Únor 2014

Kto by bez fantázie mohol prežiť, prosím vás?

28. února 2014 v 23:11 | AM
Ani vesmír nie je taký slobodný ako fantázia. Tam si môžeme vymyslieť nové fyzikálne zákony, nové predmety, nové životy! Človek by bez fantázie asi umrel alebo by bol o pár storočí pozadu. Fantázia je predstavivosť, nové dimenzie, v ktorých si môžeme robiť to, čo chceme. Môžeme si vytvoriť simulácie ako v Matrixe- zrazu môžem vedieť kung-fu, vedieť lietať, vedieť kresliť, vedieť vedieť :) Vo svojej fantázii môžem byť niekým úplne iným, bývať na druhom konci sveta, v inej krajine, vlastniť celý svet alebo sa len chcem v budúcnosti vidieť v útulne zariadenom byte, jazdiť na skútri (s frajerom :D) a mať super zábavné povolanie, napr. testovač trampolín, podávač rúk (no v mojej fantázii bez žltačky a iných chorôb :)

Vraj netreba mať príliš ružové predstavy o živote, pretože život nie je taký ľahký. Súhlasím, nemôžeme si myslieť, že každý má dobré úmysly, že politici sú tu na to, aby nás obraňovali a zastupovali, že vojny sú náhody a že každý, kto sníva o bohatstve, sláve a uznaní ho dostane. Ani ja neviem, čo zo mňa bude, dúfam ale, že budem mať stále aspoň toľko, koľko je potrebné (určite nechcem byť na obtiaž).

Fantázia pracuje a vysiela signály-nie vždy v najvhodnejšom čase- napr. počas ústnej odpovede na skúškach z nemčiny na DSD diplom pred trojčlennou porotou (áno, ale urobila som ich aj so záchvatom smiechu :D). Minule mi napadol výrok, že sme ako CT (to vyšetrenie), kde tá magnetrónová elektrónka robí ožarovanie z viacerých uhlov pohľadu a zložením tých snímok dostaneme snímok hlavy a iných častí tela. Tým chcem povedať, že keď vám niečo napadne, tak je to veľmi super pocit, aspoň pre mňa. Je neskutočne veľa super pomenovaní na veci. Z knihy dostanete veľa inšpirácie a napumpuje to vašu "výbavu" fantázie. Je to ako v hre, kde zbierate predmety do inventára, pomocou nich tvoríte nové a tie tvoria zasa niečo nové. Sestra teraz čítala knihu "Milý denníček, v akej diere to žijem!" a tam sa mi páčilo to, ako dievča, držiac sa pritom za brucho po večeri písalo do denníka a pomenovalo niektoré jedlá svojej mamy, ktorá na všetkých "spáchala útok zbraňou v trojobale" :)

Keď sa chcete rozveseliť, stačí si spomenúť, že niekde máme to, čo žiadny iný živý organizmus na Zemi a asi aj vo vesmíre nemá- a to myslenie a fantáziu. Ja by som bez fantázie asi nevydržala v škole, doma, vo vlaku, jednoducho nikde. Hudba je fantáziou umelcov, ktorá odrkýva dušu a pre mňa je jednou z najvyšších foriem ľudskej kultúry. Nechcem to veľmi rozpisovať, pretože je ťažké opísať slovami niečo, čo je pre každého osobné a navyše nehmotné. Podľa mňa je fantázia pocit a ani nemám tušenie, kde sa tá fantázia skrýva. Je určite súčasťou duše, ale nevieme ani, kde tá duša presne je, ale pravá hemisféra mozgu sa spája s kreativitou.

Obdivujem ľudí, ktorí píšu fan-fiction a pod., aj keď to nečítam. Obdivujem tvorcov videohier, ktorí súce vedia pointu príbehu, ale treba to aj spojiť, aby to dávalo zmysel, nezabúdajú na detaily (aj majster tesár sa utne), lebo vytvoriť postavu a charakter postáv je podľa mňa dosť náročná práca. Týka sa to aj iných odvetví, aj keď by ma asi porazilo na výrobnej linke alebo pri nejakej monotónnej činnosti. Ja potrebujem zmeny, ktoré nie sú časté a kde by som si mohla robiť aj žarty a trochu zapojiť ten mozog (či tú pravú hemisféru).

Pán Tehotný a rezanie uzdičky

28. února 2014 v 22:19 | AM |  Denník
Ahojte! Veľmi sa teším, že je piatok. Na východe Slovenska, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji začínajú týždňové jarné prázdniny. Dnes som bola na pizzu a potom sme behali po obchodoch. Keď som dnes neprešla aspoň 5 km, tak ani jeden! Vrátim sa k názvu.

Nosím zubný strojček a.k.a "rovnátka" a v stredu, pred dvoma dňami som musela ísť k tehotnému doktorovi asi staršiemu než môj dedo. Panujú o ňom legendy, že dal poza uši nejakému dospelému, lebo stresoval a kýval so sebou :) Nechcem, aby to vyznelo tak, že som naňho naštvaná, ale on asi nepochopil, že tým, že mi bude tlačiť na hlavu veľmi nedosiahne to, že budem v kresle sedieť tak, ako chce. Jednoducho by mal prísť na to, že to kreslo v ordinácii sa dá aj nastavovať a nie mi tlačiť do brady... A prečo ten názov článku? Takže, preto, aby som nemala medzeru medzi zubami, keď mi strojček dajú dole, mi museli upraviť uzdičku, lebo som ju mala príliš nízko a ťahala mi tým zuby. Zubárka z Košíc nám povedala, že je to malý chirurgický zákrok a poslala nás na Mäsiarsku ulicu. Ok, to bol dobrý vtip :D Lenže to nebol vtip :D Mame sa určite nechcelo trepať vlakom do Košíc a ja by som počas tej cesty asi beznádejne pozerala, kedy už budeme doma.

Ráno som vstala až o siedmej, pohoda. Ten doktor bol až na siedmom poschodí a výťahom sme ísť nechceli, keďže naša nemocnica sa "preslávila" tým, že do šachty nedávno spadlo malé bábätko a neprežilo to. Trochu sme si tam vydýchli a čakali. Prvá šla Dejna (aj jej o museli urobiť, dvojičky sú dvojičky). Je staršia, tak nech si ide. Asi po 15-20 minútach vyšla von. Bola utíchnutá :P Potom som tam prišla ja, medzitým ma prekvapilo, že mi nedali žiadnu tú typickú servítku okolo krku a pichol mi umrtvovaciu injekciu. To snáď bolelo viac než celý ten zákrok (nerátam bolesti po tom). V ústach som cítila horkú chuť a zľakla som sa, že mi stŕpne aj jazyk. Fuj, bolo to horké ako jed, ale on mi to asi aj trochu zle pichol do ďasna. Potom nasledovalo rezanie. Panebože, videla som ten skalpel. Bol oveľa oveľa kvalitnejší než ten, čo som použila ja pri svrčkovi, vlastne sa to ani nedalo porovnať, aj keď som nič necítila :D Stačil mi len pohľad na ten skalpel.

Pán Tehotný tam ešte hovoril sestričke, nech mi dvihne hore peru, ale povedala mu, že mi nechce zapchať nos. Tehotenské hormóny pivného dieťaťa či obezity zubára ale zavelili a musela som opatrne dýchať ústami, lebo mi zapchala nosné dierky... On tam niečo rezal, prikladal niečo ako gázu a už som videla, že ju mám pred očami a celá bola červená.
Keď dorezal, musel to ešte zošiť. Zasa som nič necítila, pohoda, len sa mu nedarilo navliecť niť. Niečo tam zošil, mám tam možno jeden alebo dva stehy, ani som sa nespýtala.

Bezprostredne po zákroku môžete hovoriť, mňa stále nič nebolelo, len ten pocit, že nemáte žiaden cit :) Prišla som domov, v škole sme neboli, tak som myslela, že urobím prezentáciu na umenie a kultúru. Dajana si šla ľahúť a po hodine a pol na mňa prišla strašná ospalosť a bolesť na spánkoch. Bolesť sa dala vydržať, prah bolesti mám odolný. Keď Dejna vstala, šla ona na notebook a ja som si ľahla na jej miesto, také vyhriate :) Spala som dlhšie ako ona, injekcia prestala účinkovať, potom som sa ešte najedla a nič nerobila. Už dva týždne máme domácu zo semináru z chémie a ja som sa na to stále ešte nepozrela...Strašné, budem mimo. Som mimo...

Teraz už fungujem tutti-frutti, aj keď sa nemôžem smiať, lebo mi to doslova "trhá stehy". Jem normálne, pijem normálne, nemôžem veľmi kričať a to je asi všetko, čo nemôžem. Uzdičku mám skrátenú a drží ma nakrátko :) Pre istotu necvičím, aby som si nepoškodila stehy, keby som sa na niekom smiala, keď mu lopa trafí do hlavy. Ak vás to napr. čaká, tak sa nebojte, dá sa to ;-) Len si nezožeňte tehotného doktora, lebo nebude chápať, na čo sú NASTAVITEĽNÉ kreslá... Čau!

Ako si ušiť autíčko VW Transporter (Sľubované prekvapenie)

25. února 2014 v 20:48 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím! Toto prekvapenie som chystala ešte v minulom roku. Môžem povedať, že aj keď je už možno mesiac hotové, nevedela som ho nájsť. Ešte sa musím ospravedlniť a varovať všetkých, ktorí vedia šiť, že je to také... ako to vyzerá. Prosím, zahoďte kamene, odložde vidly a pochodne a zmilujte sa nad chabým pokusom :D :D

Tu je môj skromný postup:

1. UROBILA SOM SI NÁVRH (je dôležité, ako to bude vyzerať a ako si to predstavujete)


2. VYTVORILA SOM SI ŠABLÓNU (na obkreslenie na látku)
Nie je to extradeluxefantastico, ale kvôli predstave...

3. OBKRESLILA SOM ŠABLÓNU NA LÁTKU
(Kedže je to spojené takou maslovou látkou so zelenou, najprv som si obkreslila celú časť na svetlú látku a kvôli lenivosti som šablónu rozstrihla a obkreslila bočný pás auta na zelenú látku.)

Obkresľovanie...
...nasleduje dokončenie obkresľovania...

...a ďalšie, na spomínanú zelenú látku (rozstrihla som si predchádz. šablónu).

Koncert s Richardom Rikkonom (dojmy) 2.časť

21. února 2014 v 22:52 | AM |  Denník
Vitajte pri druhom pokračovaní článku Koncert s Richardom Rikkonom. Prvú časť, pokiaľ ste si ju neprečítali, môžete nájsť v archíve. Fotky z koncertu- tu alebo viď. odkaz na konci článku.

DEŇ D:
Nešla som ani do školy, bola som dosť vystresovaná z vystúpenia a navyše sme písali písomku z matiky, na ktorú mi nejak nezvýšil čas Nevinný. Zobudila som sa ešte predtým, ako segry odišli do školy, ale potom som si šla zasa ľahnúť a zobudila som sa niečo po ôsmej. Ráno mi bolo zle, no báala som sa, že keď zoberiem nejakú tabletku proti bolesti, znížia sa mi koordinačné schopnosti a nebudem dobre hrať. Zobrala som si ju, myslím, že do druhej tie účinky vypršali a nič mi potom už nebolo. Dosť dlho mi trvalo zobudiť sa, ale povedala som si, že nesmiem celé doobedie premárniť, do skúšky o druhej ostávalo dosť veľa času, tak som počítala všetky príklady z matiky, z témy, ktorá bola na písomke.

Asi tri hodiny pred koncertom som sa ešte rozcvičovala, pustila som metronóm, hrala rytmickými spôsobmi celú skladbu a poslednú hodinu pred začiatkom generálky som sa začala chystať. Mama ma namaľovala, prispôsobila to okuliarom, ktoré som mala na očiach aj počas koncertu. Dajana mi vravela, že som mala ísť bez nich, ale budem riskovať na takej udalosti?Na koncert som si obliekla čiernu košeľu, čierne nohavice, hádajte akej farby topánky a k tomu opasok. Prvýkrát som bola celá oblečená v čiernom. Doma mi Dejna povedala, že som ako vdova, ale mne šlo o to, aby na tom tmavom podklade vyniklo to svetlé drevo gitary. Samozrejme, že je potrebné aj vystupovanie a dojem, ale potrebovala som zmenu, nie vždy čierno-biela kombinácia. Takto som mala možnosť kúpiť si niečo nové :) Musím povedať, že pán Rikkon bol ozaj veľmi pekne oblečený. Pokiaľ sa nemýlim a nazvem to správne, bola to francúzska kravata, košeľa, vesta boli v maslovej farbe, sako mal čierne, semišové. Snáď máte predstavu. Bol "šumný" ako párkrát počas tých dvoch dní spomenul :)

Prišla som do kultúrneho domu medzi prvými, ale v programe som bola zaradená na predposledné miesto. Koncert brutálne gradoval. On šiel podľa poradia v programe, takže som tam dosť dlhý čas presedela, prekecala, odstresovala, atď. Moje ruky boli veľmi studené, párkrát som si skladbu a náročnejšie pasáže prehrala, skontrolovala som ladenie. Asi najhoršie bolo, že som šla dvakrát na vécko, kde z kohútika tiekla len studená voda, čo mi vôbec neprospelo. Ruky sa mi trochu prekrvili, ale boli stále studené.

Keď prišiel rad na mňa, vyskúšali sme si zahrať, sem-tam som vypadla- stratila sa vo vyhrávkach, vyskúšala si nástupy a pod. Bola som nervózna, dosť nervózna. Potom sme si ešte dohodli, ako budem sedieť, aby sme sa videli. Keď som skončila, povedal mi, že mám hrať a nebáť sa, chytil ma za rameno, celé stuhnuté a napäté-hnusná tréma- a povedal, že sa nemám báť, "veď robíme hudbu!" Bol veľmi milý a veselý, celkom mi to pomohlo.

Koncert s Richardom Rikkonom (dojmy)1.časť

19. února 2014 v 23:10 | AM |  Denník
Zdravím! Musím vám teraz nejako stručne a rýchlo objasniť situáciu, ktorá sa odohrala pred pár hodinami. Dnes sa uskutočnil koncert s Richardom Rikkonom. Bolo to brutálne! Na skúšku som prišla dosť skoro a keďže sme šli podľa poradia a ja som bola pätnáste číslo zo šestnástich (16.-ta bola Tereza Mandzáková), bola som dosť napätá z čakania a aj z trémy, ktorú sa jednoducho pri hre s takým virtuózom, kde hráte dielo od hudobného génia, nedá nemať. Opíšem to postupne:

(Tu sú fotky z prvého dňa, prvé stretnutie s ním, dával nám rady, usmerňoval, ale atmosféra bola výborná a miestami aj vtipná :) )

Deň pre koncertom: Deň pred tým som bola na ZUŠ-ke, kde bola prvá skúška. Myslela som, že to bude také komornejšie, ale v kancertke už boli všetci učitelia, pár žiakov a všetko sa to dialo pred nimi. Aj tam som čakala, kým na mňa príde rad. SAmozrejme, že som mala obavy, či mu to zahrám správne, ale on bol veľmi milý, každého oslovoval kolega/kolegyňa a celkovo tam bola dobrá atmosféra. Mojím jediným problémom boli ruky- studené, krvi by sa mi v nich nedorezal :D Preto som mala trochu obavy pri podaní ruky, kto čítal Headhunters (Lovci mozgov)- J. Nesbo, tak asi vie, o čom hovorím, ale myslím, že každý by mal pred takým umelcom trému. Tak rýchlo, ako som to vtedy zahrala, som to asi ešte nikdy nezahrala. Bolo mi strašne teplo, líca som mala 100% červené ako cherry paradajka. On ma pochválil, povedal, že sa mu to páčilo a bolo to pekné. Aj ja som sa potešila, lebo to bol môj úplne na 100% podaný výkon. Pýtal sa, kto ma učí a pochválil aj pána učiteľa za dobré vedenie. Potom som to zahrala ešte viackrát, niektoré časti hral so mnou aj on. Učiteľ mu potom pustil nahrávku, lebo mu povedal, že asi trochu pomalšie, lebo som to tak rýchlo ešte nehrala :D Problém bol v tom, že som to pomalšie už ani nedokázala zahrať :). Na konci mojej časti skúšky mi povedal, že hrám krásne. Ešte sa pýtal, či som bola na nejakej súťaži, ale nikdy som na žiadnej nebola a potom sa ma pýtal, ako dlho už hrám, ale nevedela som presne či 11 alebo 12 rokov. Otočila som sa na učiteľa a koncertka sa začala smiať :D Bol to naozaj super zážitok, keď som vyšla zo ZUŠ-ky, bola som šťastná, musela som sa prejsť ešte okolo bytovky, lebo vonku bolo tiež super, taký čerstvý vzduch.....Neuveriteľný pocit šťastia a radosti ;-).

Pokračovanie bude nabudúce, zajtra je škola a vôbec som sa neučila Lekciu 8 z nemčiny a k tomu teoretická časť z chémie- bielkoviny- nič som si nezopakovala. Ak aj dostanem 5 alebo 4, kašlem na to, ZA TEN KONCERT TO STÁLO!! :D Vďaka, dobrú noc. (A najlpeší z dnešného koncertu pôjdu na galakoncert do Bratislavy!!! (čo už, keď nepôjdem, za ten koncert to stálo ;-) ) V novej časti galérie sú fotografie VW Kombi, ktorý som sa pokúšala zošiť....krajčírky, neubodajte ma špendlíkmi, bol to môj prvý pokus ušiť niečo podobné autu :D

Žeby toto bolo vystúpenie môjho života?

15. února 2014 v 23:10 | AM |  Hudba- "Playlist"
Čaute! Asi pred dvoma týždňami som sa dozvedela, že budem mať možnosť vystúpiť na koncerte s Richardom Rikkonom. Nechcela som tomu uveriť, pretože som vedela, že tam ide hrať jedna huslistka, ktorá chodí aj na súťaže a je mladšia odo mňa. V utorok bol na škole výber, kde som zahrala skladbu, pri ktorej ma na klavíri sprevádzala učiteľka, ale ktorú na koncerte nahradí Rikkon. Je to práve koncert pre mandolínu, ale nie v C dur ako v ukážke dole, neladí to :D Čiže dosť "o hubu" tempo. Predpokladám, že to nebude až také vražedné. Dnes som cvičila a pravdupovediac som dnes mala problémy s tempom a prstami, nejako mi to dnes nehralo. Skúšala som aj rytmickými spôsobmi, rýchlo, pomaly, ale nebola som spokojná, tá šialená mandolína šla na tryskový pohon. Bolí ma koleno, ľavá strana krížov, aj keď som sa snažila ponaťahovať, stále mám stuhnuté celé telo. Chýba mi pohyb, zajtra to musím dobehnúť, telesná odpadla kvôli prvákom na lyžiarskom a nemám si kde vybiť energiu. Trochu som pozerala, čo majú oblečené gitaristky na koncertoch. Fúha, kde nájdem také dlhé šaty? V obchodoch sú samé minisukne, ale dlhšie šaty by som našla len v drahých obchodoch. Alebo zmením kombináciu na biele nohavice a čiernu blúzku? Budem sa musieť rozhodnúť do stredy, ale možno sa dohodnem s ním.... Dnes som sa pri tých gitaristkách dosť motivovala, musím ešte zamakať.
Chcem vás pozvať (z ČR si rezervujte lístky na vlak ;-) ) na koncert, bude v stredu, 19.2.2014 o 16:30 v Dome kultúry v Humennom. Keď neskolabujem, budem tá s gitarou :D


A tu je to, čo budem hrať (asi len do 2:15), ak by vás zaujímalo, čo aktuálne (a ešte mimo toho) nacvičujem, tu je článok Čo ma čaká túto jar? Dobrú noc, pekný zvyšok dneška.

Zasa ďalšia oslava :)

15. února 2014 v 22:38 | AM |  Denník
Čaute, po dlhšej prestávke zasa píšem. Nemala som veľa času- olympiáda v Soči- no niekto sa na tých pekných športovcov musel pozerať :D. Naozaj nemám ani pehľad o dianí na Slovensku- vraj sa objavili lietajúce stoličky v parlamente- ja som vedela, že musia byť mimozemšťania... No, ale ako napovedá názov článku, zasa sme boli na oslave. Jedna z mojich najlepších kamošiek, pravidelná čitateľka, ktorú teraz pozdravujem a volá sa Aďa (dúfam, že nevadí ;-) ), robila oslavu svojich 18-tych narodenín. Veľmi som sa tešila, lebo na Silvestra urobila super gyros šalát, musím ju pochváliť, je to super kuchárka a oslavu pripravila perfektne, bolo čo jesť, piť a bolo to vynikajúce (diki :D). Stretli sme sa celá skupina na námestí pri fontáne, vyzerali sme ako gang. Pri knižnici si šiel Ľuboš požičať povinné čítanie- ÁNO, povinné čítanie- konkrétne Antigonu od Sofokla. Ostávalo 10 min. do zavretia knižnice, ale aj Števa chcela jednu a keďže som mala preukaz, behala som za Ľubošom. Dobehla som ho, akurát tá pani vyberala knihu jemu a nemusela sa vracať druhýkrát. Potom som ostala prekvapená, lebo on si stihol dať ešte aj NÁVLEKY na nohy... Ja ich v prípade, že si nič nejdem požičať nepoužívam, lebo pri stoloch sú ešte rohožky a nieto ešte vtedy, keď ostávalo 10 minút...
Cestou k Adi sa k nám pridal pripitý/sfetovaný (možno) spoluobčan, ktorý, keď sme zastavili aj my, zastavil, a keď sme šli, šiel s nami. Oklamali sme ho, teda Aďa, keď sme šli cez dvor susedného domu. Potom sme si z toho chudáka a Ivany robili srandu :D
Bavila som sa výborne, chutilo mi, Ľuboša sme chceli donútiť alebo prehovoriť, nech vypije aspoň trošku vína, ale nechcel, tak sme mu vtedy, keď si šiel naložiť na tanier, doliali do kofoly trochu vína. Ale Tomáš mu stále dolieval a zacítil ho v kofole :D Aj tak sme sa neskutočne smiali, keď sa napil prývkrát, druhýkrát.... Až ma bolela bránica. Najlepšie boli ešte historky z detstva. Všetci sme Adi pogratulovali, dali jej spoločný darček, ja som jej jednu vec, ktorú som jej chcela dať zabudla doma a prišla na to až dnes, takže sa nechaj prekvapiť :) Nebude to niečo toho typu ako na oslave, neboj sa ;-)
Bola som rada, že sme ostali o trochu dlhšie ako na Tomášovej oslave, prišla som "len" o 01:35 domov, ale dúfam, že sa to už bude len predlžovať :P Už sa teším na ďalšie. Hurá!



Včera: oslava a zábava! Dnes: dôsledky... :)

1. února 2014 v 20:29 | AM |  Denník
Včera som bola na dvojitej oslave (dvaja spolužiaci mali narodky a ostávalo to len osláviť :)). Spolužiak vyhnal celú rodinu preč a mama prichystala jedlo, ktoré bolo naozaj krásne pripravené a aj výborne chutilo :) Zobrala som si strašné topánky, veľmi sa šmýkalo, ale nič som si nezlomila a došli sme až k nemu do bytu. Väčšinou ľuďom stačí povedať toto a už si domyslia.... Ale TO SA NESTALO. Áno, mrzí ma to, ja viem, že by ste chceli počuť pikošky- kto, kde, s kým (ja, na poli, nepamätám s kým :D)- nie, tak tomu sa vyhýbam. Už dosť ľudí v našej partii malo osemnásť (nezávisí to od veku- pijú (aj) mladší :D) a Tomášova mama myslela aj na to, takže nám nič nechýbalo.

Ešte nikdy som u nich doma nebola, ale milo ma prekvapila jeho izba zdieľaná s bratmi. Bola fakt pekná. Tomáš zbiera starožitné rádiá a opravuje ich a dokonca nám aj púšťal platne Beatles, potom aj tú z filmu Pelíšky od Karla Gotta- na tú sme tancovali presne tým spôsobom ako vo filme a ešte ďalšie. Jeden z jeho bratov zbiera vojenskú výstroj a vyzerá to tam ako v múzeu. Ich mama je veľmi trpezlivý a tolerantný človek :D :D

Začala som s tým alkoholom, tak to dokončím. Keď počítam dobre, bolo nás tam asi 12-13? Asi 8 dievčat a 5 chlapcov (sorry, ak som na niekoho zabudla, nechala som rezervu +-1 osoba). Mali sme šampanské, biele a červené víno (5 fliaš dokopy- nie, nie som opitá, dva druhy boli dvakrát a zvyšok si spočítajte :D). Nemám žiadne skúsenosti, ale viem, že netreba miešať, už som bola na nejakej tej stanovačke s rodičmi a ich známymi :D:D

Na oslave nám bolo veselo, vypila som dva poháre bieleho vína + šampanské 2x. Nebadala som na sebe žiadne vedľajšie účinky ako na trhu po 2dcl medoviny, smejem sa vždy, takže som so sebou spokojná (viem sa ovládať). Potom nás čakala ďalšia aktivita vonku a mala som obavy o svoje nohy, tak som si vypýtala ponožky od hostiteľa :D

Mali to byť preteky, ale skončilo sa to nočnou jazdou na saniach pod lesom. Cez sídlisko sme sa ťahali na saniach, až sme došli na pole. O kúsok ďalej začínal už les, mierne sa to zvažovalo. Mierne sa to zvažovalo, ale keď som sa so Števou spustila dole (nemali sme veľa miesta, mali primontovanú zadnú opierku), kričala som, lebo som nevidela kam ideme, nadskakovalo s nami a mala som obité nohy, Števka bedrá od opierky a vykričané hlasivky. Potom sme sa takto púšťali dole kopcom, Tomáš mal ešte boby, ale na tých by som sa neodvážila ísť, lebo by som potrebovala plastiku zadku :D Boli sme svedkami iskry, ktorá vyletela, keď sa dole pustili chlapci, to nás nenormálne rozosmialo. Na oblohe sme perfektne videli hviezdy, aj ja, a to som si nevzala okuliare ;-). Vonku bolo super, ale potom sme sa vrátili k torte. Pogratulovali sme oslávencom, pochválili tortu Tomášovej mamy a dali sme im darčeky. Neskôr odišli tí, ktorí dochádzajú z dedín a s Tomášom odrazu zostalo v byte 7 dievčat.... :D Nie, zasa chcem len vytvoriť dojem napätia. Vtedy nám pustil toho Karla Gotta a chystali sme sa hrať Uno, ale nikomu sa už nechcelo a dvaja by sme si veľmi nezahrali. Zasa sme kecali, aj keď som už strácala prehľad o tom, čo hovoria. Teraz pretočím čas. Odišli Aďa a Kika.

A zasa sme späť. Zostalo nás 5 dievčat a Tomáš, ktorý nás šiel odprevadiť až na Kudlovce (ja viem, že kudla je česky nôž- teda približne, ale nemá to s tým nič spoločné, dúfam :D). Cestou som sa zastavila doma, Dajana tam už ostala, Ivana šla na vécko a mne sa veľmi nechcelo ostať doma, keď vonku bolo tak super a chcela som sa ešte rozprávať (keby nemuseli odísť ostatní domov, tak by som tam s nimi ostala) a len som sa konečne prezula. Šli sme ďalej. Rozprávali sme sa, dostali sme sa na križovatku a nevedeli sme, kadiaľ ísť. Nikto z nás nechcel nechať ísť toho druhého samého, tak Ivana a Veronča šli spolu, Števa, Tomáš a ja sme šli ku krčme na križovatku, aby som nešla sama, tak len také provizórne členenie ochranky :D Stále som nechcela ísť domov, viete, keď sa mi raz chce kecať... Ale Števa už volala mame, že je na ceste, tak ostala len chvíľku a potom som už šla len s Tomášom tou cestou, akou sme prišli. Bolo už po polnoci, ale aj tak myslím, že oproti niektorým mladším deckám je to prd. Prepáčte, ale je to prd. Kiežby už ostatní mohli ostať dlhšie. Mne nikto ani nevolal, resp. som nemala mobil, ale ani Dajane nikto nevolal... Šli sme okolo bytovky, kde bývam a tam som už šla ku vchodu. Prídem domov, tma, ticho, už spali. Umyla som si zuby, dala kyselinu glykolovú na ksicht, zvažovala, či nenapíšem aj tak v noci článok, ale vypla som wifi, dala krém na ruky, pomodlila sa, spomenula si pritom na kamošov a šla spať :D

Teraz už pomaly nemám energiu. Vstala som po desiatej, zjedla toust s nutelou, zobrala výživový doplnok a rozhodla sa, že pôjdem konečne na nákupy, lebo S TÝMI TOPÁNKAMI SA UŽ NEDÁ VYDRŽAŤ! Je pravda, že ich deriem už od septembra, to o mne, aspoň myslím, svedčí, že som poctivý človek (viete, analýza správania počas nudnej a dlhej ceste po meste). Hľadala som aj nohavice, ale len som sa unavila. Bola to strata času, navyše som bola asi v polospánku, keď som si myslela, že stoja v zľave 10,99€ a stáli 16,99€. Nech im je dobre! Už som ich vyprala, sušia sa. Určite to nie sú tie najlepšie nohavice, ale bolo to nevhynutné. Nie je normálne, aby sa mi všetky len tak predrali medzi... na vnútornej strane stehien- a nedomýšľajte si! (jasné, že si budete, keď vám to zakážem, je to, ako keby mal prísť niekto na návštevu a ja vám poviem, aby ste sa nepozerali na jeho líce, že má na ňom jazvu- kam sa budete pozerať? áno, na jazvu). Bol to pre mňa šok, prídem zo školy a zrazu si všimnem, že mám dieru v nohaviciach- panebože, od kedy? videl to niekto? TRAPAS.
Bilancia nákupov- jedny nohavice, žiadne topánky= nič nebude vidno, ale nebudem si cítiť prsty na nohách.
Keď som prišla domov, najedla som sa, vypila som čaj a o pár minút som už šla na sánkovačku v rámci našej mládeže. Stavali sme snehuliakov- až štyroch, pričom jeden bol obrovský, asi som naživo nevidela takého veľkého snehuliaka. Guľu v strede sme museli dvíhať piati- 2 chlapi a 3 ženy. Potom mi premokli rukavice, ale ostala somn až do konca. Cestou domov som ťahala na sánkach dve dievčatká, šla som ešte aj s Kikou a Dianou. Prišla som domov a zvalila sa na gauč. Čakal ma sprchovací kút, umývadlá a ponožky, ktoré bolo treba vytriediť. Dajana ide na prechádzku, ja si dám šlofíka, budem počúvať pirátske "shanties"- piesne z Assassin´s Creed alebo pôjdem hrať na gitare alebo robiť chem. pokus alebo napíšem ďalší článok, lebo Dajana našla pri upratovaní moje prekvapenie :D Zvažujem aj natáčanie videa..... Nechám sa prekvapiť, som unavená... Lúčim sa nateraz, v poslednej dobe moje širokospektrálne články, ktoré začínajú aj končia inou témou a neviem ako ich mám nazvať, prevládajú nad racionálnym členením tém, nechcem byť ako Assasire Toyotomi, ktorý kecá strašne rýchlo a o všeličom, ale tak, ako sa za to ospravedlňuje takmer vždy on, sa teraz ospravedlňujem aj ja, naozaj sorry za zátvorky a súvetia s kopou čiarok, je ľahšie to hovoriť na videá, kde môžete zahrnúť aj melódiu hlasu a všelijaké prízvuky, ja budem dúfať, že si to vysvetlíte správne a nevyzneje to úplne idiotsky :D

P.S. Vyznačená VETA (ty kokso, najdlhšie súvetie v mojich článkoch- na 1 odsek!) je naozaj dlhá.... Assasire má konkurenciu.... (Kiež by ste to čítali s tým brutálnym hlasom v mojej hlave! Geniálne!)