Prázdniny v Nórsku 12. deň

1. srpna 2013 v 20:08 | AM |  Denník
Dnes sme vstali dosť skoro, aj keď už bolo po pol ôsmej :D Čakala nás túra na Ulriken- najvyšší bergenský vrch. Keď sa zamyslím nad slovom najvyšší, tak sa to nedá porovnať s horami u nás, keďže Ulriken nemá ani 900 metrov nad morom, čiže je to krpec. Krpec, ktorý pod seba nahádzal kopu kameňov, ktorými tečú potôčiky. Mali sme aj spoločnosť- Červíka a jeho mamu, lebo ujo šiel lanovkou kvôli operovanej nohe. No, teperili sme sa hore kopcom, už som mala z tej vody vlhkú ponožku a to som nebola ani v polovici. Naštvalo ma, keď bol už jeden z najstrmších úsekov, kde bolo zábradlie, bez ktorého by som asi nevyšla, lebo sa ho bolo treba pridržiavať, a oco mi buchol po zadku, že si mám pohnúť. Hneď som naňho kričala, nech ma nechá na pokoji a keď to urobil viackrát, pridala som, čo začal komentovať a ešte viac ma to naštvalo. Musí ma strápňovať pred cudzími? Dosť, že idem do kopca a niekto ma tu bude štvať. Potom sa ho teta spýtala, prečo ma volá Angela, na čo sa ma on začal pýtať, prečo ma tak volá. Červík bol dosť ďaleko pred nami a vyšiel ako prvý na vyhliadku pri vysielači, druhá som došla ja a napokon došli ostatní traja. Hore už bol aj Pitbul, ktorý musel čakať hodinu, kým naňho príde rad a my sme na vrchu boli zhruba za hodinu a pol. Po rozhliadnutí sa na Bergen sme sa najedli a napili. Výhľad bol super, už som tam raz bola, takže som to tam poznala. Bolo vidno štadión Brann, na ktorom prednedávnom koncertovali Muse, more v pozadí, lode, domy, no bolo to veľmi pekné. Dole sa už Červíkovi nechcelo, keďže teta a ujo šli dole lanovkou, tak sme šli dole tými skalami a kameňmi len my traja. Cesta dole bola strmá, plná kameňov a blata, keďže v noci pršalo. Zostup nám trval hodinu, čo je dosť dlho na to, že tam sme šli o polhodinu dlhšie. Bol tam aj veľmi úzky úsek. Mala som čo robiť, aby som zliezla- niekedy aj na zadku- a neviem si predstaviť, že by sa niekto tou cestou terigal nahor. Nóri sa však nedajú, lebo oni na ten vrch aj bežia a potom si bežia aj dole vrchom, akoby to bola diaľnica. Dokonca tam berú aj psov. Jeden sa nám tam plietol pod nohy a vždy mi obsadil ľahšiu cestu po kameňoch a musela som ísť tou ťažšou. Asi by sa hodil do Bučkovcov, aby naozaj chudli. Keď tu aj neschudnem, budem mať aspoň nejaké svaly, veď tu športujem a robím niekoľkokilometrové trasy, tak by sa to malo prejaviť. Asi som už posadnutá skupinou Keane, nakazila som už celú rodinu aj kamošky (dúfam :) ). Fotky budem mať, ale nemám pri sebe mobil, takže ak tu budú- pridala som ich :D Aktuálne som teraz sama na ubytovni, nemala som chuť byť v autobuse do pol druhej po dnešnom výlete- veď môžete vidieť, že nezaháľam a pracujem na článkoch. Mám rozčítanú knihu- Jazdci časom- sci-fi, na ktorú som natrafila náhodou, keď som si vyberala knihy zo svojho zoznamu na letné čítanie. Padla mi do oka, tak ju teda mám. Už je to posledná neprečítaná, ktorú pri sebe v Nórsku mám. Asi mi to ide rýchlo, mala som si ešte niečo vybrať. Zrejme si dnes ešte pozriem buď Sherlocka z BBC alebo Futuramu. Myslím, že dnešok už bude pokojný, tak prajem pohodový večer aj vám.
Na začiatku:

Po pár minútach:

Pod vrcholom

Tu už čakám s Pitbulom na zvyšok výpravy :)

Ovce, ktoré si tam voľne pobehujú a aj znečisťujú chodníky :) Oproti nám šlo pár Čechov a jeden z nich to okomentoval: "Pozor, tady jsou hovna" :DD






 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama