Školský ples- ísť či nie?

22. ledna 2014 v 22:08 | AM |  Denník
Na našej škole bude ples. Vau, chcela som ísť, zatiaľ som na ňom počas dvoch rokov nebola, ale tohto roku som chcela. Jediné, čo ma odrádza je, že bude presne 14. februára- áno, Valentín. Aký to má zmysel? Veď mi stačí aj to, že nemám S KÝM ísť a nie ešte tancovať na valentínskom plese. Nie je to trápne? Budem tancovať so segrou alebo v kruhu s kamoškami? Idú s nami síce aj spolužiaci, ale pomer dievčat ku chlapcom je dosť vysoký... Už som bola dvakrát na plese, vždy som sa vedela baviť, nepotrebujem nikoho, kto by mi visel na krku :), ale občas má človek pocit samoty... Som vážne na pochybách, či ísť, lebo ma aula našej školy neláka a v ten deň je na potvoru ples, na ktorom som bola už dvakrát a veľmi sa mi tam páčilo. Už nemám veľa času na rozhodnutie. Valentín je podľa mňa komerčný sviatok, aj keď je možno blbé to hovoriť, keď som žiadneho Valentína ešte nezažila, ale celkovo sa veľa dní (napr. matiek, detí, otcov) vymyslelo len preto, aby obchodné domy mali príjmy medzi Vianocami a Veľkou Nocou (minule o tom šiel dobrý dokument). Teoreticky by sme po plese mohli ešte ísť niekam von, ale to na nás zvyčajne prídu zúfalé myšlienky, prečo majú niektorí ľudia S KÝM chodiť vonku a na plesy, aj keď by sme ich z pohľadu hnusných povrchných svíň zaradili na tú ľavú stranu osi :D

STUPNICA Z POHĽADU HNUSNÝCH POVRCHNÝCH SVÍŇ (ktorú používame pri rozhovoroch, prečo nikoho nemáme :D)

Akože, tým indivíduám niekedy netreba závidieť, niekedy sa čudujem, prečo spolu vôbec chodia, aké bolo postavenie Zeme voči iným planétam, že sa vôbec stretli :D Aj tak neuznávam chodenie typu- traja-štyria frajeri za polrok, a príde mi to vôbec také detinské, ja jednoducho nie som na také povrchné vzťahy, príde mi to veľmi veľmi povrchné... Neviem si ale teraz ani predstaviť, ako by to vyzeralo, keby sa každý pár stretol a bol spolu od strednej až do smrti, medzitým mali svadbu, deti, vnúčatá a hádali by sa, či ich deti budú na Vianoce s nimi alebo pôjdu k zaťovým/nevestiným rodičom.

Vo filmoch sa často pýtajú, či napr. hlavná postava verí na lásku. Dá sa na lásku veriť? Podľa mňa je to už súčasť života človeka a ten ju buď cíti alebo ju chce cítiť alebo chce lásky viac. Budem optimistka a nebudem brať do úvahy všetky iné možné prípady. Existuje viacero typov lásky. Asi nie je zdravé dávať ju predmetom, možno by som to vyjadrila tak, že môžeme ľúbiť myšlienky ukotvené v predmetoch, to nehmotné- spomienky, pocity, obrazy, ktoré v nás vyvolávajú.

Napr. mám rada- doslova zbožňujem Assassin´s Creed hry. Ale nejde mi o vraždy, zbrane, príbeh zbožňujem, to musím priznať, ale tu vidno, že "láska k blížnemu" im nič nehovorí :). Nie je to celkom morálne, ale to, čo veľmi na tej hre obdivujem je práca všetkých tých ľudí. Sakra, ako dokázali z nejakých pixelov vytvoriť to prostredie, architektúru, postavy?!! To, že sa do CD a DVD vypaľujú krpaté jamôčky, od ktorých sa potom odráža laser, je neuveriteľné. Ja tomu neverím (akože)! A obdivujem aj skaldateľov. Keď si predstavím, že sa rozhodnem, že idem tvoriť hru v historickom období, musím si naštudovať celé obdobie, kultúru- architektúra, hudba, móda, technické vymoženosti daného obdobia, jazyk... Potom by som musela mať armádu grafikov a neviem ani čo ešte k tomu treba (to si nedokážem predstaviť :D). A všetci tí, čo dabujú postavy a skoro by som zabudla aj na orchestre a iných hudboníkov, ktorí tvoria celú atmosféru hry, dramatizujú dramatické (ale aj NEdramatické :D) a smutné scény robia ešte smutnejšími (tak dobre, aj NEsmutné :D).

Ale, dočerta, odbočila som ešte ďalej, než som bola.... Jednoducho láska nie je len medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a myšlienkami (samozrejme, keď máte v AC niekoho sledovať a zabiť, žiadna prelomová myšlienka tam nie je, ale chlapci (a nielen oni) by potom nemali čo robiť, aj keď si v tom každý môže nájsť nejaký odkaz (a samozrejme určite nie ten, že môžete hocikoho killovať...treba odlíšiť virtuálny svet od skutočnosti, keď nejaká skutočnosť vôbec existuje...)). To je neskutočné! :D :D

P.S: Od lásky až k hrám, budem informovať, či som bola na plese alebo na oslave narodiek (ktorá je podľa zákona schválnosti práve v deň dvoch plesov :D). Snáď do maturity niekoho zoženiem...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Reina-sun Reina-sun | Web | 22. ledna 2014 v 23:37 | Reagovat

Já být tebou bych šla na ten ples. Na just. :D

2 Angelika M. Angelika M. | E-mail | Web | 25. ledna 2014 v 17:30 | Reagovat

[1]:Dík za názor. Dúfam, že sa rozhodnem správne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama