Srpen 2013

Jarmok v meste

31. srpna 2013 v 21:29 | AM |  Denník
Od pondelka do piatku som bola s mojim dvojčaťom u babky a dedka. Žijú na dedine, tak sme mali pokoj. Hrala som sa so psom, ktorý má blchy, ale čakáme na Maťu aby prišla a povyberala mu ich, lebo je to jej miláčik. V piatok robil môj kamarát Tomáš súťaž leteckých modelov- hádzadiel. Zapojili sme sa, a tak nás dedo- resp. Dajana viezla na letisko do Kamenice.
Doniesol modely v krabici a pár sa nám ich podarilo bohužiaľ aj zničiť :) Bola som asi deviata, ale dosť sme sa nasmiali, keď kamoška hodila model, ktorý pristál o pár metrov ďalej medzi nohami "Čakyho"- nášho nového kamoša, ktorý síce chodí na základku, ale bol veľmi akčný, takže sa k nám hodí. Po súťaži sme sadli na vlak do mesta, kde bol a práve teraz končí trojdňový jarmok. Večer sme vyšli do mesta- len dievčatá a sadli si na terasu na námestí. Mali sme dokopy 2x frapé, 2x birel nealko a jednu malú kofolu, ktorú si objednala Dajana. Prechádzali sme sa a mne preskočilo. No určite som vyzerala ako opitá, aspoň keď sme sedeli na lavičke. V ten deň sme ešte len prišli na letisko a pohádala som sa s Dajanou kvôli jej šoférovaniu a aj so Števkou, lebo počúvala dosť pesimistickú pesničku od Charlieho Straighta. Ale späť do mesta- preskočilo mi a my sme fakt super partia dievčat a ani jedna z nás ešte nemala frajera a sedemnásť už budem mať len tri mesiace, takže texty z piesní od Elánu a pod. nás niekedy naštvú :D Nechodím často večer do mesta a nepoznám veľa chlapcov, tak som chcela, aby sme sa aspoň teraz na jarmoku trochu zaujímali o chlapcov. Dievčatá sa divili, čo mi je, ale pokúsiť sa môžem... Nedokážem sa chlapcovi pozrieť do očí. Je to strašne ťažké pre hanblivého človeka. Ja som hanblivá, keď sú okolo mňa ľudia, ktorých nepoznám a trvá mi strašne dlho, kým dokážem s niekým otvorene vychádzať, najmä čo sa chlapcov týka, ale dúfam, že sa niekto trpezlivý nájde. Zašli sme aj na kolotoče a poodprevádzali sa domov. Nakoniec sme ostali tri- ja, segra a Števa a kecali sme zasa o- CHLAPCOCH. Podľa mňa je strašne ťažké nájsť niekoho, aj keď naokolo vidím aj siedmačky s frajermi, aj keď ich mozgy toho ešte veľa neznesú :) Musím myslieť na pravidlo- Radšej kvalitu ako kvantitu :DD Šla som spať o polnoci, no zaspať som nemohla. Začala mi rásť pravá noha a neustále som sa prehadzovala. Podarilo sa mi ostať ležať do pol štvrtej, ešte aj okno som si otvorila. Zapla som wifi, napísala status o boľavej nohe a zasa si ľahla. Prehadzovala som sa, potom som zapla notebook, stiahla si pár pesničiek do iPodu a zasa si šla ľahnúť, ale nezaspala som. Zaspala som až po východe slnka a vstala som s kruhami pod očami. A potom som už len upratovala a upratovala, ani na prechádzke som si nebola pokecať, až teraz píšem článok. A absolútny trapas- napísala som Flygunovi správu na Facebooku ako idiot (ešte aj dievča). Veď tam píšu len samí chlapci a ja ako trapka... Už mi šibe, ale bolo veľmi neskoro... To už nevymažem. Uvidím, čo sa stane. Zatiaľ sa majte.

Stanovačka

26. srpna 2013 v 0:35 | AM |  Denník
Už tretí čláok v poradí za tento deň. Čakám, kým sa mi nabije mobil, aby bol ready, keď mi bude volať dedo. Zajtra príde do mesta, ide k lekárovi. Dúfam, že bude šoférovať cestou späť on a nie ja. Niežeby som s ním šla k lekárovi, ale chcem s ním ísť k nim ešte na zvyšok prázdnin. Batéria má 70%. Dnes boli odviezť ďalšiu tašku do kúpeľov. Ja to nechápem. Zbalila si najväčší kufor a ona potrebuje ďalšiu estovnú tašku?? Do Nórska mi stačil jeden malý kufor na tri týždne a tam jej nestačí jeden obrovský? Včera som nespala doma. Stanovali sme a grilovali v kamarátkinej záhrade. Bolo nás 8 a stan bol 6-miestny. Chlapci boli v predsieni a my sme boli vo dvojiciach v troch "krídlach". Najprv sme však len jedli, kecali a spievali. Ja som hrala na gitare a stan sme stavali logicky až keď už bola tma :DD Trvalo nám to možno hodinu. Keď sme mali stn postavený a každý si pripravil spacák, fotili sme sa. Foťák nebolo kde zavesiť a tak sme museli niečo vymyslieť, aby sme mohli spustiť samospúšť. Zaviazali sme ho nad vchod o šnúru, kde sa majú zrolovať "dvere", ale vždy sa točil. Zavesili sme na ňu ešte šľapku, ktorá sa držala na foťáku a aspoň trochu ho zaťažila, aby sa tak netočil, no aj tak ho bolo treba pridržiavať. Vždy niekto tú šľapku zachytil nedzi prsty na nohách, aby sa netočila, no vždy keď nás to sfotilo, chýbal tam ten, kto ju držal, hoci ležal medz nami, alebo keď začalo to svetielko blikať, šľapka sa vyšmykla a točila sa dookola, takže zachytila niektorú stranu steny :) Myslela som, že od smiechu skolabujem. Potom sme sa do rána rozprávali a väčšina z nás vstala okolo deviatej, pol desiatej. Bolo to super, som rada, že sa vieme baviť aj bez alkoholu a hrešenia. Rozoberali sme síce aj témy týkajúce sa dospievania, ale je to normálne, veď to sme práve my. V niektorých prípadoch akoby sme zabúdali, že stan nemá betónové steny :DDD Na druhý deň nám trvalo, kým sme sa vypratali od Števky. Ešte som zabudla povedať, že môj spolužiak, ktorý zbiera starožitné rádiá a opravuje ich, mal garáž na konci mesta a mal doniesť práve ten veľký stan, dvojmiestny stan a tri spacáky. Aj my sme doniesli stan a bolo nám to nanič, ale ja som šla na Babette, aby som mu pomohla. Naložili sme to, bolo to brutálne, cítila som sa ako rumunská podomová predavačka :) Videla som časť jeho zbierky, aj keď mu zostávala len chodbička na prechádzanie, má pekný koníček. Takto sme to dostali k nej a pri odchode sme to opäť naložili, ale Števka šla s nami na bicykli, aby nám s tým pomohla. Aj ona si pozrela jeho zbierku, rozprávali sme sa o dobe, z ktorej tie ádiá sú a šli sme do blízkeho Lidlu kúpiť mu vodu a aj my sme si niečo chceli kúpiť. Mylela som, že si kúpim Sládkovú limonádu, na ktorú teraz beží reklama, ale v Lidli ju akosi nemali, ale padol nám zrak na Kofolu v sklenených vratných fľašiach. Ani som si nepamätala, kedy som naposledy z takej fľaše pila. Bola to taká s čiernou etiketou a písalo tam No. 1 Czechoslovak traditional love cola- z toho názvu sa mi normálne v tej dobe chce žiť. Nie je všetko také ružové, ale tá retro etiketa je perfektná a vychádza to lacnejšie než v krčme + ešte 0,13€ vratné :) Tak sme si potom v garáži pripili, ich som nechala za chrbtom a ja som šla s vetrom vo vlasoch na Babette domov :) Boli to perfektné dni, super strávené s partiou. Kiež by to tak bolo stále!

kofla

Vyorávanie zemiakov na východnom Slovensku

25. srpna 2013 v 23:44 | AM |  Denník
Zdravím vás! Určite poznáte Sovensko, keď rozumiete jazyku, v ktorom píšem. Neviem, či sa výsadba zemiakov dá pokladať za tradíciu- možno odkedy ich priviezli z Ameriky. A k sadbe patrí neskôr aj žatva- zber. Martina bola v kúpeľoch, tak sme mali menej pracovných síl. Vstali sme ešte pred svitaním, najedli sme sa a potom sme šli autom k babke na dedinu. Dedo pripravil traktor, vlečku, pluh, vedrá, mechy a motyky, a mohlo sa ísť. Chcela som sa opáliť, keďže sa nerada vyvaľujem na slnku a radšej mám, keď niečo robím vonku a popritom sa opaľujem. Musím skonštatovať, že úroda zemiakov bola asi najslabšia, odkedy si pamätám. Samé malé exempláre. Sucho a zver nás ošidili, ošmekli a okradli o našu úrodu. Nebolo to zlé apoň v tom, že sme prišli dosť rýchlo z poľa a mohli byť v chládku. Dvanásť mechov sa nám podarilo vyorať, ale ešte dedo nebol s bránou pobrániť pole. Aj vtedy sa niektoré objavia, ale nepredstavuje to veľký podiel. Počas prestávky som si všimla krásnu modlivku na mechu. Bola som už na biologickej olympiáde a vedela som, ž je u nás chránená, ale nevedela som si spomenúť na jej latinský názov. Vedela som, že to bude niečo s cirkvou alebo náboženstvom a zistila som to:
Modlivka zelená- Mantis religiosa- presne to som mala uložené hlboko v mozgu a nemohla som to vyloviť.
A o pár dní neskôr som videla takú modlivku aj v našom meste pri Tescu na tom modrom plechu.

Nespiekla som sa na krížoch ako minulého roku, ale mala som poriadnu svalovku zozadu na stehnách. Dedo má super traktor Zetor, je to krásny veterán a stále ešte vládze vyjsť hore kopcom z dvora na cestu aj s vlečkou. Československo sa mi páči kvôli autám, a doba pred vpádom Rusov sa mi zdala super, pozrite si reláciu Noc v archíve z RTVS, super dokumenty a zaujímavosti. Aj u nás sme boli na vysokej úrovni v niektorých odvetviach. Sledujte dokumenty, sú zdravé a šetria mozog :) Nie ako Bučkovci a pod. Dobrú!

Prázdniny v Nórsku 23. deň

25. srpna 2013 v 23:20 | AM |  Denník
Deň odletu domov. Neviem, či sa to dá nazvať dňom, lebo odlet bol načasovaný na 9:05 ráno. Okolo siedmej po nás prišiel Slovák, s ktorého synom sme mali ísť až domov. Ja ani Maťa sme z toho neboli nadšené, lebo sme chceli mať "súkromie" a pohodlie a keď sa k vám pridá niekto, koho nepoznáte a v mojom prípade ani nechcete veľmi spoznávať ( bolo mi zle, ako každý mesiac... ). Neprechovávam voči nemu nenávisť, vlastne som ho ani tak nevnímala, keďže miesto v lietadle mal trochu ďalej ako my. Bol to vlastne jeho prvý let lietadlom. Prešli sme kontrolou a všetci sme sa vybrali do Duty Free obchodu, kde nakupoval len oco a zároveň stihol toho chlapca poučiť, že keď sú nablízku testery, treba sa hneď navoňavkovať. No niekedy sa cítim dosť trápne :) Potom sme už iba čakali, kým otvoria gate [čítaj gejt]- nechcela by som čakať, kým by si niekto otvoril gate [čítaj gaťe] :D. Potom ho otvorili a my sme nastúpili. Oco si so mnou vymenil miesto pri Martine, lebo ho mal pri okne, chcela som s ním sedieť ja, ale čo už. Pri vzlietnutí a pristání mi bolo trošku ľúto seba a aj toho chlapca, lebo je to super pocit a nemohla som sa oň podeliť s Maťou alebo Dajanou. Celý čas mi bolo nejak zle a už mi takmer tŕpli nohy z toľkého sedenia. Keď sme vystúpili v Krakowe, bolo mi najhoršie. Nevedela som, či je to od hladu alebo z ..., ale bolo to oboje naraz a ja som nemohla nič jesť. Oco kúpil bagety, ale pri pomyslení na ďalšiu dvojhodinovú cestu, ale autom, nemohla som zjesť bagetu so šunkou a zeleninou. Vyšli sme zo vstupnej brány a myslela som, že sa povraciam. Šla som na záchod, ale boli tam len tri, bol tam rad, dusno a ja som nemohla vracať, lebo by som zahubila všetky ženy, ktoré by tam po mne prišli. To bol najväčší nedostatok letiska plus nedostatok miest na sedenie. Mám prísť dve hodiny vopred a kým otvoria check-in, môžem sa naučiť aj levitovať, aj tak ma nohy budú bolieť. Ďalej urobím skok.
Prišli sme domov. Strašne som sa tešila na moje dvojča. Ale ona aj s ocom šla odviezť do susedného mesta toho chlapca. A inak, moju bagetu zjedol oco. Ja som bola schopná zjesť len suché časti pečiva, ale kým som z nej odhryzla, stihla sa rozmočiť a to som kvôli nevoľnosti nemohla do seba nadžgať. Táto klávesnica je strašná. Nedá sa na nej písať bez vynechávania písmen.Vybalila som sa asi po troch dňoch. Som rada, že som už doma. Konečne dáme do poriadku detaily na Babette. Mám rada, keď som doma, občas vyjdem von. Tu je tak horúco... Úplne niečo iné.
Teším sa, že môžem ukončiť túto etapu rubriky. Konečne je to kompletné. Hurá!

Prázdniny v Nórsku 22. deň

12. srpna 2013 v 20:26 | AM |  Denník
Maťa si spísala zoznam miest, na ktorých sme zatiaľ ešte neboli, takže sa nám to oco snažil vynahradiť. Najprv sme boli v Nesttune, na "námestí", kde nič nie je. Naozaj, nič zaujímavé. Potúlali sme sa po uliciach okolo a šli ďalej- do Troldhaugenu. Navštívili sme dom Edvarda Hagerupa Griega- nórskeho skaldateľa, ktorý pôsobil v období romantizmu a zameriaval sa na národné motívy. Prišli sme k múzeu, kde pri vchode predávali dámske biele pólo tričká s vyšitým podpisom len za 50 NOK, čo je asi 6,4..€. Super cena, praktický suvenír, tak som si pri odchode jedno M kúpila :) Otcova taktika bola- splyň s davom, zapadni medzi turistov so sprievodcom a ideme. No, na parkovisku z turistického autobusu vystúpilo 6 šikmookých Japoncov (možno). S tými by som nesplynula, ani keby som sa snažila pár rokov. Číslo 6 zarazilo aj nás, asi kríza.... Chodníčkom sme prišli k múzeu s pár vecami z jeho života, nemecko-nórskymi panelmi o skorom romantizme a Olle Bullovi. Mali tam pekné suveníry a neboli také nekvalitné (nechcem uraziť Viedeňčanov), také veľmi okaté, ale také dôstojné a elegantné. Mali pekné dáždniky, ale keď som pri tých okatostiach, tak mali aj dupačky, podbradníky, čiapky a topánočky s Griegom... :D Ale pripomínalo mi to Viedeň. Každý deň alebo v stredu.. o pol druhej hral nejaký klavirista, ktorého fotka a meno boli na dverách a menili sa ( v ten deň bola nejaká žena), hral nejaké skladby. A v suveníroch mali aj minimálne päť druhov partitúr jeho diel. Hneď som si pomyslela na p. uč. Harvanovú- učiteľku, u ktorej hrá moja sestra a s ktorej žiačkami hrám tiež nejaké skladby. Keď sme vyšli, chceli sme sa pozrieť k jeho domu. prešli sme okolo nejakej ženy, ktorá sedela na stoličke alebo lavičke a hneď vstala a niečo nám povedala. Oco sa ma spýtal:"Čo povedala?" A ja som mu odpovedala:" Čo ja viem? Ty vieš po nórsky." Ale on: "Veď sa jej opýtaj koľko to stojí." A vtedy môj mozog začal robiť to, čo už dávno nie. Začal rozmýšľať nad angličtinou. Šli sme ďalej, ale mne to nedalo. Bože, veď to bolo v lekcii v učebnici! Kupoval si tam tričká! Aj tak nič. A potom som robila to, čo ešte viac dávnejšie nie. Začala som rozmýšľať, ako sa to povie po nemecky. Márne. Až chodenie mi pomohlo. Päťdesiat metrov od toho miesta som si spomenula: "Wieviel kostet es?" Bingo" Som macher, ale vážne musím uvažovať nad svojím zlepšením. Na to nestačí len Sims, vážení... Facebook mám nemecky, ale ešte som veľa slovíčok nevyužila. Môj tromf je:
Stoß mich nicht an!- Nestrkaj do mňa! (keď ma bije Dajana)
Das habe ich nicht gewusst!- To som nevedela! (v momente prekvapenia)


Neviem, či to tu vidno, ale o stenu tam je opretá jedna žena, ktorá z diaľky vyzerala ako socha zo stredoveku.
Tu je busta E. Griega, za mnou je na paneli fotka z doby, keď na ňu sochárovi pózoval Grieg .

Okrem tých Japoncov tam bola aj skupina ž/Židov (aj v diktáte som na tom mala chybu). Mali aj tie svoje čiapočky, toľko som ich ešte naživo nevidela.
Po múzeu sme šli k zámočku, ktorý bol pôvodne farmou a pri nej mal dom aj záhradník, ktorý si teda žije v perfektnom a krásnom prostredí. Bolo to sídlo jedného premiéra Michelsena. Teraz je to park a verejné priestranstvo. Na tých trávnikoch by sa dal hrať golf. Je to aj nejaký pamätník nezávislosti. Počasie bolo zamračené, ale slnko mi prekážalo pri fotení, preto sú fotky tmavšie.











A ešte sme zašli do obytnej zóny pri Troldhaugene, tak vám prinášam moju rubriku- Nórske bývanie :)




Prázdniny v Nórsku 21. deň

12. srpna 2013 v 11:41 | AM |  Denník
Zdravím! Takže, 21. deň, sobota. Oco šiel už poslednýkrát do práce pred naším odchodom na Slovensko. Dalo by sa povedať, že som tento deň trávila väčšinou s ujom Emilom. Potreboval najprv odvoz do Brughaly- to jest miesto, kde si zadarmo môžete odniesť nejaký nábytok, knihy a športové potreby, ak ich už niekto nepotrebuje a nechce ich predať. Keby to bolo u nás, tak už určite by sa zrovnala so zemou taká budova. Musím povedať, že tam hliadkujú černosi, Rumuni a neviem aké národnosti a etniká, takže keď niečo vidia, tak to hneď berú a už tam nič nie je. Šoférovala som, bola som vďačná Emilovi za rady podané prívetivým spôsobom, nie ako oco. Emil sa zastavil ešte v obchodnom centre Lagunen, kde som ešte nebola. Hneď ako potom zaparkoval, vošli sme dnu a hneď mi padol zrak na kaviareň uprostred chodby s obchodmi, kde bolo aj biele klavírne krídlo. To sa mi páčilo. Potom sme s ním chodili po obchodoch. Zašli sme aj do Cubus-u, H&M a ešte iných, mne a ľuďom na Slovensku neznámych obchodov a prekvapilo ma, že napr. v H&M aj iných mali ešte oddelenie s drogériou. To som u nás nevidela... A samozrejme mali suprové oblečenie :) Ešte sme zašli do jedného obchodu a potom sme prišli domov. Šli sme k Emilovi, lebo nás pozval na hranolky. Trochu sme mu pomohli aj s obaľovaním syru na vyprážanie, kým menil gumy na aute. Potom sme zjedli hranolky a umyli sme riad. Pozerali sme uňho telku a medzitým prišiel aj oco z roboty. Potom chcel Emil zobrať posteľ od jedného Nóra, ktorý ju na portáli Finn.no ponúkal tiež zadarmo, že si po ňu stačí prísť, to tam tiež u nich funguje, aj keď na Slovensku by vám nikto nič len tak nedal. Zasa som šoférovala, ale teraz už bez Martiny, tá ostala ocovi na krku :D Nie, len si zapla nejakú hru a bol pokoj :) Takže, druhou trasou som prvýkrát v živote šoférovala cez tunel. Bol to fajn pocit, taký "míľnik" :D Došoférovala som až tam, kam ukazovalo GPS, ale problém bol v tom, že nás to viedlo na takú úzku cestičku pri dome, kde jedna žena bagrovala na zahrádke. Nechápem, ako sa taká cestička dostala do GPS, ale nevadí. Emil sa tam točil, hľadali sme po uliciach, až sme sa nakoniec vrátili zasa ta,m. kde som došla ja. Emil sa bol pýtať jedného chlapa, ktorý mal ženu nejakú šikmookú pani a boli s nimi aj deti. Jeden taký zlatý šikmooký chlapček s vlasmi na hríbika prišiel k strane šoféra a cez okienko ma pozdravil: "Hei!" a ešte niečo, čomu som nerozumela (tak dobre neviem po nórsky :D) Ja som sa ho opýtala: "Hvordan går de?"- Ako sa máš? (použila som translator, neviem gramatiku) On povedal "Okej" a šiel ďalej :) Bol zlatý. Tak nakoniec sa nám podarilo tú adresu nájsť, ale bola úplne inde. Na tej ulici bolo kopu detí na kolobežkách a bicykloch. Boli také tmavšie, možno z juhu Európy alebo Blízkeho východu, ale sú tu celkom bežné rodiny podľa vzoru Brangeliny, len možno nie až v tom počte detí, ale sú tu zmiešané rodiny. Aj tie sa mi pozdravili :) Rašej som sa skryla za matrac, ktorý už bol na streche, aby sa ma nič viac nepýtali, lebo by som nič nerozumela :D Šoférovala som aj cestou späť, ja sa mám toho ešte tooľko učiť! No, potom sme jedli vyprážaný syr so zemiakovou kašou a pozerala som 30 prípadov majora Zemana. Nedopozerala som to :( Šla som hore do izby, lebo Emil šiel niekam preč a ešte sa na tej chodbe motal opitý Poliak (alkoholik, presnejšie povedané) chcel, aby ho niekto odviezol do "sklepu". Potom sa pýtal na toho Slováka, čo býva hore a má Peugeota- (oco, btw :D). Až mnou prešli zimomriavky, takého debila by som v živote nikam neodviezla, jedine niekam za mesto do priekopy (na ocovom mieste). Neviem, ako skončil, ale určite teraz leží niekde pod posteľou. No, tak už si viac nepamätám, takže je to asi všetko. Pekné prázdniny!

Prázdniny v Nórsku 19.-20.deň

9. srpna 2013 v 16:38 | AM |  Denník
Štvrtok som ostala doma, kým Maťa s ocom šli na bicykloch do garáží. Vychutnávala som si pokoj a obetovala som svoj čas dopisovaniu článkov s udalosťami výletu v Nórsku. Keď som to mala hotové, povedala som si, že budem pozerať nejaké videá na Youtube a narazila som na spočiatku gameplay, ktorý sa zmenil na letsplay hry Mafia II. Nikdy som takú hru nehrala, ale pamätám si, ako ju hrali moji bratranci, keď som bola mladšia. Najviac sa mi tam páčia tie veterány a šoférovanie. Pozerala som to na kanáli FlyGun-a, na ktorom má stovky ďalších videí. Má veľa odberateľov, takže to robí asi dobre a aj ja som sa na jeho komentároch nasmiala. Jeho mladší brat, ktorý do jeho videí vstúpil dvakrát, nemá chybu. Úplne ho viem pochopiť, keďže Maťa je tiež mladšia odo mňa a veľmi často sa hádame alebo bijeme a hoci mám sedemnásť a oco mi to vyčíta, si nemôžem pomôcť, proste keď ma naštve, tak sa to už nedá zastaviť. Takže, pozrela som si celú hru. Je super, na môj vkus tam bolo veľa jedného slova na k.... No, už trochu predbieham za dnes, keďže teraz píšem za včerajšok. Asi tento článok spojím a budú tu dva dni v jednom. Takže, keďže už píšem za dva dni, dnes, 9.8. 2013 som tú hru dopozerala a pri varení pirohov som sa pohádala so sestrou. Lezie mi na nervy, keď sa rozhodne ONA, že bude pražiť cibuľu a kritizuje môj postup, keď dám najprv trochu oleja, rozpustím v ňom trochu masla a tak tam dám cibuľu, lebo ONA si myslí, že má najskôr nasucho opražiť cibuľu. Potom som si všimla, že vybrala aj slaninu, tak už som potom nevedela vôbec, aké poradie mám dodržať. Nech mi niekto napíše do komentára, ako to má byť aby som sa nehádala toľko o varení s mladšou sestrou, ktorá ale v porovnaní so mnou varí častejšie a ochotnejšie než ja. Zastávam ale názor, že keď to budem naozaj potrebovať (napr. ako oco tu v Nórsku), tak sa to naučím aj sama. Aj oco často dudre, že mám pomôcť mame alebo že mám sa pozerať ako varí karfiolovú polievku, ale ja by som ju nikdy sama od seba nevarila a mama to urobí lepšie sama plus aj rýchlejšie. A k tej cibuli- asi to nebude tak, že spojím najprv "suché" a potom "mokré" ingrediencie a potom všetko spolu ako pri pečení. Ja neviem, nevarím, ale keď musím, tak viem. Od oca mám jeden recept na špagetovú omáčku, ktorú som odkukala. Ale zasa Martine to nechutí, ona je vyberavá. Nezje ani jedlo, ktoré jedla minulý deň, vždy chce niečo čerstvé a vymýšľa. Ja toľko nevymýšľam, zjem, čo mi dajú, ale nemám rada nové veci. Krevety sú ešte v pohode, tie som ochutnala prvýkrát tu v Nórsku, kalamárie krúžky som jedla v Grécku. Iné morské blbosti okrem asi chobotnice som tiež ešte nejedla a ani nechcem. Cítiť z nich ten morský zápach, celkovo ryby veľmi nejem, len v dlhých intervaloch alebo ako filé. Dnes som zabŕdla do svojho jedálnička. Možno si dnes dám ryžovú tortu :) Mňam! Škoda, že som u nás nič také nevidela. Je to niečo ako ryžová vanilková pena, úžasné :) Maťa sa šla bicyklovať, tak mám zasa pokoj. Ešte ma štve to priblblé akné. Na ksichte mám červené bodky (čierne sú samozrejmosťou) a vyzerám ako paviání zadok. Je to zlé, ešteže tu má oco Alpu, vraj to zaberá, aspoň to dezinfikujem. Už dosť intímností, YouTube čaká :)

Prázdniny v Nórsku 18. deň

8. srpna 2013 v 12:56 | AM |  Denník
Tak, včera bola streda, 7. augusta, meniny mala Štefánia, ktorú pozdravujem a na Facebooku sa mi podarilo skomoliť vo venovaní jej meno :) Včerajšok bol zasa konečne zaujímavý!
Chcem vás ešte upozorniť, že v albume nórsko sú ďalšie fotky Mrkající.

Nešli sme do práce s ocom, ale o pol jednej autobusom číslo 600 až na Bergen bussstasjon (asi priveľa s...). Cestou hore kopcom, ktorý je úmorný, šiel za nami aj Mateusz, Poliak z vedľajšej izby, do tridsať rokov určite. Šiel tiež 600 ale vystúpil na Danmarks plas (asi tak nejak sa to píše). Maťa si hneď po nastúpení sadla k nórskej babičke a ja som stála tam, kde som nastúpila- pri zadných dverách pri skladacích sedačkách, kde môžu sedieť vozíčkari alebo tehotné. Mateusz stál vedľa mňa. Ako po týždni sme si potriasli rukami a "zoznámili" sa :). Trochu som sa sním rozprávala, pýtal sa, či viem po anglicky. Potom som sa sním rozprávala, že viem aj po nemecky a že Maťa sa učila ruštinu a teraz má anglinu a neminu. Strašne ma plietla tá poľština, raz som povedala, že po anglicky a hneď na to po engelsky. A nemčina tiež. Oni maju germanski jazyk, tak som omieľala to isté :) Potom som už bola ticho, aj on, len sa ma opýtal, či si chcem kuchac či čo.... Nerozumela som, ale povedla som, že nie :D Potom som pochopila, že či si nechcem sadnúť. Och, Bože, ťažko im bolo v Babylone :).
No, počasie bolo konečne suprové, slnko pieklo, takže mám aj celkom pekné fotky z mesta. V stredu sme šli ešte ďalej do uličiek. Narazili sme na skupiny turistov so sprievodcami. Mala som dosť dobrý prehľad, kde sa nachádzame, takže sme mohli ísť, kam sme chceli. A teraz fotky :)


Niektoré domčeky sú veľmi maličké- pripomínajú mi hobbitov :) Páči sa mi, ako ich dokážu vtesnať, respektíve ako ľudia obľahnú tie domčeky novšími.


A ešte jedna obytná lahôdka :)





A teraz som našla aj Chrobáčika :D



Ešte tu mám- PRÍHODU DŇA:
Takže, na fotke dole vidíte dve divné dievčatá, ktoré sme videli aj my.Nechápem prečo si ľahli na strechu kontajnera s energeťákmi Burn (boli to možno 13-ročné decká). Maťa povedala, že sa možno opaľujú, ale naokolo bol trávnik, kde mohli spokojne ležať až do smrti. Najprv sme okolo nich šli zdola, ale keď som zistila, že ideme potom tou istou ulicou, len smerom dole, rozhodla som sa, že si ich odfotím. Asi ma zbadali, lebo sa na mňa z diaľky pozerali, ale veď im to mohlo byť jedno, keď na tej istej ulici stál turistický autobus. Toto by ste neboli videli ani na Podskalke, to vám hovorím :D

Keď sme zišli na námestie (už ma boleli nohy z tej kamennej dlažby), Maťa si chcela kúpiť ešte 2 suveníry pre kamarátky. Musela som ju aj súriť, lebo som sa chcela stertnúť s ocom v Nesttune o štvrtej, kde mal končiť linku a ďalej by sme s ním boli až do konca zmeny. Byban v bergene bol už na prvej stanici natrieskaný. Maťa nastúpila predo mnou, ale nejak som ju predbehla pri označení kartičky. Sadla som si na voľné miesto a vedľa mňa ešte jedno bolo a myslela som si, že si tam sadne Maťa, keď šla za mnou, ale nejaký chlap ju predbehol a ona už musela stáť.V bybane sa nedalo takmer dýchať, a to tam chceli nastúpiť neskôr aj mamičky s kočiarikmi. Tie našťastie počkali na druhý, ktorý šiel za 6 minút. Potom som písala ocovi, že neviem, či byban stihne dovtedy prísť na stanicu, ale nakoniec sme tam boli skôr ako on, pretože musel čakať v kolóne dlhej možno kilometer, ktorá sa utvorila na kruháči.
Keď sme už boli všetci spolu, šli sme na ďalšiu linku- vlastne dve spojené kvôli prázdninám. Bolo tam super, ešte som tam nebola, ale mali tam niečo ako hipologické centrum a bol tam staršný hluk, lebo cez cestu bol zelený plot letiskovej dráhy a nad hlavou mi preletelo jedno vojenské lietadlo, Norwegian, SAS a Lufthansa. Asi si tie kone zvykli, ale strašne to tam syčalo a odrážalo sa to aj od stromov. Tým by som asi aj skončila, len pridám fotky okolia. Večer sme grilovali a podarilo sa nám spojiť s mamou, ktorá mala zjavne problémy s užívaním internetu :)










Prázdniny v Nórsku 16.-17. deň

8. srpna 2013 v 11:10 | AM |  Denník
Dalo by sa povedať, že sme tieto dva dni nič nerobili. S Maťou som sa hádala a hádam, akurát ma prestala tak škrabať, odkedy sme ju prinútili, aby sa "odzbrojila" manikúrovými nožničkami. "Šalili" sme sa- to znamená vystrájali. Dám sem jednu ešte prijateľnú fotku:
Bola mi zima, tak ma zabalila do deky, paplónu a okolo hlavy mi omotala moje pyžamo.

Prázdniny v Nórsku 15. deň

8. srpna 2013 v 11:02 | AM |  Denník
Som rada, že o nedeli môžem konečne napísať a zverejniť niečo zaujímavé. Šli sme s ocom do práce a cesty neboli také plné ako cez týždeň. Autobusy neboli vôbec plné a viezli sme sa takmer sami. Vždy, keď skončila linka, mali sme v priemere polhodiny prestávku. Jednu sme mali aj na Birkelande, tak som sestre povedala, nech ma sfotí na nadchode/moste nad kruhovým objazdom.


V nedeľu nás oco vysadil v meste, kde sme mali kopu času chodiť hore-dole. Ja som mala záujem o uličky a domčeky v úzkych, kameňom vykladaných zákutiach. Večer by som sa nimi rozhodne nepotulovala, ale cez deň nemám obavy. Počasie bolo premenlivé- raz slnko, potom mraky a dážď. Počasie už nebolo také pekné ako prvý týždeň a prší čoraz viac. Keď som v nejakom peknom meste, tak ma zaujímajú aj uličky a typické domčeky, lebo sa tam dajú nájsť krásne historické pamiatky. Mám rada veterány a nedeľa je pre Nórov asi sviatok, lebo chodia na jazdy so svojimi veteránmi a do prístavu prídu historické parníky, na ktoré sa ľudia môžu dostať a poobzerať si ich. Taktiež na niektorých linkách chodia autobusy- veterány a jazdia s cestujúcimi. Jednej pani som aj zakývala a ona mne tiež :D






Tento žlto-modrý autobus je z garáží, kde pracuje aj oco.



A boli tu aj staré hasičské autá



Sestre sa veľmi po uličkách chodiť nechcelo, navyše na nás začalo aj pršať, skryli sme sa pod strom. Zhodou okolností sme nevedeli, že pri prístave sú ďalšie veterány a tie parníky, tie sme videli až keď nás oco opäť zobral so sebou.
Boli sme dosť blízko k nim, ale chcela som kúpiť suveníry pre kamarátky. Maťa mi vravela, že gumy sú sprostosť, ale sú veľké a dlhé, aby sa na nich vošiel Bryggen- historické domčeky, tak neviem, keď to bude fail, určite tu ešte raz prídem a kúpim im niečo iné.




Kým sme chodili po meste, moje telo pracovalo a to sa odrazilo na tom, že som potrebovala ísť na WC. Šla som aj so sestrou do nákupného centra, kde som bola pred rokom a vedela som, že tam vecko je, ale- bola NEDEĽA. V tých chodbičkách s obchodmi boli spustené mreže a samozrejme, že za mrežami ostalo aj vécko. Myslela som, že to nevydržím. Chodila som na každé poschodie a nikde nič. Mala som pocit, že Nóri v nedeľu nechodia ani na záchod. Až keď sme dorazili na koniec linky v meste, šla som do búdky pre šoférov tej linky. Nebola veľmi frekventovaná, takže tam bolo aspoň čisto.

Oco mal ďalšiu linku na smer ku trajektu. Na parkovisku som hneď zbadala chrobáčika, ale nestihla som ho odfotiť. Šli sme ďalej až ku nejakej škole, kde je aj internát. Oco mi povedal, že sú tam aj nejaké zaostalejšie deti. Z parkoviska, ktoré bolo hore na kopci sme mali super výhľad. Videla som aj trajekt, ktorý medzitým vyplával. Jedna Číňanka alebo Japonka behala ku trajektu a nakoniec ho stihla. Cestou naspäť som už mala prichystaný aj foťák na sestrinom mobile, ale niečo som tam stalčila a vypol sa. kým sa zapol, parkovisko sme prešli a ja som to nestihla! Toľká škoda!