvtedy som tam bola asi raz alebo nikdy, nie som si istá :) Ďalej si ešte pamätám (wau, veď nie som taká stará) ako sme ostávali po škole (teraz myslím dobrovoľne) v škole a kecali s dievčatami u nej v kabinete a smiali sa z kostry, ktorú sme pomenovali Frederik a Anča, stará smradľavá figurína na nacvičovanie prvej pomoci, ktorá bola napakovaná a poskrúcaná v polámanom kufri a bola záhadne celá mastná, možno od socialistickej techniky a záhadnej nafukovacej techniky. Zobrali sme jej strapatú hlavu a robili si z nej srandu... Ach, tie časy, keď mi stačilo na hodinách len počúvať...

Mám rada učiteľov, podľa mňa majú super prácu, len mi je ľúto, že sú málo ohodnotení a niektorí sa veľmi nezaujímajú o žiakov. Podľa mňa je ale úplne brutálny stres učiť na základnej škole. To by som nechcela (to by bol paradox, keby som tam v budúcnosti učila :D), lebo sú z divých vajec a ako poznám na sebe, že niektoré veci som pochopila až teraz na gymku (odvodzovanie vzorcov, nemina- skloňovanie príd. mien,...) a ako blbci sme sa biflili každý vzorec osobitne, pritom keby som chápala odvodzovaniu, tak mi stačí jeden, z ktorého zistím ostatné...Logika. Buď to chýba(lo) len mne alebo sme sa tak všetci učili...Ktovie? Vy tiež tak?? Učitelia (aspoň moji) sú super, niektorí vedia aj naučiť, čo je dôležité, ale hlavne tí, ktorí MOTIVUJÚ k učeniu (nie bolestivou formou, akými sú písomky D:) Dobrú noc!

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama