Ďalšie leto v Nórsku-zhrnutie :)

Dnes v 21:51 | AM
Zdravím!
Už je po leňošení. Tento týždeň mi začala škola, začal sa nám tretí ročník a ten ukončíme bakalárkou. Tému mám, knihy aj články už mám, zatiaľ len veľmi málo, možno ich ani nepoužijem, ale nejak sa mi nepodarilo sa ňou počas leta zaoberať. Hneď začiatkom júla som šla za otcom do Nórska, kde som mu mala pomáhať ako brigádnička s rozvozom chleba alebo ako pomocníčka v pekárni, ale otcov plán, že by som vykladala prepravky papierom, kým by on bol na ceste do obchodov vôbec nevyšiel. V Nórsku počas leta brigádujú až dve tretiny študentov, preto je tam dosť ťažké nájsť si v sezóne brigádu, navyše im prázdniny začínajú asi o dva týždne skôr. Mala som pripravený životopis v angličtine, ale nemám žiadnu znalosť nórčiny, hoci z počutia rozumiem celkom dosť, lebo s angličtinou a nemčinou sa mi nórčina zdá dosť zrozumiteľná.


Jednou z výhod trajektov v Nórsku je to, že chodci a cyklisti majú trajekt zadarmo, tak to aspoň bolo medzi Moss a Horten. Hovorím to preto, že som trajektom šla cestou na letisko a páčil by sa mi výlet na bicykli, ale oco mal veľa práce a nestihli sme to. Keďže som v Moss už bola, veľa som tam nefotila, so Štefániou sme si urobili fotky, ale ja si nerobím selfie, takže väčšinou mám sfotené len okolie. Zopár fotiek som si pridala aj na Instagram, lebo som si spravila účet, hoci naozaj málo fotím.

Viac-menej sa tam toho veľa nezmenilo, Nóri stále pokračujú v kupovaní elektrických áut, je to nezastaviteľné, dokonca som si v jednom aj zajazdila- Nissan Leaf- perfektné! Nebola som skeptik, páčili sa mi elektrické autá, najmä Tesly, veď komu by nie, ale to autíčko bolo neuveriteľne zábavné, tiché, rýchle ako šíp, bola som z toho unesená. Mala som v ňom pocit ako na elektrických autíčkach v Práteri alebo keď k nám do mesta prišli kolotočiari. Bolo to úžasné zrýchlenie, úžasné zákruty a po diaľnici som si dupla na "plyn" a šla 130 km/h. Úžasný uvoľnovač endorfínov, nehovoriac o audiu, digitálnom (DAB) rádiu, navigácii a super displejoch, na ktoré by som potrebovala pár hodín aby som si na ne zvykla a hlavne poriadne preštudovala všetky informácie amožnosti jazdy. Keď ste si tam dali režim Eco, tak ste cítili, že akcelerácia už nie je taká rýchla, to sa hodilo najmä na nórske ulice a mestá preplnené retardérmi, kde sa nikto neponáhľa a stále pribrzďuje. No ale to som sa už veľmi rozrozprávala o aute.


Parkovisko karavanov a rybárska zóna v časti, kde sa Moss oddeľovalo úzkym vodným kanálom pre lode (karavany sú za mnou).

Okrem elektrického auta som si vyskúšala kamión Man - 6 stupňový manuál , bicykel- cruiser ako z Venice beach- veľmi štýlový a hlavne pohodlný. Ten bicykel pútal pozornosť ľudí, hoci u nich sa už vo veľkom rozmohli elektrické bicykle. Takže ja som s tým "americkým" dvadsaťkilovým bicyklom šliapala do kopca (mal len 3 prevody) ako o dušu a predbehla ma teta s elektrickým, hoci dolu kopcom s mojou hybnosťou proti nemala šancu :D


Pohľad z "rybárskej zóny" kúsok bližšie ku kanálu

Robotu som nemala, tak som si vyplnila čas po svojom- opaľovala som sa. Podľa mňa si veľa ľudí myslí, že je ta, v lete zima. ale závisí to od toho, kde v Nórsku sa nachádzate. My sme boli asi necelé dve hodiny (môj odhad) od Osla (smerom na juh), čo sa nachádza ešte v tej južnej časti. Používala som opaľovacie krémy a niekedy na mňa slnko pálilo tak, že ma štípali nohy a pripieklo mi ich načerveno. Problém bol v sklápacom lehátku, pretože som si naň nemohla normálne ľahnúť, len tak, že sa mi skoro prelomil chrbát ako "Křup a sýr" a dlho som takto ležať nevydržala a preto mám prednú časť nôh opálenú viac než zadnú. Tak som aspoň splnila dovolenkový- letný cieľ opáliť sa. No ale šla som aj na mestskú pláž, kde boli aj sprchy, plávajúce plošiny, z ktorých sa skákalo do vody. Hoci som vlastne bola pri mori, neokúpala som sa v ňom, namočila som si len nohy po zadok, pretože tá voda bola brutálne ľadová. Využívala som len osvieženie sprchy, ktorá bola na brehu, takže dovolenkový sen mnohých ostal nesplnený. No netúžila som ísť mokrá na bicykli naspäť domov, radšej som sa opaľovala, aby mi nikto nevyčítal (mama :) ), že som sa vôbec neopálila.


Časť prístavu, za mnou sa nachádzala jedna z pláží, na ktorej som sa opaľovala, bude na nasledujúcom obrázku

Hoci som nemala brigádu, s otcom som bola zopárkrát v práci, či už v autobuse alebo v pekárni, raz som mu dokonca prevalila celý stĺp pečiva na zem (prevrátila som prepravky)- ako naschvál to bol posledný obchod v to ráno a takto som mu to pokazila... Raz sme mali misiu ísť sa pozrieť na nejakú adresu a pozrieť sa, či tam stojí auto, pretože to auto predal jeho kolega nejakému Litovcovi alebo komu, no nedal mu zaň peniaze alebo celú sumu, už neviem, že mu ostal ešte jeden kľúč a to auto by si odviezol. To bolo brutálne- kamión v obytných uličkách pred siedmou ráno, boli sme nenápadní :) Nenašli sme ho nakoniec, naša detektívna kariéra skončila.


Podvečer, hoci u nás by sme videli slnko pomaly zapadať, tam sa nachádzalo ešte vysoko, na pravej strane pláže


Krátko pred jedenástou večer sme v Osle stále mohli vidieť zapadajúce slnko


Aby to nebolo stále o tom slnku- mali sme tam aj dážď, pomaly sa schyľovalo k lejaku

Keďže ubehlo už dosť času odkedy som sa vrátila, toto bolo také malé zhrnutie. Stalo sa mi tam ešte zopár zaujímavých vecí- stretnutie s Karamom, ktorý tvrdil, že je holič z nákupného centra, ktorý za mnou išiel vraj od nákupného centra, keď ja som vystúpila na autobusovej zastávke, aby som si šla po bicykel a šla na našu základňu- tak sme volali karavan. Dobehol ma a vytiahol figúrku mimoňa (z filmu Ja, zloduch) a pýtal sa ma, či mi to nevypadlo. Ja som mu povedala, že určite nie (vedel po anglicky), že to patrí asi nejakému dieťaťu, tak sme išli kúsok spolu (pár desiatok metrov), ale ja som musela ísť hore na kopec do takej priemyselnej časti- garáže a kancelárie a on pokračoval do takej prímestskej časti. Rozlúčili sme sa, povedala som, že keď budem v tom neďalekom nákupnom centre, tak ho pozdravím (no určite, čo ste, to som len tak povedala, ešte že by oco vedel, že idem za dajakým Karamom alebo Quaramom moslimským, tak to nie... :D). No ale pýtal odo mňa číslo, ale čo ja s tým? Dala som mu nórske, lebo aj tak som ho nepoužívala :D Ale bála som sa, či zavolá, lebo ten mobil bol ocov záložný :D Som sprostá, no ale čo už, nech si ho má :D

Bolo tam veľmi pekne, oddýchla som si od internetu, mailov, ktoré počas školy v kuse kontrolujem a aj od stresu doma, pretože sme mali prerábať kuchyňu, teda Decodom a nesplnili vôbec naše predstavy čo sa kvality týka, všetko sfušovali a doma sme z toho mali len dusno. Tak som prišla domov, týždeň po mne aj oco a vyniesli sme starý sporák a dve skrinky zo starej kuchynskej linky a máme pokoj :D Ale riešime to, takže zatiaľ je všetko fajn tak ako je. Majte sa krásne :)






 

Leňošenie po skúškovom

25. června 2017 v 10:53 | AM |  Denník
Zdravím!

Je krásna nedeľa, určite bude pekelne horúco, ale ja sa tomu vyhnem, pretože budem tráviť sedem hodín v Tescu v klimatizovanom priestore :) Toto je už druhý víkend, keď budem brigádovať tu v Bystrici, ale myslím, že do jesene určite aj posledný. Do piatku sa máme odsťahovať z intráku, preto som ešte ostala v BB, musím doniesť veci, ale ešte sa aspoň raz určite vrátim. Zajtra pôjdem domov, kde budem pomáhať s upratovaním a odkladaním vecí, lebo sme robili nanovo kuchyňu a kuchynské veci sú všade okrem kuchyne, navyše sa u nás nevarí.

SKúšky mám už hotové, z čoho sa veľmi teším, asi by som sa odubytovala vo štvrtok, cez stredu by som tam došla, prespala, lebo vo štvrtok doobeda sa tam z domu asi ťažko stihnem dostaviť.

Zistila som, že čím menej nás na izbe na intráku ostáva, tým väčší neporiadok sa mi tu hromadí. Včera som zažívala šoky z toho, že som stratila kľúčik od kuchynky, ale neskôr, keď som si dávala posteľ do poriadku som zistila, že som na ňom celú noc ležala Nevinný. Tak som sa rozprávala s vrátničkou, že aj jej sa to niekedy stáva (nie že leží na kľúčoch, ale že automaticky niečo robí a potom tú vec hľadá). Objednala som si pizzu a zabudla som, že si nemám objednávať veľkosť M, lebo tá je strašne malá a ten chalan mi zabudol dať asi colu, ale čo už, dopila som Pepsu :D
Dnes ráno ďalší šok- idem do kuchynky, pozriem sa na klinček, kde vešiame kľúč- nie je tam! Ale spomenula som si, v čom som šla robiť popcorn, tak som ho tam našťastie našla.

Od jednej som už mala robiť v Tescu, ale po ceste som si spomenula, že som si zabudla hodinky a odznak brigádnika, ale na informáciách už žiadne nemali, tak som mala odznak s číslom 139, tak som sa zahrala na "agentku 139" :D Stále si tam pripadám, že robím ako sliz, veľmi pomaly. Najhoršie bolo to, že som nemala hodinky, pýtal sa ma tam jeden chlap, kkedy idem na prestávku, že tak o desať minút a nakoniec som šla až o pol hodiny, nemám odhad na čas :D

Navyše, z domu som si vzala len 1 ponožky "botaskové" tie krátke do tenisiek, mala som ich včera v Tescu, keby som ich dnes oprela o stenu, tak tam ostanú stáť :D Strašné, akurát ich periem, ale za hodinu asi nevyschnú, tak mi ostali ešte dlhé. Už celý víkend chcem ísť vrátiť jednu knihu do biblioboxu pri vedeckej knižnici, ale včera už bolo veľa hodín a nechcelo sa mi ísť pešo, keď som nachodila v Tescu 7 hodín.

Idem sa sústrediť na Tesco, o hodinku (cca.) mi ide MHD, tak sa idem chystať, doprať ponožky a tak. Majte sa!

Možno poletím (na služobku :D)

11. června 2017 v 17:50 | AM
Zdravím!
Posledný týždeň bol úplne celý preflákaný. Po koncerte Aerosmith, ktorému predchádzala ešte skúška z toxikológie som si povedala, že si potrebujem dať pauzu od školy a učenia sa a ostala mi ešte jedna skúška. Po koncerte 2.6. (piatok) nasledovalo stretnutie z katedry a varenie guľáša. Potom som ostala v BB až do pondelka a podvečer som šla domov. Do BB som sa vrátila až teraz v piatok, kde sa zdržím až do skúšky, dúfam, že poslednej, hoci jeden celý týždeň som analytiku ani nevidela a teraz sa ani za svet neviem prinútiť k učeniu. Snáď nebudem musieť opakovať tú skúšku, lebo by ma asi porazilo.

Dnes mi volala mama, povedala mi zaujímavý nápad, ktorý mala od otca. Je dosť možné, že by som šla zasa do Nórska, bolo by to teda už štvrtýkrát. Tentokrát by som tam však mohla ísť pomáhať do pekárne chystať prepravky na pečivo. Oni sa totiž vystieľajú ozdobným papierom a potom sa do nich ukladajú zákusky, pečivo a chlieb.Je to možnosť dobre si zarobiť, platy v Nórsku sú predsa len o "niečo" vyššie. O niečo viac ako u nás :D Nebolo by to na celé leto, ale len na max. 3 týždne pomôcť otcovi, ale aj tak sa mi to oplatí.

Zatiaľ som v štádiu rozhodovania, ale pravdou je, že som už vlastne rozhodnutá, nikde za tak krátky čas nezarobím viac než tam. Navyše by som mohla ešte do konca júna ísť do Tesca na pár hodín. Nie že by som nutne potrebovala peniaze, ale je dosť blbé pýtať si peniaze od rodičov, navyše koncert Aerosmith mi prevetral účet (hoci ešte v decmbri, keď som kupovala lístky), ale keď k tomu prirátam nové kombo a novú gitaru, tak sa toho nazbiera. Navyše som bola na nákupoch pred dvoma týždňami, aj tričko na koncerte čosi stálo. Jednoducho je fajn, keď si budem môcť v lete posedieť na terase s kamoškami a kúpiť si bez problémov drink alebo zmrzku alebo iné veci a neotravovať rodičov. Už mám dosť rokov na to, aby som sa o seba postarala.

Neľutujem, že som bola doma, ale totálne nič som tam nespravila. Lepšie povedané, spravila som veľa vecí pre seba, ale nič do školy. Hrala som si na gitare, uložila som si zopár nových tabov, natočila si video, ako hrám, a dala ho na "insta", veď predsa nebudem zaostávať za mládežou :D Ďalej som si dala vyprať kopec vecí, ktoré som nanosila z intráku, konečne som mohla zapnúť aj Lumeu, chýbali mi tie záblesky :) Čo sa týka športu, tak som ani nevytiahla bicykel, len som zdvíhala počas cesty domov a späť kufor a batoh.

Takže moje bicepsy a tricepsy sú teraz neaktívne, respektíve oveľa menej aktívne než keď bolo obdobie pred Vianocami v Tescu :D Ako obrazovú prílohu, aby to tu zasa neboli len samé písmenká na celej stránke, som vybrala moje nové tričko, ktoré som si kúpila pred koncertom (drahé ako sviňa, ale mám pamiatku :D).

Vzácny druh v prirodzenom prostredí s tričkom Aerosmith


 


FOTO Z KONCERTU AEROSMITH

5. června 2017 v 11:54 | AM |  Denník
Ahojte!
Dorazili mi fotografie z koncertu, preto vám ich zopár ukážem, má to však jeden háčik- nahrali sa mi všetky "bokom", hoci v počítači sú otočené normálne, vertikálne, nahralo ich do albumu "ležato". Preto vám sem dám odklik na album, aby som tu nemala fotky ako Maďar :D Síce si myslím, že aj tak budú naopak, trošku si rozcvičte krky, keď budete otáčať hlavu nabok.





Naboku v menu nájdete ďalšie albumy :) Naozaj neviem, ako to urobiť, aby boli všetky v správnom smere.

Ako som si vybavila odvoz na koncert

5. června 2017 v 6:30 | AM |  Denník
Zdravím!
V minulom článku som stručne popísala moje dojmy z koncertu Aerosmith a načrtla som tam, ako som si hľadala odvoz, ale myslím si, že by bolo dobré napísať o tom aj osobitne, pretože možno niekto, kto pôjde sám na koncert, bude hľadať spôsob, ako sa na dané miesto dostať podobne ako ja a možno mu to pomôže.

Hneď na úvod- lístky na koncert som si kúpila v decembri- koncert bol až v júni.
Áno, väčšinou si človek kupuje lístky skôr, než bude daný termín vypredaný, lebo druhá možnosť sa už nemusí naskytnúť. V prvom rade som hneď nerozmýšľala o tom, ako sa tam dostanem, predsa len to bolo dosť ďaleko (pokiaľ tam nechcete ísť lietadlom), v novom roku sa mohli meniť cestovné poriadky alebo pod., ale nebudem vás naťahovať. Ja som si odvoz zohnala maximálne 10 dní dopredu. Opíšem vám, ako som hľadala. Tých 10 dní som bola už aj nešťastná, lebo také sprosté spoje som ešte nevidela :D

1. V decembri som nevedela, či budem pred 2. júnom doma, na intráku alebo kde.

2. Hľadala som na cp.atlas.sk spojenia aj vlakové aj autobusové. Okrem toho som hľadala v googli- Banská Bystrica- Krakov, Košice-Krakow, Bardejov-Krakov- vyhodilo mi to samé prepravné spoločnosti, ktoré si pýtajú 30 € za dopravu na letisko (jednosmerná cesta). To sa mi zdalo dosť veľa, cesta by ma vyšla skoro ako lístok na koncert a ten už stál pomaly 90 €. Ďalej RegioJet, StudentAgency a kopec zahraničných stránok, napr. Bratislava-Krakov, ale nič sa mi nepozdávalo. Chcela som to samozrejme prispôsobiť časovému plánu- vpúšťanie do arény, začiatok koncertu, ....

3. Našla som tiger express, prepravu mikrobusmi na danej trase, poslala som mail, na ktorý sa mi nik neozval. Navyše keď som do vyhľadávania zadala študentský lístok, zrazu žiadne spojenie nebolo dostupné. Dosť ma teda sklamali možnosti dopravy do Krakova. Vlaky boli pre mňa ešte väčšou záhadou. Slovenské železnice mali síce ponuku ísť nočným vlakom, ale celkom som nepochopila, čo znamená, že v cene 19 € nie je zahrnuté cestovné. Ďalšie výskumy som nerobila.

4. Raz cestou do Bystrice som vyšla na nástupište a všimla som si, že na odchod tam čaká vlak do Ostravy. V tom mi to došlo! Môžem ísť rovno cez Ostravu a tam prestúpiť na vlak do Krakova! V čom bol teda problém? V prestupoch. Ten istý začiatočný bod (Ostrava) a koncový bod (Krakov). Spoje asi 5-6x do dňa. Ale tie prestupy! Každý z tých spojov mal úplne iné prestupné miesta, ich počet bol odlišný a ešte aj dĺžka cesty sa líšila niekedy aj o takmer 3 hodiny. Myslím, že by som tam prišla dobitá ako pes, nieto ešte vydržala do večera čakať pred arénou alebo sa potulovať po meste.

5. Zachránila ma Sofia. Teda neviem či som pri vyhľadávaní našla odkaz na blablacar.com a potom som jej to spomenula, že to pozná, alebo mi to navrhla a potom som hľadala, ale pripisujem tú zásluhu jej :D Zistila som, že je to úplne super, ale je to trošku extrém v tom, že väčšinou sa tam objaví ponuka v dosť krátkom časovom predstihu a tak by som to odporúčala, keď ste sa vybodli na nejakú prípravu cesty alebo ste sa k tomu nedostali (ja som hľadala už v decembri, ale nevydalo :D + sa môžem vyhovoriť na skúškové ). Výhodou napríklad je, ak tam šofér uvedie aj to, prečo tam ide, samozrejme je to jeho osobná vec, ale úplne som jasala, keď tam môj "známy" (dajme tomu už teraz) Rasťo napísal, že ide na koncert Aerosmith. Čo mi z toho vyplynulo? Že sme sa hneď dohodli, že ma vezme aj naspäť, nemusím nikde zháňať taxík a mám si kde nechať veci a nemusela som sa trepať do haly s batohom a bundou. Navyše ja som mala svoje fotky (veď ste ich videli), ale on stál rovno pred Joeom Perrym! Akurát mi tie fotky aj dorazili.

6. Pri hľadaní na poslednú chvíľu je to trochu o nervy, viem, že som z toho bola dosť nervózna, ale ja sama by som už po skúsenosti s blablacar už asi nešla vlakom ani busom. Je to úžasné, za zlomok ceny si ešte aj pokecáte (nie je to samozrejmosť, ale choďte sa pozrieť na ich stránku, pri vyhľadávaní je viacero možností- napr. či vášmu šoférovi prekáža fajčenie v aute, preprava zvierat, aký je zhovorčivý a pod. Profily sa overujú, hodnotenia sú verejné, ja tomu nemám čo vytknúť. Keď pozeráte priveľa hororov, môžete mať obavy, ale to nie je môj prípad. Rasťovi som plne dôverovala pri šoférovaní, tam sme cestovali traja, naspäť už len vo dvojici, pretože si tá baba spravila predĺžený víkend v Krakove.


Na svojom účte v blablacar sú aj ranky, Rasťo tam nemal ešte žiadne hodnotenie ani jazdy, ale neodradilo ma to, rank získavate aj ako spolujazdec, na základe hodnotení, ktoré uvádzate, úplnosti profilu a overených informácií o vás a taktiež aj za čas, ktorý ste ako registrovaný používateľ na blablacare. Navyše, ak idete niekam s kamoškou, ale máte strach, pretože ste fanúšičkou hororov (čo je teda dosť nevýhodné), môžete si zvoliť kategóriu "Dámska jazda", čo je spolujazda, kde zaručene budú vaše ďalšie spolujazdkyne ženy vrátane šoférky (pokiaľ nezoberiete Conchitu Wurst :D).

Ako zaregistrovaný člen môžete ponúkať spolujazdu aj vy a znížiť si náklady na cestu, spoznať niekoho nového, zistiť ako sa žije ostatným a pod. :D Je naozaj zábavné vyplňať tam spomínané "preferencie" (nevedela som si na to spomenúť), ako napríklad, že radi počúvate počas jazdy hudbu, ste zhovorčivý a garantujete im, že jedno miesto bude voľné a cesta bude pohodlnejšia. Sama som zvedavá, kedy sa mi naskytne príležitosť niekomu jazdu ponúknuť, hoci auto je otcovo :D

Myslím, že ste pochopili, že moje hľadanie bolo miestami chaotické, ale ja naozaj odporúčam využiť aj facbookové skupiny, hlavne ak idete na koncert, tak napísať do skupiny jej fanúšikov. Idem si mrknúť fotky od Rasťa, čakajte ich možno aj dnes, tento článok by mal vyjsť ráno, tak pekný deň :)



Aero-vederci, Baby! Aerosmith v Krakove

4. června 2017 v 13:10 | AM |  Denník
Zdravím!
Prajem krásnu nedeľu, nastal čas, keď môžem zhodnotiť udalosti posledných dní, tou najväčšou pre mňa bol jednoznačne koncert legendy- Aerosmith! Najbližšie môjmu okoliu bol Krakov, môžem vám povedať, že som hľadala rôzne spôsoby dopravy, písala som do facebookovej skupiny Parťák na koncert, kde sa mi ozvalo jedno dievča, ale až v utorok, 3 dni pred koncertom, aj to ešte len zháňala odvoz. Moja rada- pozrite si autobusy, vlaky, prepravné spoločnosti, máte tam istotu, že ten vlak alebo autobus pôjde, ale hlavne s dostatčným PREDSTIHOM a časovou REZERVOU v prípade nečakaných okolností- nehody, výluky a pod. Nevýhodou prepravných spoločností je ich cena, ale o tom napíšem iný článok.
Čakanie som si krátila v nákupnom centre a parku

Čo povedať na Aerosmith. Legendy, osobnosti rockovej scény, to tam po krátkej prestávke po koncertoch v Nemecku naplno rozbalili. Keď ich človek ešte aj zbožňuje, tak musel byť ohromený tým, čo dokážu. Keď vyšli na stage, tak sa spustil brutálny rev, potlesk, hneď hrali Let The Music Do Talking, ktorou otvárajú koncerty. Zdalo sa mi, že ten stage je strašne malý, pamätám si ešte Muse v O2 Aréne, ako tam mali pyramídu, tu to bol klasický stage s T obklopeným davom, ešte som to nezažila. Najviac ma dostala obrovská obrazovka, ktorá nebola poskladaná z klasických panelov, kde vo väčšej blízkosti vidno len svetelné body, ale boli to zábery najvyššej kvality (nebojím sa tvrdiť, že aj 4K s perfektnou kamerou), čo mi vyhovovalo, keďže som sedela na hornej tribúne a aj s okuliarmi som nevidela celkom dobre čo mali oblečené a pod.
Vy ste si všimli na fotke arény počas dňa, že by tam bola nejaká obrazovka? Ja vôbec a to som ju obišla asi štyrikrát :D

Zanechalo to vo mne silný dojem, sú neskutočne cool, Steven bol uvoľnený, predvádzal svoj tanec, rozdal ľuďom takmer všetko čo mal na sebe, nehovoriac o jeho skvelej hre na ústnu harmoniku, Joe pôsobilo ako drsňák, s výraznými pohybmi a rýchlymi prehmatmi, Brad hral s dokonalým prehľadom akoby hral doma v obývačke, priznám sa, že Joeyho som až tak nesledovala, ale spolu s Tylerom a Perrym sa vyžívali v inštrumentálnych častiach, nejmenej som však mala dohľad na Toma Hamiltona, Mr. Sweet Emotion to vynahradil nám na pravej strane, tým že počas spomínanje pesničky si vyšiel na koniec T-éčka a kamera mala záber na jeho extrémne rýchle prsty. Celé to bolo famózne. Spomínala som, že tento koncert som brala ako formu "odmeny" za oba semestre, bol to skvelý zážitok. Jediné, čo možno koncertu chýbalo, respektíve som vnímala, že to nebolo celkom tak, ako som čakala, bol spev publika. Možno sa mi to len zdá, pretože v sektore, v ktorom som bola som mala niekedy pocit, že nepočujem hudbu, ale zlievali sa mi tóny do jedného šumu, ale bolo to asi spôsobené odrazmi od stien arény, alebo som jednoducho nepočula, čo tam dole spievajú :)
Interkacia s publikom bola super, bolo vidieť, že si to užívajú ako oni, tak aj diváci, ale hlavne na tribúnach sme mali problém porozumieť tomu, čo hovorí alebo sa pýta. Myslím, že občas sme sa nepochopili :)

Okamihy pred ich výstupom po predkapele

Ja dúfam, a aj tuším, že toto určite nie sú ich posledné koncerty, hoci možno v Európe by to aj bola pravda, plány však majú už teraz jasné aj v októbri, keď budú v Mexiku a nasledujú a festivaly v septembri v Južnej Amerike. Bude to závisieť od nich, ale podľa mňa nie je treba pochybovať o tom, že sa im tieto koncerty zapáčili a majú chuť hrať aj naďalej. Myslím, že aj v rámci svojich vlastných projektov sa do Európy ešte vrátia. Ja dúfam, že budú na tom dobre hlavne zdravotne.

Cleý koncert som si nahrávala, myslím teraz audionahrávku, použila som recorder v mobile, kde som si zvolila najvyššiu kvalitu a musím povedať, že kvalita vôbec nie je zlá, ten koncert som si odvtedy pustila už dvakrát :D Mobil som si položila na tašku na zemi, trochu to zachytilo rozhovory dvoch dievčat predo mnou, ktoré mi pripadali, akoby tam boli omylom. Mali miesta na sedenie, sedeli v prvom rade na hornej tribúne- dokonalý výhľad, ale museli sa postaviť. "Tancovali" na Sweet Emotion, čo skôr pripomínalo, akoby to dievča malo v zadku pružinu, neskôr ledva kývali tými zadkami, ale zacláňať museli. Počas I Don´t Want To Miss A Thing mi kompletne zaclonili to T, v ktorom Steven stál, poprosila som ju- "Would you take your seat, please ?" NOPE. Našťastie vedľa mňa bolo voľné miesto, tak som si presadla, ja to prekusnem o pár dní :D
Finále po Dream on a Walk This Way

Radšej som si to nahrala, s vedomím, že to budem môcť počuť znova a znova, lebo som vedela, že na tú diaľku by som sa len trápila.

Dnes by som si chcela vyskúšať nejaké úpravy v Audacity. Nahrávka je super, ale počuť tam tie dve a môj potlesk. Držím im palce, nech je ich tour úspešná, pokiaľ robia ľudí šťastnými, že ich môžu vidieť, tak ako mňa. Nech sa im vyhýbajú nenormálni zbabelci a útočníci, ktorí využívajú apolitické ciele k zastrašovaniu. Dnes som sa dozvedela o Londýne. V Krakove boli opatrenia, ale tí brigádnici s vyhľadávačmi kovov mi prišli ako úplní amatéri. Do okolia arény sa nedostal nikto, kto nemal pri sebe lístok na koncert, aj keď je pravda, že keby tam prišlo desať ľudí s prekopírovaným lístkom na A4 aký som mala aj ja, tak to nikdy nezistia, pretože to kontrolovali len vizuálne. So skenerom kontrolovali lístky až pri vstupe do arény, do okolia sa tak mohol dostať každý. Ďalej tam platilo obmedzenie, že tašky a pod. nemohli byť väčšie než A4. Najlepšie bolo, že priamo pred Stevena, v Golden Circle sa dostal niekto so selfie tyčou, ktorú bolo vidieť cez kamerové zábery.

Určite sa pýtate- a čo fotky? No, fotila som, ale obrazovka veľmi osvetľovala priestor okolo skupiny, takže tam bolo vidno nanajvýš obrovskú žiaru. Chalan, ktorý ma do Krakova priviezol, bol však rovno pred Joeom Perrym a mal by mi poslať fotky, takže sa máte na čo tešiť. Tiež ma perfektné fotky Tylera. Zatiaľ tu dám len fotky, ktoré považujem za "dostatočné". Keby vás zaujímalo, ako to vyzeralo pod nimi, odporúčam facebookovú stránku Aerosmith & The Blue Army .
Mám aj tričko, za ktoré som dala 28 € cca., ale z ich eshopu by ma to s poštovným vyšlo asi na rovnako. Mohli mať lepší výber, chcela som nejaké biele tričko s ich logom alebo nejakou potlačou, ale sklamala som sa :D Tiež tam nepredávali ani CD a pod. Asi je zložité vláčiť to po celej Európe.

Takže, dúfam, že tu pribudnú aj fotky od môjho "kamoša" dajme tomu, aby ste to videli aj z iného pohľadu, medzitým je hore k dispozícii link na facebookovú stránku.

Dnes idem na koncert Aerosmith!

2. června 2017 v 10:00 | AM |  Denník
Ahojte!
Viete, že v dobe, keď vyjde tento článok, budem každú minútu bližšie ku Krakovu, kde ma čaká moja "odmena", udalosť, ktorú som si zvolila ako motiváciu pre dokončenie druhého ročníka? Nie je to nič iné (alebo ako v Bystrici niektorí hovoria- je to nič iné) ako koncert skupiny Aeromith, dnes v Krakove, ktoré majú v rámci svojej Aero-vederci Baby! tour, ktorým sa ale isto nehodlajú s koncertovaním rozlúčiť. Držte mi palce, nech si to užijem, dúfam, že aj vy si dáte nejakú tú odmenu na konci roka (akademického/školského či toho kalendárneho) a bude vás to motivovať. Musím sa priznať, že ešte nemám skúšky hotové, chýba mi jedna a dve si mám ísť vylepšiť, ale to už je môj problém. Hurá na dnešný deň!

Další články


Kam dál