Prázdniny v Nórsku 21. deň

12. srpna 2013 v 11:41 | AM |  Denník
Zdravím! Takže, 21. deň, sobota. Oco šiel už poslednýkrát do práce pred naším odchodom na Slovensko. Dalo by sa povedať, že som tento deň trávila väčšinou s ujom Emilom. Potreboval najprv odvoz do Brughaly- to jest miesto, kde si zadarmo môžete odniesť nejaký nábytok, knihy a športové potreby, ak ich už niekto nepotrebuje a nechce ich predať. Keby to bolo u nás, tak už určite by sa zrovnala so zemou taká budova. Musím povedať, že tam hliadkujú černosi, Rumuni a neviem aké národnosti a etniká, takže keď niečo vidia, tak to hneď berú a už tam nič nie je. Šoférovala som, bola som vďačná Emilovi za rady podané prívetivým spôsobom, nie ako oco. Emil sa zastavil ešte v obchodnom centre Lagunen, kde som ešte nebola. Hneď ako potom zaparkoval, vošli sme dnu a hneď mi padol zrak na kaviareň uprostred chodby s obchodmi, kde bolo aj biele klavírne krídlo. To sa mi páčilo. Potom sme s ním chodili po obchodoch. Zašli sme aj do Cubus-u, H&M a ešte iných, mne a ľuďom na Slovensku neznámych obchodov a prekvapilo ma, že napr. v H&M aj iných mali ešte oddelenie s drogériou. To som u nás nevidela... A samozrejme mali suprové oblečenie :) Ešte sme zašli do jedného obchodu a potom sme prišli domov. Šli sme k Emilovi, lebo nás pozval na hranolky. Trochu sme mu pomohli aj s obaľovaním syru na vyprážanie, kým menil gumy na aute. Potom sme zjedli hranolky a umyli sme riad. Pozerali sme uňho telku a medzitým prišiel aj oco z roboty. Potom chcel Emil zobrať posteľ od jedného Nóra, ktorý ju na portáli Finn.no ponúkal tiež zadarmo, že si po ňu stačí prísť, to tam tiež u nich funguje, aj keď na Slovensku by vám nikto nič len tak nedal. Zasa som šoférovala, ale teraz už bez Martiny, tá ostala ocovi na krku :D Nie, len si zapla nejakú hru a bol pokoj :) Takže, druhou trasou som prvýkrát v živote šoférovala cez tunel. Bol to fajn pocit, taký "míľnik" :D Došoférovala som až tam, kam ukazovalo GPS, ale problém bol v tom, že nás to viedlo na takú úzku cestičku pri dome, kde jedna žena bagrovala na zahrádke. Nechápem, ako sa taká cestička dostala do GPS, ale nevadí. Emil sa tam točil, hľadali sme po uliciach, až sme sa nakoniec vrátili zasa ta,m. kde som došla ja. Emil sa bol pýtať jedného chlapa, ktorý mal ženu nejakú šikmookú pani a boli s nimi aj deti. Jeden taký zlatý šikmooký chlapček s vlasmi na hríbika prišiel k strane šoféra a cez okienko ma pozdravil: "Hei!" a ešte niečo, čomu som nerozumela (tak dobre neviem po nórsky :D) Ja som sa ho opýtala: "Hvordan går de?"- Ako sa máš? (použila som translator, neviem gramatiku) On povedal "Okej" a šiel ďalej :) Bol zlatý. Tak nakoniec sa nám podarilo tú adresu nájsť, ale bola úplne inde. Na tej ulici bolo kopu detí na kolobežkách a bicykloch. Boli také tmavšie, možno z juhu Európy alebo Blízkeho východu, ale sú tu celkom bežné rodiny podľa vzoru Brangeliny, len možno nie až v tom počte detí, ale sú tu zmiešané rodiny. Aj tie sa mi pozdravili :) Rašej som sa skryla za matrac, ktorý už bol na streche, aby sa ma nič viac nepýtali, lebo by som nič nerozumela :D Šoférovala som aj cestou späť, ja sa mám toho ešte tooľko učiť! No, potom sme jedli vyprážaný syr so zemiakovou kašou a pozerala som 30 prípadov majora Zemana. Nedopozerala som to :( Šla som hore do izby, lebo Emil šiel niekam preč a ešte sa na tej chodbe motal opitý Poliak (alkoholik, presnejšie povedané) chcel, aby ho niekto odviezol do "sklepu". Potom sa pýtal na toho Slováka, čo býva hore a má Peugeota- (oco, btw :D). Až mnou prešli zimomriavky, takého debila by som v živote nikam neodviezla, jedine niekam za mesto do priekopy (na ocovom mieste). Neviem, ako skončil, ale určite teraz leží niekde pod posteľou. No, tak už si viac nepamätám, takže je to asi všetko. Pekné prázdniny!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama