Prázdniny v Nórsku 22. deň

12. srpna 2013 v 20:26 | AM |  Denník
Maťa si spísala zoznam miest, na ktorých sme zatiaľ ešte neboli, takže sa nám to oco snažil vynahradiť. Najprv sme boli v Nesttune, na "námestí", kde nič nie je. Naozaj, nič zaujímavé. Potúlali sme sa po uliciach okolo a šli ďalej- do Troldhaugenu. Navštívili sme dom Edvarda Hagerupa Griega- nórskeho skaldateľa, ktorý pôsobil v období romantizmu a zameriaval sa na národné motívy. Prišli sme k múzeu, kde pri vchode predávali dámske biele pólo tričká s vyšitým podpisom len za 50 NOK, čo je asi 6,4..€. Super cena, praktický suvenír, tak som si pri odchode jedno M kúpila :) Otcova taktika bola- splyň s davom, zapadni medzi turistov so sprievodcom a ideme. No, na parkovisku z turistického autobusu vystúpilo 6 šikmookých Japoncov (možno). S tými by som nesplynula, ani keby som sa snažila pár rokov. Číslo 6 zarazilo aj nás, asi kríza.... Chodníčkom sme prišli k múzeu s pár vecami z jeho života, nemecko-nórskymi panelmi o skorom romantizme a Olle Bullovi. Mali tam pekné suveníry a neboli také nekvalitné (nechcem uraziť Viedeňčanov), také veľmi okaté, ale také dôstojné a elegantné. Mali pekné dáždniky, ale keď som pri tých okatostiach, tak mali aj dupačky, podbradníky, čiapky a topánočky s Griegom... :D Ale pripomínalo mi to Viedeň. Každý deň alebo v stredu.. o pol druhej hral nejaký klavirista, ktorého fotka a meno boli na dverách a menili sa ( v ten deň bola nejaká žena), hral nejaké skladby. A v suveníroch mali aj minimálne päť druhov partitúr jeho diel. Hneď som si pomyslela na p. uč. Harvanovú- učiteľku, u ktorej hrá moja sestra a s ktorej žiačkami hrám tiež nejaké skladby. Keď sme vyšli, chceli sme sa pozrieť k jeho domu. prešli sme okolo nejakej ženy, ktorá sedela na stoličke alebo lavičke a hneď vstala a niečo nám povedala. Oco sa ma spýtal:"Čo povedala?" A ja som mu odpovedala:" Čo ja viem? Ty vieš po nórsky." Ale on: "Veď sa jej opýtaj koľko to stojí." A vtedy môj mozog začal robiť to, čo už dávno nie. Začal rozmýšľať nad angličtinou. Šli sme ďalej, ale mne to nedalo. Bože, veď to bolo v lekcii v učebnici! Kupoval si tam tričká! Aj tak nič. A potom som robila to, čo ešte viac dávnejšie nie. Začala som rozmýšľať, ako sa to povie po nemecky. Márne. Až chodenie mi pomohlo. Päťdesiat metrov od toho miesta som si spomenula: "Wieviel kostet es?" Bingo" Som macher, ale vážne musím uvažovať nad svojím zlepšením. Na to nestačí len Sims, vážení... Facebook mám nemecky, ale ešte som veľa slovíčok nevyužila. Môj tromf je:
Stoß mich nicht an!- Nestrkaj do mňa! (keď ma bije Dajana)
Das habe ich nicht gewusst!- To som nevedela! (v momente prekvapenia)


Neviem, či to tu vidno, ale o stenu tam je opretá jedna žena, ktorá z diaľky vyzerala ako socha zo stredoveku.
Tu je busta E. Griega, za mnou je na paneli fotka z doby, keď na ňu sochárovi pózoval Grieg .

Okrem tých Japoncov tam bola aj skupina ž/Židov (aj v diktáte som na tom mala chybu). Mali aj tie svoje čiapočky, toľko som ich ešte naživo nevidela.
Po múzeu sme šli k zámočku, ktorý bol pôvodne farmou a pri nej mal dom aj záhradník, ktorý si teda žije v perfektnom a krásnom prostredí. Bolo to sídlo jedného premiéra Michelsena. Teraz je to park a verejné priestranstvo. Na tých trávnikoch by sa dal hrať golf. Je to aj nejaký pamätník nezávislosti. Počasie bolo zamračené, ale slnko mi prekážalo pri fotení, preto sú fotky tmavšie.











A ešte sme zašli do obytnej zóny pri Troldhaugene, tak vám prinášam moju rubriku- Nórske bývanie :)



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama