Březen 2014

Čokoládová pomsta

31. března 2014 v 18:43 | AM |  Denník
Zdravím, moje odreniny sa už liečia, dnes som bola na hudobnej a vôbec mi to neprekáža. Dnes ráno na mňa bola moja mladšia sestra taká dobrá, dala mi 2 kocky takej tej ľadovej čokolády, že sa mám podeliť aj s Dejnou. Ja som ich šupla do vrecka riflí, ponáhľala som sa na zastávku, pretože som mala veľmi ťažký batoh a nechcelo sa mi trepať sa ráno popri takej smradľavej výfukovými splodinami plnej ceste a k tomu po tom strašnom chodníku. Prišla som tam (mám to asi 2 minúty od bytovky), ani som sa neobzrela a už na mňa ktosi trúbil. Bola to Šošo (Sofia alebo ak chcete aj Sofa, ale to by ona zasa nechcela, nepáči sa jej to...) so svojím otcom, ujom Maťom a rýchlo som k nim do auta nastúpila. Milé prekvapenie, zasa som mala šťastie :) Ale nie na dlho.........

Prišli sme do školy, šla som ku skrinke, odomkla som a vybrala si aj z druhého vrecka kartu na bus, aby mi nevypadla... Du liebe Goette! (oe-to má byť prehlasované o, nie Goethe :D inak, to mám z audioknihy Hobit :D) Siahla som do vrecka a vytiahla som čokoládky úplne roztopené. Jedna bola zabalená, ale druhá nie a tak mi zamazala vrecko a kartičku na bus. Tak tomu hovorím Dobré ráno! (aj to sa spomína v Hobitovi ;-) ) Mala som nervy, nevedela som kam s tým, šla som na wc, aby som si to vyčistila. Našťastie to nebolo také strašné, NAŠŤASTIE! Myslím, že ho mám dosť, nemôžem sa sťažovať, aj keď ten kiľavý (nešikovný) pád ma stál ruky a koleno, ale zuby mám v poriadku- Dajana mi vyčíta, že mám odretý mozog, nič som si nevšimla :D Teraz zvažujem, či ešte chodiť behať, ale myslím, že budem chodiť, možno aj dnes, uvidím.

Medzi vecami, nad ktorými premýšľam, sú aj ďalšie, ako či si kúpiť Playstation, či na to budem mať čas, či budem mať čas na školu, či sa dnes učiť ešte občiansku výchovu alebo seminár z bioly, či počítať radšej seminár z chémie a ešte ďalšie profesijné a filozofické otázky. Aj tak je to jedno, teraz to nie je dôležité. Včera sa posúval čas o hodinu dopredu, to znamená- viac práce a menej spánku, aj keď ja sa často ukracujem o tú druhú vec a tej prvej neubúda :DDD Nič to, pekný zvyšok večera, A.M.

Deň učiteľov (+ dokončenie úrazu)

28. března 2014 v 23:22 | AM |  Denník
Čaute, píšem ešte raz, aj keď dosť neskoro. Bola som na prechádzke, celý čas ma štípali ruky aj koleno. Stretli sme na prechádzke jednu staršiu pani s čivavou, ktorej sa Kasper bál. Mala vypučené oči. Tá pani nám hovorila všelijaké práhody a potom sa k nej pridala mladšia žena, jej kamoška s ďalšou čivavou. Dosť dlho sme sa pri nich zdržali. Potom sme šli ďalej. Vedela som, že sa Dajana bude rehotať, veď Števa mi vravela, že si musela vziať cukrík, lebo sa rehotala ako koza keď k nej prišla. Keď som šla za nimi a na prechádzku po druhý pokus, stretla som ich presne na mieste činu. Snáď tam neboli v čase incidentu nejakí svedkovia, inak by museli ísť domov, lebo by sa pocikali od smiechu. Šli sme aj k Števe domov, uvarila nám čaj a jedli sme škoricový závin. Musela som zistiť, či mám koleno ok, pretože ma štípalo a vedela som, že mu niečo je. Na pravom kolene mám odreninu, Števa mi na to dala tea tree olej. Inak, divím sa, že tie legíny ten náraz na zem vydržali. Nikde žiadna diera, moje ruky dostatočne pohltili náraz.

Teraz trochu odbočím. Dnes je Deň učiteľov. Na našej škole sa učilo po 5.hodinu, ale ja som do nej nešla, v našom meste primátorka odovzdávala ocenenia učiteľom. Hrala som pochod Wien bleibt Wien od Johanna Schrammela, už raz spomenutého v inom článku. Myslím, že to dopadlo dobre, počula som, že tam bola aj moja učiteľka bioly na základke a páčilo sa jej to. Potešilo ma to, s touto učiteľkou mám super zážitky aj olympiády, keď sme potom čakali na výsledky v cukrárni a za ňou na stene pobehoval nejaký hmyz-chrobák (možno to bol aj šváb, ale ja som ešte žiadneho nevidela) a ja som jej vravela:


"Pani učiteľka, neotáčajte sa, ale za vami lezie po stene obrovský chrobák."
(a to som nevedela, či sa mám smiať alebo utekať :D)

No nezostali sme tam dlho :D Odvtedy som tam bola asi raz alebo nikdy, nie som si istá :) Ďalej si ešte pamätám (wau, veď nie som taká stará) ako sme ostávali po škole (teraz myslím dobrovoľne) v škole a kecali s dievčatami u nej v kabinete a smiali sa z kostry, ktorú sme pomenovali Frederik a Anča, stará smradľavá figurína na nacvičovanie prvej pomoci, ktorá bola napakovaná a poskrúcaná v polámanom kufri a bola záhadne celá mastná, možno od socialistickej techniky a záhadnej nafukovacej techniky. Zobrali sme jej strapatú hlavu a robili si z nej srandu... Ach, tie časy, keď mi stačilo na hodinách len počúvať...

Mám rada učiteľov, podľa mňa majú super prácu, len mi je ľúto, že sú málo ohodnotení a niektorí sa veľmi nezaujímajú o žiakov. Podľa mňa je ale úplne brutálny stres učiť na základnej škole. To by som nechcela (to by bol paradox, keby som tam v budúcnosti učila :D), lebo sú z divých vajec a ako poznám na sebe, že niektoré veci som pochopila až teraz na gymku (odvodzovanie vzorcov, nemina- skloňovanie príd. mien,...) a ako blbci sme sa biflili každý vzorec osobitne, pritom keby som chápala odvodzovaniu, tak mi stačí jeden, z ktorého zistím ostatné...Logika. Buď to chýba(lo) len mne alebo sme sa tak všetci učili...Ktovie? Vy tiež tak?? Učitelia (aspoň moji) sú super, niektorí vedia aj naučiť, čo je dôležité, ale hlavne tí, ktorí MOTIVUJÚ k učeniu (nie bolestivou formou, akými sú písomky D:) Dobrú noc!


Auuuuu! Dočerta!

28. března 2014 v 18:18 | AM |  Denník
Au, au a ešte raz au! Práve som si odrela fajne obe ruky a strašne to bolí. Bola som na ceste za prechádzkou s Dejnou a začala som trochu behať, lebo som mala bežecké legíny. Zrazu som zle stúpla s nohou a už som sa váľala na zemi. Snáď budem môcť hrať na gitare...Už som si to ošetrila s aloe vera prápravkom, začala som písať, keď mi zavolala segra, či idem ešte raz. Samozrejme, že sa zo mňa rehotala, spadla som ako dvojročné decko pri jednoduchom behu.... AU! Idem za nimi, neviem ako si zapnem bundu, ale podrobnosti prinesiem ešte dnes v ďalšom článku. Dávajte si pozor!

Všetko najlepšie, blog!

24. března 2014 v 23:32 | AM |  Denník
Zdravím! Hádajte, aký je dnes významný deň! Okrem toho, že je dnes Svetový deň tuberkulózy (čo až taká super správa nie je), oslavuje tento blog svoje prvé výročie. Nevedela som, akú dám fotku na počesť tohto blogu, rozhodla som sa ale pre Mateja Bela. Robila som ho podľa predlohy, aj keď s mojimi úpravami a teraz je z neho super vedec a spisovateľ, ktorý tiež oslavuje svoje 330. narodky. Myslím, že žiaden blog sa toho nedožije, také staré sú len liehovary :D Táto legenda našej vedeckej spoločnosti, ak ju tak môžem nazvať (snáď ho neurazím :D), mi prirástla k srdcu a bolo mi ľúto odovzdať ho do školy, je taký zlatý! Doma sme ten plagát robili deň pred odovzdaním, aj keď som ho kreslila počas prázdnin. Šli sme spať neskoro v noci a boleli ma kríže a chrbát z toho nakláňania sa nad stolom.

Ja som doteraz počas celého dňa nijako zvlášť neoslavovala dnešné výročie, ale dosť dobre som napísala test z fyziky a hádam aj školskú z matiky. Oslavovať budem asi zajtra, lebo MI DAJÚ DOLE STROJČEK (a.k.a "rovnátka" :D :D). Dnes sme v škole mali čítať úryvok z obľúbenej knihy. Nevedela som sa rozhodnúť medzi Hobitom a knihy zo série Milý denníček.... Určie by väčšina vravela, že niet nad čím váhať, ale ide o to, že pri Hobitovi je potrebný širší kontext, ale pri denníku písanom pre 10-ročné dievčatá, kde sú veľké písmená a aj o dosť viac humoru som mala nad čím premýšľať. Zvolila som denník, ale do školy som doniesla obe knihy. Páči sa mi denník, pretože je to veľmi vtipná kniha, plná super karikatúr a humor je na nezaplatenie :D Napr. časť, kde píše (parafráza):


"Prepáč Isabella, tvoju babku mám celkom rada, ale vyzerá ako vydlabaná dyňa, ktorú prešiel autobus."

Na tom sme sa dosť dobre rehotali :) A pod textom babičkina hlava nadutá ako dyňa s ružovými lícami. Neviem, či to takto príde niekomu smiešne, ak áno, tak máme spoločnú krvnú skupinu a ak nie, tak som to len zle parafrázovala :D (budem optimistka). No nič, pripite si na moje zdravie, keď máte čím a ja vám na oplátku želám dobrú noc. (Kto nejde spať, nech si zatancuje s Belom (nebol Maďar, ale Uhorčan z rýdzej dediny Očová ;-) ). Party hard!

Názov sa mi nepodaril, ale zvyšok textu je Dajanina práca, vravela som, nech tak netlačí tie slová na seba....

Kuchynská apokalypsa, v hlavnej úlohe Dejna

15. března 2014 v 21:36 | AM |  Denník
Zdravím, pred pár minútami som odovzdala článok najmä o hydrofóbnosti tukov a keď už som bola pritom, musím vám popísať, akú spúšť urobilo moje dvojča v kuchyni. Robili sme vyprážaný syr, oškrabala som zemiaky, oco obaľoval syr. Dajana prišla dokončiť, či skôr zničiť ono spomínané dielo :D Ešte predtým vyprážal oco v panvici syr, ale predavačka ho asi oklamala, pretože mu dal syr, ktorý veľmi topil. Trochu sa priškvaril na panvicu, tak to oco dal odmočiť. Ostalo tam ešte trochu oleja, nevyzeralo to, že je tam voda.
Prišla Dajana, zapla plyn a dala tú panvicu na sporák.... ÁNO, BOHUŽIAĽ JE TO TAK :DDD Potom do toho dala syr....... ja sa z toho asi pocikám!! :DDDD Pozerám a vravím... to si mala dať do horúceho oleja, ten syr bude tvoj(lebo som nechcela, aby bol taký mastný)! :DDDD To som ešte nevedela, čo to je. Potom sme to zbadali! To je pukeľ... Nevadí, vybrala ho, dala ho bokom a vyprážala v druhej panvici. Sedíme v obývačke, pozeráme telku a Dajana vykríkne-preboha!- áno, zasa ona, v miske Tupperware prepálená diera.... to je pukeľ :DDD Mamina miska, ku ktorej máme ešte aj cedidlo, skončila s vypálenou dierou....čo už, máme drsňácku misku :D Potom som sa smiala, že keď ju necháme variť častejšie, tak z tej misky urobí sitko :DDDDDD
Potom už mala nervy, ani neumyla po sebe riad, ostalo to na mne. Potom som šla do izby a počula som, ako niečo sklenené dopadá na zem... Oco rozbil pohár- tá Dajana to všetko prenáša, musím sa jej vyhýbať aj keď máme spoločnú izbu :D Už dlhšiu dobu počúvame, ako vraví, že na internáte asi neprežije, lebo si pomaly nič nevie uvariť :D Aspoň mám o kom písať :D Čaute a dávajte si pozor.

Vedecké vtipy- vysvetlenie a slovné hračky

15. března 2014 v 21:09 | AM |  Prírodné vedy a iné odbory
Čaute, už mám na seba nervy, že sa nevenujem škole tak ako by som sa mala venovať, najmä tým prírodným vedám. Našla som ale pár vtipov, tak som sa rozhodla, že ich tu pár zverejním. Sú zo stránky Science jokes na facebooku.

1. HYDROFÓB (vtip A)
Teraz krátke vysvetlenie: modré kvapky- voda
žltá kvapka- tuk (alebo olej), odborne a všeobecne nejaký lipid
Čiže, voda sa pýta, či si s nimi olej nechce vyjsť von. Olej odpovie, že sa s nimi nemôže miešať. Druhá kvapka mu vynadá, ty hydrofób!
Čo vlastne hydrofób znamená? Látky, ktoré sú hydrofóbne, nie sú schopné miešať sa (riediť sa) s vodou. Určite ste sa s tým stretli, napr. mastné oká na kuracej polievke alebo plastový riad, z ktorého sa dá mastnota zmyť len s dostatočnou dávkou saponátu (osobne to neznášam :D). Mohli by sme povedať, že olej "diskriminuje" kamošov, ale nemôže za to :D Je tu ešte jeden podobný vtip:

(vtip B)
Opäť voda a tuk. Voda vraví- sorry, jednoducho nemôžeme byť spolu, na čo sa tuk pýta- je to kvôli tomu, že som tučný?
No, asi trochu suchársky vtip v slovenčine. Ide o to, že slovo fat má v angličtine význam podstatného aj prídavného mena.
Znamená "tuk" a "tučný". Teoreticky ide o dva významy, ktoré v angličtine znejú aspoň podľa mňa super, tuk sa pýta, či je tučný... Nieeeeee (:D čítajte ironicky, melódia klesavá :D) Potom im to dôjde a rehocú sa :D Krásny rozchod. Nemôžu byť spolu, lebo tuk je hydrofóbny, teda si to môžeme predstaviť ako magnety. Určite ste skúšali čo sa stane, keď k sebe nasmerujete rovnaké póly- ťahjú sa od seba. Tu sa ale rozišli v dobrom, preto medzi nimi v pohári nie je medzera :D

2. VESMÍRNY PUB

Ako odpoviete? Kam si chodia astronauti vyraziť??? Pochopili ste tú klávesnicu? :D :DDD
Nápoveda: Medzerník....







Odpoveď: Áno, medzerník! Ďalšia slovná hračka, ktorú som nepochopila na prvý raz ale vďaka prvému komentáru vedľa obrázku na fb stránke :DDDDDD Nevadí.. Medzerník= anglicky SPACEBAR! ÁNO, space bar :) Je to vtipné, páči sa mi to. Neviem či je tu ešte niečo k vysvetľovaniu, snáď je to jasné... Aj ja chodím iba do spacebaru, do tých vonku ma to neláka :D

Pekný zvyšok večera, majte sa!

Pokecúchylmánia a školské malomocenstvo :)

9. března 2014 v 23:33 | AM |  Denník
Čaute.
Dnes končia prázdniny. Zajtra sa ide do školy a čaká ma 9 hodín!!! Rozhodla som sa, že na konverzácie z nemčiny nejdem, poviem lektorovi, že prišiel oco a po dvoch mesiacoch ho chcem privítať. Mala som celý týždeň na to, aby som si poslala peniaze na obedy, ale akosi som na to zabudla :) Ani dnes som si ich neposlala, odhadujem to, že kým ich pošlem a prídu na účet jedálne, týždeň sa v jedálni ani neukážem... Neviem sa dočkať veľkonočných prázdnin. Zo seminára z chémie ma ide rozhodiť. Ani tri kone ma nedotiahnu k tomu prekliatemu zošitu! Ja to asi nezvládnem dopočítať, ešte nemám ani polovicu za tri týždne Křičící. Mňa by k tým príkladom asi nedonútilo ani mlátenie zošitom od Adi a Števy :D Mali snahu a počítali to aj so mnou, ale jeden príklad trval v priemere asi 8 minút :D To bude brutálne, asi budem len prežívať, musím vydržať.
Dnes som bola zasa behať, badám pokroky v dĺžke trate, ktorú prebehnem. Ešte pár dní a dobehnem na jednu šupu až domov :D To bude výcvik, keď budem meškať do školy, ale taška mi bude zavadzať :)
Ešte musím povedať o jednej veci. Pokec je dosť známy prostriedok, komunikačný, a aj dosť zneužívaný uchýlmi. Dosť som na neho zanevrela, na facebooku si predsa len môžete utvoriť lepšiu komunitu. Včera som sa prihlásila, mám tam mail, tak ho udržiavam pri živote. Ako vravím, je to špecifický portál, ak ho tak môžem nazvať, z 10-tich ľudí vám napíše možno aj 7 úchylov :D Najlepšie je ich blokovať. Včera som si písala s jedným chlapcom, starším odo mňa a dnes som našla tiež jedného normálneho. Neboli to žiadni muži roka, ale boli aspoň normálni. Rozhodne sa nechystám za nich vydať alebo s nimi chodiť, ale poteší, že tam sú ešte aj normálni ľudia (viď. ja :D). Ale vážne, ja tam nikomu nepíšem, to iete, cez prázdniny má človek viac času a nuda ľudí kazí :D Pokec už nie je taký aktuálny, skôr pre tých spomínaných fetišistov, pre ktorých je to super anonymné. Sú to idioti, sory, ale naozaj, keď už ráno o ôsmej ponúkajú rôzne úchylné návrhy...Takým by som nezverila ani pomaranč. (Nechceš byť pomaranč, nechceš byť bublina, ty si reklama, čo ŠTVAŤ ma začína! Whoou!) To bolo len také odbočenie k reklamám, možno ste ju spoznali. Idem preč, lebo sa tu hádajú kvôli oblečeniu, ktoré si vypadlo zo skrine a Dajana je mimo... Som aj unavená, tak sa držte, teším sa na víkend :D


Prvý videopokus s chémiou a trocha pohybu

8. března 2014 v 23:49 | AM |  Denník
Zdravíčko!
Dnes som mala dá sa povedať, celkom dobrú náladu. Keďže som trochu upratovala už včera, dnes bolo citeľne menej stresu u nás doma. Mám aj novú správu, pozajtra príde oco konečne domov. Už ma nebavilo stále byť na Skype, keď je doma, môžem mu hocikedy povedať to, čo chcem. Už som aj vyzdobila pivnicu, urobila som aj moje prvé video- s chemickou témou, ako doma zistiť, čo je kyselina a čo zásada. Keď sa zaň prestanem hanbiť, možno ho aj uverejním ;-) Trochu ma počas neho prerušila mama, práve vtedy, keď nikto nepotrebuje sódu bikarbóna, sa oni rozhodnú robiť banánový koláč.... Strašné! Veľmi to tam ani nepočuť, ale nepúšťala som si to na slúchadlá, takže to s istotou neviem povedať. Ako hovorím, ešte zvážim, či to niekde zverejním, ale robila som ho na dvakrát, pretože som si splietla farbu po reakcii a trepla som úplnú hovadinu, ktorá sa nedala zachrániť ani mojou neskonalou krásou :D :D Myslím si, že moja tvár nie je tajomstvom, veď na fotkách v albume je tam očividná, ale môj hlas....Je príliš hrubý, na nahrávkach ma ide poraziť z toho drevorubačského hlasu!

Mám ešte jednu novinku. Začala som trochu behať. Neviem, či v tom budem pokračovať aj v budúcom týždni, lebo vtedy už začne škola, fuj! Chcem si trochu zlepšiť kondičku. Bola som stále okolo 20:20 vonku, dala som si rýchlu chôdzu ku škole na rozohriatie, pešo chôdzou to trvá asi takých 15 minút. Keď dôjdem na koniec chodníka, otočím sa a späť bežím. Ešte to nezvládam celé behom, popred potraviny a pred hvezdárňou idem rýchlou chôdzou aby mi nestuhli nohy a bežím domov. Nie je to vôbec náročná trasa, určite by som to pri pravidelnom behu dala celé aj naraz.

Nechcem sa zmeniť na ten typ dievčat, ktoré na blog vypisujú každé sústo, ktoré jedli a povedia, že hrachová polievka s plackou bola "trošilinku nezdravá", pričom celý deň je len celozrné pečivo a ešte aj potom si dá pilates. Akoby bol hriech sa dobre najesť... Naozaj nerozumiem ľuďom, ktorí majú napr. 50 kíl a dajú si cieľ mať 45.... Píšem to hlavne preto, že v okne, kde propaguje blog.cz iné blogy na mojej stránke, sa objavili v poslednom čase akože "blogy o zdravom životnom štýle", pričom mnohé sa mi také nezdali, skôr sa mi zdalo, že to boli blogy začínajúcich anorektičiek a ľudí posadnutých cvičením. Trochu ma to vystrašilo, až tak sa z tých "trendov", akými je tam mostík cez panvu a medzeru dobre že nie medzi pľúcami (tak to asi nebol dobrý príklad, tam by toho chceli mať veľa :D) idú zodrať vo fitkách a neviem kde ešte...

Dnes ma potešila paralympiáda, naši sú úspešnejší než tá zdravá výprava, už máme zlato aj striebro, dúfam, že sa im ešte zadarí a trochu pozdvihnú náladu, sú ozaj super. Ak ste sa niekto pozerali, tak zjazd vozíčkarov nedopadol veľmi dobre, v telke som bola svedkom dosť tvrdých pádov a nanešťastie na to doplácajú ramenami a hlavou, bolelo ma to na diaľku. Naozaj sa čudujem, že sa neboja, keď si spomeniem na seba na lyžiarskom, ako som sa rozplakala, už som nemala nervy na ten prudký svah...bolo to strašné, už som sa naň nechcela vrátiť, ostatní šli na ten veľký svah a ja som sa spúšťala na somárskej lúčke..zábavné spomienky! :D Navyše naša skupina mala učiteľa, s ktorým som nebola spokojná, keď nás nútil šľapať na tých lyžiach hore kopcom a už mi nezostala žiadna energia na zjazd.. Asi by som druhýkrát už nikam nešla. Už bude polnoc, tak prajem dobrú noc, ak niekto ešte nechce spať, nech si so mnou vypočuje pesničku od Keane- He used to be a lovely boy (snáď nebudú prekážať španielske titulky, ale odporúčam zatvoriť oči a počúvať, to je vždy dôležité (: ).... Dobrú!


Príjemné spestrenie prázdnin na dedine

4. března 2014 v 18:28 | AM |  Denník
Ahojte! Tento týždeň máme na východe prázdniny a v nedeľu som šla k babke a dedovi. Tešila som sa, dlho som u nich nebola. Doma mali všetko zmenené- chystajú sa prerábať a nábytok, koberce, knihy, to všetko dali preč, musím povedať, že spálili strýkovu zbierku starých časopisov Kamarát, spálili aj niektoré zošity môjho otca a ostatných a povedali, že keď nebudeme čítať tie knihy, tak sa ich tiež zbavia. Poviem vám, dosť ma mrzí, že spálili tie časopisy a strýkovi to tiež nebolo jedno :D Staré zošity a pod. vnímam ako históriu a po otcovi som zdedila to, že sa mi páčia také starožitnosti a aj my máme domá staré časopisy Auto-moto.

Babka má dom, záhradu, sliepky, nevďačnú mačku, ktorá stále žobre o jedlo aj keď jej dáte 30 dkg šunky, psa, ktorý nerozumie ani povelom fuj, prestaň a neskáč, "drevárku", v ktorej je otcova Jawa 250 a potrebovala by vysekať zo všetkých tých vecí, ktoré ju obklopujú, ale tam je teraz naskladaný nábytok kvôli prerábke.

Nechcela som u nich sedieť len tak na zadku, už som myslím, dosť vyspelá na ťažšie práce a dedo má stále čo robiť. Šli sme aj s károu, ktorú preslávili asi najmä naši spoluobčania a tú sme využili tiež na činnosť preslávenú našimi spoluobčanmi- zbierali sme drevo. Páni elektrikári zrezali vŕbu a keďže je neďaleko ich domu, tak sme sa vybrali to tam vyčistiť. Konáre sme nahádzali na dve veľké kopy a dedo naložil drevo. Hrabľami sme pohrabali menšie konáre, urobili priestor kolesám. Vyzeralo to tam celkom v pohode, presvetlilo sa to tam a ani v lete by som sa tam už nebála hadov. Bolo to vedľa potôčika, z ktorého pil náš šialený pes. V tom potôčiku dedo našiel pivo, sklenenú fľašu s viečkom Kelt. To sme tam nechali.


Vedľa toho bolo hneď močidlo, využívané, ako dedo vravel, na močenie konope. Nechali to tam neviem koľko týždňov či dní a potom to sušili až sa to nejako dostalo na kolovrátky, z ktorých bola látka. Absolútne to nevyzeralo ako niečo prírodné a ľuďom užitočné. Čierna voda, na dne zhnité lístie konáre, keď som ho hrabľami čistila, párkrát mi špľuchlo do očí (fúúúj, baktérie, choroby, úplne mi z toho bolo zle), potom som z toho vylovila asi dvadsať hadíc s kovovými koncami, úplne zhrdzavenými (alebo zřezavěnými), kúskom zadného svetla, kelímku, skelenenej fľaše a NÁŠ PES SA Z TOHO NAPIL!!! Panebože, aspoň nejaký ten pud sebazáchovy sa v ňom nadobro stratil. Vedľa tiekol čistý potôčik, z ktorého som ešte vyberala spadnuté konáre a lístie, hotová Bonaqua a on sa napije z brečky, stojatej a čiernej....

Celková zmena prostredia, dojem a vzhľad toho miesta, no u mňa, čistiacej maniačky život. prostredia- 10/10. Dnes sme tie konáre porezali na cirkulárke, na jedno ucho mi trochu zaľahlo, ale dvor naplnený aj prostredie čistejšie :D Babka varila a so psom sme šli na kopec. Dajana vzala ďalekohľad, ja do vrecka odmenu pre psa, keby sa nechcel vrátiť (možno by som mu dala odmenu aj keby sa už nechcel vrátiť, ale musela by som ho nahradiť v strážení :D). Cestou sa hral na veľkého hrdinu, keď sa chcel merať so zlatým retrieverom, ale odtrhla som ho od toho plota, ktorý mal na jednej strane ešte obrovskú dieru pri spadnutom múriku- až ma studený pot oblial, ale retriever nešiel za hranicu. Pes si pobehal, ja som bola oblečená ako bezďák z rokov 90-tych, nechápem, pod čoho vplyvom som bola, ale bolo to horšie ako cigoš-style. Nechápem ani, prečo to Dajana dokumentovala, musím jej vymazať fotky- to je, akoby som jej vymazala pamäť :P

Každopádne som si trochu precvičila bicepsy nielen podávaním dreva dedovi, ale aj tým, že som si rozbalila otcovu harmoniku a snažila sa niečo zahrať (konkrétne Na krásnom modrom Dunaji), ale problém je v tom, že mám problém s motorikou na nástrojoch, kde sa hrajú dve odlišné veci naraz- basa- sláčikom rozoznievaš strunu, gitara- rukou hráš tóny na hmatníku. Na harmonike hráš jednou rukou bas a druhou na klávesoch melódiu (a to nespomínam tie gombíkové, panebože). Ďalšia vec je tá, že ja viem hrať práve ten bas (gombíky na ľavej strane- pohľad je zozadu harmoniky) a melódia už poslabšie :D Majorán, majorán zahrať ešte ako-tak viem na oboch, ale ostatné sme hrali tak, že ja som mala harmoniku na sebe, basovala som, a Dajana stláčala klávesy ako melódiu :) Celkom ma to baví, ale ruka ma bolí už po dvoch minútach :) To mi pripomína, že po dvoch dňoch by som aj mala zobrať do rúk gitaru a niečo zahrať, kvôli cviku.

Teraz mám ešte rozkresleného Mateja Bela- významného slovenského polyhistora, viac vám nepoviem. Myslím, že v učebnici dejepisu na základke o ňom bola nejaká pikoška, že zakazoval hrať deťom hry na ihrisku, ale nie som si istá a je to dôležité aj pre tú karikatúru- neviem, či mu mám dať zlovestný výraz alebo oblek superhrdinu, ale asi zostanem na historickej úrovni. Včera som mu vygumovala tvár, nebola to jeho tvár a podobal sa viac na Newtona. Možno sem pridám nejaké fotky, ale to závisí od toho, či s ním budem spokojná. Pekný zvyšok dňa!