Silvestrovská oslava (ako skončil rok 2013 v meste a ako som sa hanbila pred Tublatankou za našu primátorku)

2. ledna 2014 v 0:55 | AM |  Denník
Takže, rok 2013 som oficiálne prežila! Napriek všetkému som celkom zdravá, veselá (aj keď s vyrážkami a strojčekom) prešla do nového roku. S kamoškami sme zorganizovali u jednej z nich oslavu, prichystala chlebíčky- pravé, československé; jednohubky, pitie, druhá priniesla šalát gyros, my šampus a iné občerstvenie a okrem toho sme mali ešte zohnať nejaký správny dievčenský film. Dajana stiahla dva- Medzi nami dievčatami (asi?) a Girls Just Want To Have Fun so Sarah Jessicou Parker. OK, bol z roku 1989? a nepozrela sa, či je ozaj s českým dabingom (väčšina filmov nie je v slovenčine, preto toľko Čechom rozumieme- minule ma dostal FlyGun s tým, že nevedel povedať po slovensky nejaké číslo, veď to nie je maďarčina! :D) a samozrejme, že NEBOL. Museli sme ho pozerať v angličtine. Pointu sme pochopili, aj všetok dej, ale mená hlavných postáv sme po skončení filmu nevedeli :D
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
V meste na námestí bol koncert Tublatanky. Nemôžem povedať, žeby som bola nejakým ich fanúšikom, predsa len oslavovali 30 rokov, takže ich veľmi nepoznám, ale zabávali sme sa. Asi štvrťhodiny pred polnocou vyšla na pódium naša primátorka a niektorí "povzbudení" ľudia začali pískať (aby som bola fér, aj "nepovzbudení". To bola dosť hanba pre celé mesto. Začala sa tam vzrušovať, že tí, ktorí boli proti tomu koncertu za 9 000- 10 000 € a proti ohňostroju tu prišli len aby si to všetko pozreli, že nemajú pískať a politické reči o ekonomickej situácii.... Jednoducho sa to pred príchod nového roku nehodilo. Mohla sa nad to povzniesť, ale keď sa niekto "rozgadžuje" (niečo ako sedlák- v zmysle "rozsedláči"-sloveso).

Ja si Silvester neviem predstaviť bez ohňostroja, aj keď napr. mojej učiteľke nemčiny na zákl. škole to prekážalo, pretože ľudia akoby zabudli na vojnu a jej to pripadalo také strašné...
No, po polnoci pokračovala Tublatanka, prišla Joj-ka, dnes večer som videla našu skupinku v telke ako "krovie" v pozadí, keď brali záber pre nás trochu divnej ženy, ktorá také malé decko zobrala večer vonku... Potom sme poprosili jedného pána, či by nám neotvoril šampanské, nemali sme poháre a tak sme pili z jednej fľaše, ale ja herpes nemám, takže všetko dobré :)


A ako Tublatanka hrala, pred nami boli takí muži a boli už trochu pripití a už tam jeden z nich hral na vzdušnú gitaru. Potom sa obrátil k nám a začal sa hrať na roztlieskavačku. My sme tlieskali, ale on potom prestal a začal na mňa čumieť. Potom chcel so mnou asi tancovať, ale ja som nechcela, predsa len si myslím, že to nebolo nutné :D Zakričla som naňho (lebo tam bol hluk): "Tlieskaj!" Pozeral na mňa, začal tlieskať a otočil sa-bola som rada ;-) Potom odišla Aďa, Veronika tiež musela ísť kvôli rodičom, aby sa o ňu nebáli. Ja som ten problém nemala- bola so mnou segra a naši boli asi 45 alebo viec kilometrov od mesta :D Naša partia sa tým pádom zúžila na 3 členov. Ja som však mala chuť tancovať a byť trochu spoločenskejšia a nechcela som ísť spať už o jednej, lenže nebolo s kým ostávať dlhšie.

Potom sme sa zastavili u nás doma, ale hneď šli ešte raz na námestie, pretože tam hral DJ. Prišli sme tam, ale bolo tam veľmi prázdno, všetci odišli domov alebo do barov. Ostali tam pochybné tvory, jeden malý cigán (myslím vzrastom, bol taký starší, plešatý) stál len na mieste, kýval hlavou a keď som sa otočila, už som ho videla ležať na zemi pri kvetináčoch... Vtedy k nám prišiel opitý chlap číslo 2, ale asi o 15 rokov starší ako bol ten predtým. Zasa prišiel predo mňa a niečo mi vravel a ruky mal tak, akoby mi niečo núkal... Ja som ukazovala prstom na malého (vzrastom) cigána, ale on sa naňho nechcel pozrieť. Takto by som odpútala jeho pozornosť. Z druhej strany ma Števa ťahala za rukáv bundy, nech idem od neho ďalej. Potom som ukazovala na takú samú ženu, čo tancovala predo mnou asi 3 m (boli tam veľké medzery), nech ju zoberie do tanca, ale zasa sa neotočil... Števa ma doslova odtiahla preč, šli sme na druhú stranu, tam už nešiel a chceli sme dotancovať tých 10 minút, ktoré ostávali, než sa začne DJ baliť. Keď som sa pozrela smerom na kvetináče, ten malý (vzrastom) cigán neležal na zemi vedľa nich, ale ľahol si cez dva položené na sebe. Hádam sa dožil dneška....
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Už je 2.1.2014 kým píšem tento článok. Takže včera bol štátny sviatok. Asi pôjdem do knižnice... Hádam si ešte užijem prázdniny, neviem ako dlho trvajú v Česku, každopádne som sa túto zimu ešte ani nesánkovala, nemáme sneh a nosím jesennú bundu...

A možno by som niečo napísala k tým chlapom....Asi by som tam nenašla normálneho chlapca, ale mám osemnásť a som plnoletá a ja mám divný pocit, pretože aký by potom mal byť vekový rozdiel? Neviem si predstaviť chodiť s napr. 23-ročným chlapcom, príde mi to ako obrovský rozdiel a navyše, JA NIKOHO STARŠIEHO AKO 20 ROKOV NEPOZNÁM (čo by mohol byť môj frajer, alebo aspoň kamoš....). Možno nejaké predsavzatie? Žiadne si nedávam, ale napr. Začnem chodiť do barov a klubov, aby som spoznala nových ľudí (to by pre niekt. mojich známych nebol problém, ale raj, lenže ja nemám takmer nikdy náladu niekam ísť, som staršne hanblivá v novom prostredí a trochu sa aj bojím opitých ľudí- nikdy neviete, ako môžu zareagovať). No, nechám to tak, hádam budem mať niekedy ten pocit sebavedomia, odvahy a chuti komunikovať :) Veď je to aj dosť veľký paradox- hanblivosť a pritom píšem blog-denník....Asi zbožňujem paradoxy- napr. som si požičala malú knižku- "Charles Darwin" a k tomu "Darwinov omyl"- je dobré vedieť, prečo a ako ľudia dospeli k rozhodnutiam. Ale blog píšem aj kvôli tomu, aby ste sa počas napr. kvôli nudnému večeru alebo nejakému problému pobavili, pozdvihli si náladu alebo sa potešili, že nejaký problém neriešite iba vy, ale že ho mám aj ja. Ide mi o to, aby ste sa pri čítaní pousmiali.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Šťastný nový rok- klišé ako tri voly, ale má to niečo do seba. Možno by som vymyslela aj básničku, keby nebolo 0:44...
Môj obľúbený epiteton je BLÍZKA MINULOSŤ , možno ďalší paradox? Minulosť sa nedá vrátiť, ani zmeniť (odporúčam Orwella 1948- silná kniha, čomu máme veriť?) Prajem vám, aby vaša "blízka minulosť" bola vždy šťastná, plná lásky a úsmevu- btw. aj toto je už minulosť ;-) A s tým názvom som to asi prehnala....
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama