Prázdniny v Nórsku 23. deň

25. srpna 2013 v 23:20 | AM |  Denník
Deň odletu domov. Neviem, či sa to dá nazvať dňom, lebo odlet bol načasovaný na 9:05 ráno. Okolo siedmej po nás prišiel Slovák, s ktorého synom sme mali ísť až domov. Ja ani Maťa sme z toho neboli nadšené, lebo sme chceli mať "súkromie" a pohodlie a keď sa k vám pridá niekto, koho nepoznáte a v mojom prípade ani nechcete veľmi spoznávať ( bolo mi zle, ako každý mesiac... ). Neprechovávam voči nemu nenávisť, vlastne som ho ani tak nevnímala, keďže miesto v lietadle mal trochu ďalej ako my. Bol to vlastne jeho prvý let lietadlom. Prešli sme kontrolou a všetci sme sa vybrali do Duty Free obchodu, kde nakupoval len oco a zároveň stihol toho chlapca poučiť, že keď sú nablízku testery, treba sa hneď navoňavkovať. No niekedy sa cítim dosť trápne :) Potom sme už iba čakali, kým otvoria gate [čítaj gejt]- nechcela by som čakať, kým by si niekto otvoril gate [čítaj gaťe] :D. Potom ho otvorili a my sme nastúpili. Oco si so mnou vymenil miesto pri Martine, lebo ho mal pri okne, chcela som s ním sedieť ja, ale čo už. Pri vzlietnutí a pristání mi bolo trošku ľúto seba a aj toho chlapca, lebo je to super pocit a nemohla som sa oň podeliť s Maťou alebo Dajanou. Celý čas mi bolo nejak zle a už mi takmer tŕpli nohy z toľkého sedenia. Keď sme vystúpili v Krakowe, bolo mi najhoršie. Nevedela som, či je to od hladu alebo z ..., ale bolo to oboje naraz a ja som nemohla nič jesť. Oco kúpil bagety, ale pri pomyslení na ďalšiu dvojhodinovú cestu, ale autom, nemohla som zjesť bagetu so šunkou a zeleninou. Vyšli sme zo vstupnej brány a myslela som, že sa povraciam. Šla som na záchod, ale boli tam len tri, bol tam rad, dusno a ja som nemohla vracať, lebo by som zahubila všetky ženy, ktoré by tam po mne prišli. To bol najväčší nedostatok letiska plus nedostatok miest na sedenie. Mám prísť dve hodiny vopred a kým otvoria check-in, môžem sa naučiť aj levitovať, aj tak ma nohy budú bolieť. Ďalej urobím skok.
Prišli sme domov. Strašne som sa tešila na moje dvojča. Ale ona aj s ocom šla odviezť do susedného mesta toho chlapca. A inak, moju bagetu zjedol oco. Ja som bola schopná zjesť len suché časti pečiva, ale kým som z nej odhryzla, stihla sa rozmočiť a to som kvôli nevoľnosti nemohla do seba nadžgať. Táto klávesnica je strašná. Nedá sa na nej písať bez vynechávania písmen.Vybalila som sa asi po troch dňoch. Som rada, že som už doma. Konečne dáme do poriadku detaily na Babette. Mám rada, keď som doma, občas vyjdem von. Tu je tak horúco... Úplne niečo iné.
Teším sa, že môžem ukončiť túto etapu rubriky. Konečne je to kompletné. Hurá!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama