Červenec 2013

Prázdniny v Nórsku 9. deň

29. července 2013 v 17:54 | AM |  Denník
Ráno šiel oco do práce, to ma zobudilo a ešte som aj odvalila Maťu na druhú stranu, lebo mi tlačila na polovicu tela. Potom som sa rozhodla, že aj napriek vetru, aký včera lomcoval stromami a ešte dnes bolo dosť veterno, sa vydám na pešiu túru okolo jazera. A keď hovorím túru, tak to bola túra, aj keď len po asfaltových chodníkoch a cestách. Nezobrala som si vodu a pomaly som umierala od smädu. Cestou som si natrhala pár lesných jahôd na osvieženie zo skál. Trochu aj pršalo, snažila som sa otvoriť ústa smerom ku kvapôčkam a pripadala ako magor. Celú cestu som počúvala hudbu a zapla som si aj krokomer, aj keď asi až pol kilometra od štartu. Už som sa nevedela dočkať, kedy si sadnem. Začínali ma štípať nohy, keď som spomalila. Fotila som čo-to na mobil. Cestou som natrafila na pracovníkov, ktorí opravovali káble a rozpílili strom, ktorý spadol pri tom vetre na cyklistickú cestičku.
Tu je malá ukážka:






A ešte spomínaní pracovníci:

Ešte nejaké údaje o tej túre:
(Údaje sú z iPodu- odchýlky môžu byť)
Program na počítanie: Chôdza
Krokov: 15 304- ale bolo ich viac, zapla som ho neskôr
Trvanie: 2:24m24s (taktiež to bolo dlhšie)
Začiatok: 12:25
Koniec: 14:50
Vzdialenosť: 12.10 km !!! (veď mám aj otlak a ošúchané prsty na nohách)
Kalórie: 612

No, keď som prišla naspäť a dala som dole pláštenkovú bundu, na ktorej boli kvapky potu a celý sveter a tričko som mala mokré na zadnej strane komplet. Hneď som sa napila vody a šla do sprchy umyť si aj hlavu a nastriekala som si do botasiek sprej z Deichmanu. Práve oddychujem, sestra šla na tú istú túru asi pred polhodinou, čiže dve hodiny mám pokoj- v jej prípade možno aj viac ;-) Ale oco by mal prísť o šiestej, čo je chvíľa.





Ahojte!

29. července 2013 v 16:21 | AM

Ďalšie fotky z nórskych prázdnin si môžete pozrieť v galérii a albume Nórsko.


Prázdniny v Nórsku 8. deň

29. července 2013 v 16:14 | AM |  Denník
Včerajšok zhrniem len krátko, keďže robiť nejakú aktivitu som začala až večer. Oco chcel ísť natankovať a ja som mala šoférovať. Vycúvala som si, aj keď stále mám problém a nepáči sa mi záber spojky ani zvuk motora, ktorý som asi vytunovala opakovaným zdochnutím. Oco si neodpustil svoje komentáre, čo ma dosť štvalo- nemôžem z druhého sedenia v aute mne neznámom jazdiť ako Vettel. Motor mi ani raz nezdochol a zasa som predviedla podľa mňa super brzdenie motorom, aj keď to asi nič neznamená- pre mňa áno. Potom, zhruba trištvrte hodiny potom ako sme prišli domov, som už mala ísť na Emilovom aute- Renault-e Megan. Tam pre zmenu vôbec nebolo počuť motor, na čo ja nie som zvyknutá- zdochol mi motor. Pedále som ani necítila, mla som zvláštny pocit, otáčky som mala dosť vysoké, ale rýchlosť ani nie. Na našej Octavii by som to vedela asi najlepšie, už som si zvykla. Keď sme šli na benzínku, radili mi už dvaja ľudia, v niektorých názoroch si odporovali (ako keď počúvam dedove rady, pričom oco to robí úplne inak) a na benzínke som myslela, že si pošoférujú aj sami domov, nemali čo piť pivo- stále sa vyhovárajú na políciu, ktorú ani takmer nevidieť a aj v štatistikách tu pripadá najmenej policajtov na obyvateľa. Oco mi vyčíta, že tu je šesťdesiatka, tu budú merať... A nikto tam nebol. Takže, to je trochu trpký a horký ôsmy deň. Keď pôjdem sama, prídem na to sama. Zatiaľ je to s tým zákonom o spolujazdcovi zlé. Jazdím dosť málo a ešte do mňa hučí každý z nich svoj názor- pri dedovi musím ísť presne podľa rýchlostí na značkách, pri kraji (to je asi najlepšie) a pri ocovi- cez dedinu mi vraví, že už môžem pridať, nikto nejde, nevadí, ak nejdeš presne. No, asi nezaujímavá téma, ale tak to bolo.
P.S.: V tento deň prišiel už ujo Pitbul aj so synom a oco je s nami v izbe. Nenechal ma ani si dočítať kapitolu zo Sherlocka Holmesa- Poklad z Agry. Maťa sa na mne vyvaľuje a tlačí na mňa v noci. Musím ju odstrkovať a prevracať, ale je ťažká, navyše mi berie aj paplón. Ona má kopu miesta na svojej strane a mňa tlačí na drevené obloženie. Celú noc som sa prevracala zo strany na stranu.

Prázdniny v Nórsku 7. deň

28. července 2013 v 18:01 | AM |  Denník
Zhruba o 11:30 sme sa prichystali aj s ujom Emilom a šli sme na nákupy. Najprv sme sa pozreli do obchodu, ktorý rušili a mali tam veľké zľavy. Musím povedať, že tam mali aj trochu divné veci, vrátane figurín. Niektoré veci boli zlacnené a stále boli dosť drahé, ale korkové nástenky, podobné našej v detskej, stáli len 1 NOK, čo je hodnota napr. pollitrovej prázdnej fľaše od Coca-Coly, ktoré tu zbierajú ako vratné. Divné boli figuríny a kravaty, hneď pridám fotky :)



Potom sme prešli do obchodu XXL, kde sme zasa kúpili oblečenie a obuv. Keď sme šli k autu, ktoré bolo pred Fretexom, stál tam zaparkovaný VW Boble, ako ho tu volajú, zlatý, rozkošný, červený chrobáčik. Milujem tieto autíčka Nevinný
No, potom prišiel ďalší, americký veterán, ktorý šoféroval dedo s koženou vestou a copíkom, aj keď mal plešinu. Chcel zaparkovať na druhej strane, kde bol Boble, ale vtedy ho predbehol druhý chlap na Opeli alebo Renaulte, už neviem, a dedo začal za volantom nadávať a rozčuľovať sa :) Tiež pridám fotky:





Cestou nazad oco zabočil do uličky, ktorú som ešte nepoznala, kde mali bývať, ale niekto ich predbehol. Narýchlo som urobila pár fotiek z auta. Bola to fakt krásna ulica aj so záhradami- takmer všade boli ruže, dokonca im tu lipy ešte len kvitnú.


Po takomto putovaní po obchodoch, keď sa ocovi podarilo kúpiť si nové botasky, si musel ísť ľahnúť. Mal mať nočnú od desiatej alebo tak do pol piatej ráno. Navrhol nám, že nás vyloží o pol jedenástej a príde po nás o pol jednej ráno na tej istej zastávke. Najprv sme sa prešli okolo jazera v strede Bergenu, kde ma prekvapil nález niekoľkých bezhlavých rýb v trávniku na brehu. Asi neboli nič moc, keď všetky čajky a kačice boli na úplne inej časti brehu. :)



Len kúsok odtiaľ bolo pri nejakej budove asi patriacej múzeu "pieskovisko", kde deti okradli o piesok a najemno im tam dali takú jemnú, guľatú kamennú drvinu :D Dokonca tam k tomu dali aj vedierka a lopatky a nikto im to neukradol- v tom sú Nóri super.

Po obídení jazera sme sa vydali na námestie, ktoré bolo plné ľudí, keďže bola sobota. Mylsím, že tu vyzerajú oveľa vyspelejšie moji rovesníci oproti SR. Alebo tu chodia iba starší von?? (tak asi nie... :))


Najviac sa mi páči asi tento altánok, je úžasný a je tu plno kvetín.



V podstate na námestí, ktoré tu nemám sfotené, na ktorom je aj veľká fontána, nie je nič, len kamenná dlažba, rumunskí harmonikári a rumusnké žobráčky, ktoré iba vyzerajú, že chodia v sandáloch s bielymi ponožkami. V skutočnosti majú hausy a aspoň dve autá, čiže si žijú až pridobre. Po nočnej šichte po nich príde dodávka, do ktorej všetci nastúpia a rachujú, koľko im to dalo. No, po prejdení námestia sme šli ďalej na Fisketorget.


Prakticky o polnoci, keď sme tadiaľ išli, všetci už balili stánky a pred barmi sa začali robiť rady. Na ulici bolo počuť živú hudbu a kapely z barov a začalo sa stmievať, aj keď tieto fotky sme fotili bez blesku. Cez trh sme prešli do časti Bryggen, kde stoja staré drevené domčeky ešte z roku 1909. Už sa aj nahýnajú, snažia sa ich zachrániť a podopierať piliermi. Vo všetkých domčekoch je na prízemí bar alebo obchod so suvenírmi.



Ak sa otočíte chrbtom k domčekom, uvidíte doky alebo taký prístav, kde kotvia jachty, člny a ďalej aj väčšie lode. Na konci chodníka nás čakalo prekvapenie :) No, nebudem predbiehať. Na tých loďkách sedelo kopu ľudí, ktorí pili pivo alebo víno. Páčilo sa mi, keď boli vedľa seba aj štyri člny a tí na kraji museli prejsť cez palubu/terasu tých druhých, ktorí sa im museli odstúpiť a dovoliť im prejsť cez ich loď.

Pomaly sa dostávame k prekvapeniu. Chcela som Martine ukázať, kde kotvia veľké lode s turistami, ale žiadne vtedy v Bergene aspoň v tejto časti nekotvili. Zašli sme ďalej a uvideli sme jednu väčšiu. Už dlhší čas šla pred nami skupinka takých turistov oblečených veľmi športovo a turisticky. Našli sme loď Greenpeace! Samozrejme, bola zelená :D Dám sem fotky:


No, keď sme si ju vyfotili, z boku sme videli, ako tá partia ľudí nastupuje na tú loď. Mňa osobne to ohromilo- slávny Greenpeace a prvýkrát som ich videla naživo :) Neboli to žiadne opice ani rastafariáni :)
Po tomto objave sme už nešli ďalej, lebo som tam ešte nebola a vrátili sme sa po druhej strane chodníka naspäť. Už na začiatku som videla krásne hračkárstvo, ktoré som videla minulý roka a dokonca som sa v ňom bola aj pozrieť. Bolo nádherné a zlaté, presne môj detský štýl Usmívající se. Používajú tam dokonca aj šablóny VW Transporter a VW Beetle. Na fotkách mám tie super hračky a doplnky.









Krásna a rozkošná beruška :) Takmer som odpadla.

Fajnový kartónový 3D domček

Peckový vešiačik ;-)





Pochopila som, že je to lampa... Aj ja chcem takú!

Pred obchodom snov...


No, potom sme sa nemali asi polhodinu kadiaľ prechádzať, keďže oco nám zakázal chodiť do uličiek, čo chápem, ale cez deň sme sa minulého roku v pohode prechádzali aj s Dajankou. Šli sme naspäť k zastávke a sadli sme si na lavičku na pešej zóne. Tam sa premlelo kopu ľudí.

Na stanicu potom prišiel jeden kĺbový autobus, z ktorého už z diaľky bolo počuť krik a zavýjanie. Potom prišiel druhý s podobnou atmosférou ( potom mi prišlo trochu ľúto, že tu nie sú moje kamošky a partia :/) Z neho vystúpila partia dievčat s niekoľkými chlapcami a jedna z nich v minisukni začala kopať do druhej svojimi štekľami :)
Po tom, čo po nás prišiel oco, sme hneď na druhom semafore, možno 50 metrov od zastávky, videli partiu chlapcov a dievčat, ako stoja okolo dievčaťa ležiaceho na chodníku. Zrejme otrava alkoholom. Keď sme obišli druhou stranou celý ten štvorec dlaždíc, už prichádzala sanitka. Keď k nej prišli, mala som pocit, že tam iba stoja. Neviem presne, ale rodičov to dievča určite potešilo. Ako správny človek v 21. storočí, som vytiahla mobil a rýchlo si cvakla tú skupinku, kým nenaskočila zelená. Pripomenulo mi to vtip na Facebooku- buchta na pekáči v roku 2013. :)

Neboli sme s ocom na celej šichte, ale dovolil mi odviezť nás domov, keďže mal hodinu a pol pauzu. Samozrejme, bol zablokovaný volant a ja som nemohla naštartovať. Tak som sa stým na autoškole nestretla, ja som nastúpila na rovinke pred blokom a volant sa pri výmene šoférov ani nezablokoval. A bolo asi už pol druhej, tak mozog som nemala pripravený na poznatky, ale šoférovanie. Pred odbočkou k ubytovni som predviedla ukážkové brzdenie motorom, za ktoré ma, samozrejme, nikto nepochválil. Keď som chcela vypnúť motor, tak som bola asi už mimo, lebo som ho dala do polohy na štartovanie a oco ma zasa zjazdil. Tak ja sa na to môžem vykašľať. Myslela som, že ma oco pochváli, že šetrím brzdové obloženie, ale nie.... Tak to by bolo všetko. Kým som dopísala článok za tento deň, môžem začať písať za dnešok. Majte sa. Ešte tu dám fotku seba, nech to nie je vždy také atraktívne :D





Prázdniny v Nórsku 6. deň

28. července 2013 v 15:49 | AM |  Denník
Trochu to nestíham s blogom, lebo vždy je už polnoc a včera sme boli s ocom na nočnej, tak sem napíšem, čo sa stalo predvčerom, 26.7.2013. Nešli sme s ocom do práce, ale keďže bolo super počasie, šli sme sa bicyklovať. Teda aspoň ja som si to myslela, lebo mi Maťa povedala, že sa chce ísť kúpať. Šla som s ňou, ale nekúpala som sa, nechcelo sa mi a nemala som náhradné oblečenie. Zobrala som do rúk mobil a fotila som, ako sa len pri kvalite a možností môjho mobilu dá. Maťa dokonca aj skočila zo skaly do jazera! Nevyhovárala som jej to, už sme videli ostatných, ako tam skáču. Ešte predtým tam boli dvaja chlapci a Maťa sa nechcela kúpať, kým neodídu, ale keď odišli, šla už do vody. Sfotila som ju, ako skákala, doskočila a vynorila gebuľu z vody :)
Ešte než budem pokračovať, sfotila som blízky lesík, ktorý vyzerá super a pripomína mi Twilight.
No, a teraz Maťu:
Tak, tie obrázky som zabudla otočiť, ale myslím, že stačí trochu natočiť hlavu a je to tam :)
Potom tam prišiel ešte chlapec s dievčaťom, ale tí tam neboli dlho, pretože sa napilo vody alebo jej zabehlo a kašľalo odušu na kameni. Potom sa na chlapca nahnevala, ale povedal jej asi niečo vtipné a obaja sa smiali. Nakoniec odišli preč a to som chcela ísť aj ja, takže sme šli naraz. Mám fotky aj z odchodu :)

Cestou naspäť sme síce nešli cez obytnú zónu, ktorá je trochu ďalej a opačným smerom, ale aj tak som sa pokúšala zachytiť aj nórske domčeky. Sú také malé, ale majú pekné prostredie hneď pri jazere.



Na ceste sa Martina zastavila aj pri ohrade, kde je kôň, ktorý je tam vždy sám až na zopár jeleních kamošov, ale pamätám si ho ešte z minulého roku.


Takže, to bol šiesty deň, keď sme ešte netušili, aké zážitky na nás čakajú zajtra.

Prázdniny v Nórsku 5. deň

26. července 2013 v 0:16 | AM |  Denník
Už sa skončil piaty deň v Noŕsku a prehupla som sa do šiesteho. Bodaj by som neskoro nevstávala, keď píšem o polnoci blog, ale deň sa končí až vtedy a chcem vám napísať všetko, na čo si spomeniem. Dnes to bola oddychovka, nešli sme s ocom do práce a dalo by sa povedať, že sme sa flákali. Ja asi najviac, keďže sestra sa šla aspoň bicyklovať a namočiť si nohy do jazera, kým ja som si pozerala videá z koncertu Keane v Texase a aj ich krátke videá na keaneofficial kanáli na YouTube. Ani do "telocvične" na prízemí som si nešla precvičiť ruky a nohy a ani brucho. Opäť bolo horúco a medzi mnou a Maťou začína byť napätie, ktoré ešte stačíme ustáť. Dnes pozerala nejaké filmy, tak som sa pozerala s ňou, aj keď dosť pretáčala scény, ale Snehulienka a lovec bola dosť nuda. Ja si chcem veľmi pozrieť Hobbita. Prihlásila som sa na Facebook a aj som napísala jednej z mojich naj kamošiek, ktorá je v kúpeľoch, lebo som jej nestačila ani zavolať, kým som bola doma a vtedy mi napísala moja ďalšia naj kamoška, Števka. Ešte som aj popritom zavolala na mamin Skype, kde mi dvihla Dajana a vtedy mi ešte na Skype napísal ujo Emil, ktorý bol dole na prízemí ubytovne, či si nezahráme karty. Keďže som bola akurát v najväčšom komunikačnom zmätku, aký sa mi podarilo na týchto sieťach medzi sebou zažiť, najprv som zložila sestre, potom šla Veronika pozerať film a ujovi som odpísala, že aké má karty a či môžeme zobrať aj človeče. Števka mala so mnou najdlhší kontakt. No rozlúčili sme sa a po príchode k ujovi sme zistili, že sa asi spoliehal na to, že nejaké karty budeme mať my. :) Karty sa nekonali, ale ujo vyhral aj človeče aj žížalky. Hádam pôjdem už spať, foto síce nemám, ale článok áno. Tým chcem pozdraviť všetkých vyššie spomenutých. Na dobrodružstvo! :)

Prázdniny v Nórsku 4. deň

25. července 2013 v 15:25 | AM |  Denník
No, včera sa odohral štvrtý deň môjho pobytu tu, v Nórsku. Opäť sa všetko začalo zobudením, ako inak, trochu neskôr :) Spánok si neodopieram, sú prázdniny a dnes som aj ja chcela ísť k jazeru a kúpať sa. Po malom oddychu s knihou v ruke- Hobbitom, ktorý sa mi veľmi páči, sme sa zbalili asi o dvanástej a šli sme na bicykloch k jazeru. Keď sme tam prišli, odchádzali odtiaľ nejaké deti a bolo tam prázdno. Rozložili sme sa. Jedine oco mal plavky, boli sme síce ešte v tretí deň v obchodoch, ale plavky sme si nekúpili, tak som šla do tej vody v kraťasoch a tričku. Voda bola dosť studená a na dne bolo plno kameňov, ktoré neboli ako v mori- oblé, ale hranaté a niektoré aj ostré, keďže ich tam nemalo veľmi čo obmývať. Ani plávať som nevládala, lebo sa mi z tej vody rozbúchalo srdce a ledva som stačila dýchať. Musela som ísť na breh, ale myslela som, že to nezvládnem. Vrátila som sa na druhý koniec, kadiaľ vošiel do vody oco a vyliezla som po skale von. Kraťasy som hodila na skalu a sama som si na ňu sadla. Potom som dala usušiť aj tričko a ľahla som si v spodnom prádle, že sa budem opaľovať. Nejaký obrys po spodnom prádle aj ostal, ale nič výrazné. Potom prišla partia chlapcov aj s jedným dievčaťom a tí, bez namočenia nohy skočili do jazera rovno z tej skaly. Potom som len počula tie pazvuky, ktoré vydávali po vynorení a v duchu som sa im trochu vyškierala :) Ešte to párkrát zopakovali, a potom sa zberali na odchod. Ešte oco sa chcel namočiť, tak som si obliekla nové tričko a kraťasy, ktoré stihli uschnúť a fotila som jazero a seba, prirodzene, pre tento blog :D Momentálne ale nemám ocov mobil, keďže oco šiel do práce a má ho so sebou, ale mám ešte fotky z mesta, v ktorom sme boli počas prestávky medzi linkami. Akurát sa v Bergene konal taký malý trh s jedlami a maličkosťami z niektorých európskych krajín- Grécko- olivy, Francúzsko- syry, Taliansko, Španielsko, no, tak bolo tam aj Mexiko a Keňa- tam si kúpila sestra náušnice, Holandsko, Veľká Británia a neviem už, Nemecko. Ja som si kúpila magnetku lienky- berušku, čo je aj moja prezývka. Po tomto potulovaní sme si v parčíku zahrali na zvonkohry a čuduj sa svete, v Nórsku- niekto ukradol paličky na drevenej zvonkohre! Nórsko už nie je to, čo bývalo Mrkající. Kým sme vozili ľudí, stihla som si dočítať Hobbita a potom som v obchode našla také balenie aj s megaposterom, ceruzkou a neviem čím, ale potešila som sa. Potom som sa snažila pustiť v autobuse iPod, ale kábel, ktorý má oco, nejak nepasuje presne do otvoru, vytláča ho farebná izolácia, preto hudba hrá a spev počuť ako vo vzdialenej dimenzii, ale neskôr sa to už ustálilo a pustila som skladby Keane a oco to neprepol, čo je úspech :) Možno preto, že som si spievala, ale niektoré sa určite páčili aj jemu, až kým sa zase ten hlúpy kábel neposunul. Oco to vypol a bolo po pohode. To mi teraz pripomenulo, že už bol takmer vybitý a treba ho dať nabiť. No, ale ešte k tomu mestu- PRÍHODA DŇA: Šli sme okolo zanedbateľnej zastávky v meste, kde nastúpilo iba jedno dievča. Cez presklenú stenu bolo vidno takú staršiu ženu v tričku bez rukávov. Mala šedivé vlasy zopnuté do copa, ale tak nízko pri krku, podobne ako napr. indiánka, no a ako tak stojíme na zastávke, tá žena začala z koša vyberať banánové šupky a asi aj odlepovala tie nálepky na šupkách, aspoň podľa oca. Hrabala sa jednou rukou a podávala si to do druhej. Potom z koša vybrala fľašu, v ktorej bolo možno do pätiny vody. Keďže mala plné ruky, otvorila vrchnák zubami a- áno, myslíte správne- NAPILA SA! No ja som myslela, že ma klamú oči. Tak vidíte, toto sú niektorí divní Nóri schopní urobiť. Rehotali sme sa so zmrštenými nosmi od nechutnosti. No, tak po tejto "šichte" sme sa vrátili do garáží a čakali na oca v spoločnej miestnosti firmy, kde bola aj telka, knižnica a počítače. Niekto z nich tam napiekol koláče a na každý stôl dal taniere s nimi, takže sme sa ponúkli. Dosť som sa včera nabicyklovala, viackrát tú istú trasu, keďže do práce sa ide tou cestou ako k jazeru, ale je dlhšia a vedie cez obytnú zónu. Môžem ju sfotiť, aby ste videli aj ich štýl bývania, aj keď je známy. Majú krásne domy, domčeky a niektorí aj pekné záhradky. Už ma bolí ucho, keď bicyklujem, kvôli vetru. Tak, to by bolo asi to najzaujímavejšie z 24.7.2013 :)
Ešte by som dodala, že sme šli na inom type Volva, akým sme chodili doteraz, tento bol na také dlhšie trasy, bol pohodlnejší a majú super systém sedadiel. Sfotila som si aj sedačku pre deti, ktorá je namontovaná do opierky sedadla pred vami a dá sa vyklopiť. Podľa mňa by aj na Slovensku mohli myslieť prakticky :)
Trhovisko
Aj ja by som niekedy chcela niečo také vyrábať

A ešte tá sedačka:
A ešte foto z jazera:







Prázdniny v Nórsku 3. deň

24. července 2013 v 0:08 | AM |  Denník
Pomaly sa končí tretí deň v Nórsku. Dnes mal oco voľno a zasa sme vstali neskoro. Náš deň sa rozbiehal pomaly a pokojne. Oco nám robil wafle s jahodovým džemom, šľahačkou a Grankom. Boli super, aj keď ja som jedla len tie obhorené, lebo moja sestra si uchmatla vždy tie mäkké. Dočítala som Stopárovho sprievodcu galaxiou a tak som si zobrala Hobbita. Musím povedať, že som si myslela, že ten sprievodca bude viac pre deti, ale s Hobbitom som veľmi spokojná. Je to pútavé, napínavé a páči sa mi aj spôsob rozprávania a celkovo je lepší. No, po obede si dal oco šlofíka a ja som čítala. Neskôr sa šiel spolu s Martinou aj kúpať k jazeru, no mne sa nechcelo, stačil mi Hobbit :) Potom som rozmýšľala, že by som s nimi nakoniec aj šla, ale bolo už neskoro. Vyhladla som, a tak som sa šla najesť, keď v tom prišli aj oni. Najedli sme sa spolu a potom, sme sa rozhodli, že skočíme do nákupného centra/časti tej oblasti, že sa poobzeráme. Najprv sme šli do Fretexu, čo je niečo ako secondhand, ale asi o dve triedy vyššie ako v SR :D Mali tam knihy, na ktorých by ste ani nespoznali, že boli používané, a to nielen staré braky, ale aj knihy s novými obalmi a rokom vydania spred roku 2000 :D Ďalej tam mali aj filmové DVD, hudobné CD (napr. Ricky Martin, Madonna, Prince, Robbie Williams, Destiny´s Child, No Doubt, U2,...). Hľadala som aj Muse, ale to by asi nikto nepustil z rúk :) No, a filmy, tak napr. Pán a pani Smithovci, Twilight, Taxi, Krstný otec ale aj nórske filmy. Ešte mali aj počítačové hry, tak sme si kúpili Need For Speed- Underground- bohvie, či pôjde, mala by, ďalej komiksy, lampy, poháre, taniere, svietniky a samozrejme oblečenie. Maťa si tam kúpila sukňu a šaty, oco klobúčik, ktorý sa podobná na ten, ktorý nosí líder skupiny Drišľak. Chodil s ním po obchodoch- trochu divné, ale ja som si na to zvykla, sme iní :D
Foto: Obchod XXL zameraný na športové poterby a oblečenie + zbrane, stany, bicykle, udice, no všetko.

No, a keď sme prešli Fretexom, boli sme ešte v jednom šport. obchode a potom sme šli do XXL. Tam sme toho nakúpili viac. Ja mám nové tenisky a bundu, Maťa novú mikinu, šľapky a sandále a oco novú bundu, ktorá vyzerá, akoby to bola výbava nórskych policajtov, ale je pekná. Keď sme nakúpili, šli sme navštíviť našich známych, Slovákov, k ich domu. Tam sme sa tiež zdržali a potom som nás odviezla domov.
Oco má malý Peugeot bielej farby s červenou kapotou z jeho predošlého Peugeota. Je to staršie autíčko, trojdverové. Ja som nás dokonca aj odviezla k obchodom, ale aj tak mám zlý pocit z rozbiehania, proste neviem zachytiť ten moment na tom aute a zdochína mi motor. A inak tomu nebolo ani teraz. Nemám problém s našim autom na Slovensku, ale toto som šoférovala dnes prvýkrát. Keď som mala šoférovať k našim známym, zastavili sme sa na benzínke, kde chcel oco umzť okno na spolujazdcovej strane, ktoré okydala čajka. Nešlo to dolu :) Keď skončil, mala som ísť preč, no nemohla som sa rozbehnúť. Najmenej päťkrát mi zdochlo auto. Bola to hanba a ja som začínala byť nervózna a oco tiež. Povedala som mu so zúfalstvom v hlase, že to nedokážem, nech šoféruje on, tak sme sa nakoniec vymenili. Ľutovala som to auto. Cestou z návštevy som zasa šoférovala ja, bolo to lepšie, ale oco ma zjazdil za to, ako radím päťku. "Ako tam dávaš päťku, to nevieš dať do neutrálu a potom pekne do 5-ky? Ty aj s Dajanou to tak robíte." Potom som radila už len podľa neho, aby to bolo podľa jeho predstáv, ale nehnevala som sa naňho. Došli sme až pred ubytovňu a ešte som chcela trochu na jednotke dorovnať auto na parkovacom mieste, ale opäť som sa stertla s nepriateľom- JEDNOTKA. Musela som pridať veľmi jemne, lebo z oboch strán boli autá a predo mnou tuja. Snažila som sa, fakt, ale nebolo to bez problémov. Tak trošku som zaturovala pred ubytoväou na tom Peugeot-íku a každý už vedel, že Mergová šoférovala Mrkající. Nejak som to prežila, musím si to vyskúšať viackrát. Zdravím z Nórska, majte sa, spolužiaci :) Dejni... čau S vyplazeným jazykem

Prázdniny v Nórsku 2. deň

23. července 2013 v 16:48 | AM |  Denník
Hei. Včerajší deň bol vskutku zaujímavý. Boli sme s ocom v práci a viezli sme sa s ním až do 22:00. Šli sme na bicykloch. Na mieste, kde si ostatní zamestnanci odkladajú bicykle bol zaparkovaný aj jeden skúter a pekná menšia motorka v štýle choper-a. Oco mi vravel, že si na ňu mám sadnúť. Najprv som sa hanbila a bála, že na mňa ešte niekto vybehne a bude kričať, ale nakoniec som sa dala prehovoriť a sadla som si na ňu. Bola dosť ťažká, mala plnú nádrž, čo jej ešte pridalo na váhe, ale vedela by som si predstaviť jazdu niekde za mestom alebo okolo Šíravy.
Pri tom, ako oco šoféroval linky, sme mali aj prestávky. Šla som na WC a mala som zlú predtuchu, že si zo mňa chce sestra aj oco vystreliť, no vďaka tomu ma to až tak neprekvapilo. Ako som bola na WC, počula som hluk motora a začala som mať tušenie, že niečo na tej zastávke už nebude také ako pred tým, než som do tej búdky vošla. Inak, pri predstave zastávky v Nórsku musíte zabudnúť na tie na Slovensku. Tá bola jedna z tých významnejších, kde sa stretáva viac autobusov, ale nebola až taká veľká a vzhľad sa nedal ani porovnať. No, jasné, že som vystúpila a oco, sestra ani autobus už neboli na tom mieste, kde som vystúpila. Moja reakcia spojená s hrôzou trvala možno jednu milisekundu, potom som vedela, že budú len na tej zastávke :) Na zastávke stál len jeden autobus a to tiež len na opačnej strane. Prišla som k nemu a stlačila tlačidlo na otváranie dverí. Vošla som dnu a videla som iPod tam, kde ho nechali a oco ešte aj zvesil slovenskú vlajočku a srdiečka na prednom okne. Obzrela som sa do zadnej časti autobusu a videla som ocove tričko medzi sedadlami. Šla som tam a potom ma akože "naľakali" a rehotali sa. No super smiešne. Potom som si sadla na šoférovo miesto v autobuse a akurát prišiel ku mne na bočnú stranu nejaký černoch a chcel sa niečo spýtať. "Oci, ide tu nejaký pajko, on sa chce stopro niečo opýtať." povedala som s obavou (dosť veľkou) v hlase. No tak potom už zaklopkal na okienko a otvorila som mu. Chcel ísť na nejaký fjord, či čo, no nórsky názov si nepamätám. Hádam angličtinou som mu preložila ocovu odpoveď, ktorý mi tesne pred tým povedal, že on má pauzu a mňa nechal tomu pajkovi napospas. Takže odpoveď bola, že autobus č. 23 (alebo číslo linky) ide tam. Ok, išiel preč a bol pokoj. Potom som zobrala router, kde majú kompletný rozpis liniek a pozerám, že posledný spoj tam išiel o 19:00 a práve bolo niečo po 21:00. Tak som si povedala: "Ups, oci, ale posledný spoj už išiel." Ocova odpoveď: "To musí ísť linkou 50E na Sand... a potom na ...." A ja:" A to mu mám ísť povedať?" A práve prichádzal autobus 50E. Pozrela som do routera- chodí každú hodinu- tak počká! Nevinný No potom som videla, ako tam nastúpil a odišiel, tak neviem, na akú gutu sa ma vypytoval. Keď nám skončila pauza, naštartovala som autobus, čo je asi najjednoduchšie a oco ma posielal pristaviť autobus. Nechcela som, ale zastávka bola prázdna, takže som sa odhodlala. Vozíčkar by asi nenastúpil pre tú mederu medzi nástupišťom, ale mladší by nemali problém s malým skokom. Radšej opatrná ako v base spolu s ocom :D Večerný presun o 23:00 domov na ubytovňu bol v pohode, ale bolo mi chladno a mala som len ľahkú bundu do dažďa aj keď nepršalo a tričko, ktoré tiež bohvieako nezahrialo. Unavená som sa šla osprchovať a potom spala až do 10:20? (asi). Zdravím Dejni! (dvojča)

Prázdniny v Nórsku 1. deň

22. července 2013 v 0:37 | AM |  Denník
Som v Nórsku spolu s mojou mladšou sestrou, Martinou. Do Popradu nás odviezol strýko, s ktorým šla aj jeho žena a moja malá sesternička. Celkom bez problémov sme sa dostali až na letisko v Krakove, odkiaľ sme leteli lietadlom priamo do Bergenu. Jedna Poľka nám podsadla so svojou asi to bola dcéra, miesta a asi nepochopila ani po ukázaní lístka, že ich obsadila, tak som sedela vedľa nej a sestra vedľa v uličke. Let trval približne dve hodiny a desať minút. Čítala som Stopárov sprievodca galaxiou a asi pätnásť minút pred pristátím si takmer všetky deti na palube (a hlavne jedno poľské, ktoré sedelo za mnou) rozhodli, že začnú plakať s doprovodným škriekaním a zavýjaním. Deti treba tolerovať, čo už. Mám asi taký malý predsudok voči Poliakom, ale zažila som s nimi už všeličo. Strašne hučia, teda aspoň tu na ubytovni a dôkazom je aj žena v lietadle, ktorá ma podsadla. Oco povedal, že som mala zavolať letušku, ale ako sa ukázalo potom, bolo to celkom výhodné miesto pri vystupovaní, hádam až na to, že som nemala výhľad cez tie dve na oblohu. Na letisku nás už čakal ocko. Bola som rada, že ho môžem opäť vidieť. Prišiel po nás autobusom, ktorým sme sa s ním viezli až do 3:30 ráno. Dokonca som si vyskúšala šoférovanie autobusu po ozajstnej ceste, nie na parkovisku ako minulého roku. Mala som strach, pretože nórske cesty sú užšie ako tie slovenské a mohla som oškrieť autobus o zvodidlá :) V tú noc tiež nastupoval chlapec s dievčaťom, no ten chlapec bol už trochu spoločensky unavený a potkol sa, keď nastupoval do autobusu. Potom si pustil vzadu Beyonce a Single Ladies a začal spievať. Okolo pol tretej som už vážne bola ospalá a zložila som sa na sedačku v jeho bunde a vyzerala som ako bezdomovec, ktorý sa váľa o tretej v noci v buse.
Dnes sme vstali okolo obeda. Vybalili sme sa a kým sme sa rozkývali, išiel oco do práce. Ja a sestra sme sa rozhodli, že sa pôjdeme bicyklovať okolo jazera, na ktoré máme z okna výhľad. Vlastne sú tu asi dve-tri jazerá pri sebe, ale každé má inú trasu. Musím uznať, že v Nórsku je cyklistika obľúbená a chodníky aj cesty sú vo výbornom stave. Len pred rokom mali ešte starú cestu, po ktorej som šla a dnes majú tú cestu úplne nanovo vyasfaltovanú, pričom u nás by tá predošlá slúžila ešte minimálne 6 rokov. Taktiež sa zmenili aj autobusové stanice, rozšírili a predĺžili trasu električky Bybanen, no neviem či až po letisko, alebo len niekam blízko, ale jasné je, že z centra Bergenu už nie je žiadny problém ísť až tam. Uvidím, ako tento výlet dopadne, ale už sa teším na zajtrajšok.
Práve teraz je v Nórsku obdobie, keď sa tu vidno veľmi dlho. Práve teraz to tu vyzerá, akoby na Slovensku bolo 22:00 a už je 00:29. Možno sa vám to nezdá ako veľmi veľký rozdiel, ale časom by sa malo byť vidno ešte lepšie.
Pridala som aj fotky, budem sa snažiť aj vizuálne zaznamenať svoj druhý pobyt v Nórsku :D