Tom Chaplin vydá vianočný album

16. října 2017 v 9:25 | AM |  Hudba- "Playlist"
Zdravím!

V posledných dňoch vyšla úžasná správa- Tom Chaplin oznámil vydanie vianočného albumu Twelve Tales of Christmas, ktorý sa v súčasnosti dá aj predobjednať. Dátum vydania je 17. novembra. V eshope http://store.tomchaplinmusic.com/ sa nachádzajú balíčky, ktorých súčasťou je LP, CD, adventný kalendár a baliaci papier s artworkom albumu, tématický hrnček, čiapka s jeho logom, pričom cena závisí od toho, ktoré predmety sa v balíčku nachádzajú. Pri kúpe CD deluxe verzie a vybraných balíčkov vám Tom napíše osobné venovanie, meno sa zadáva pri objednávke. Album bude obsahovať 12 piesní:


1. Walking In The Air
2. Midnight Mass
3. 2000 Miles
4. Under A Million Lights
5. River
6. London Lights
7. We Remember You This Christmas
8. Stay Another Day
9. For The Lost
10. Another Lonely Christmas
11. Follow My Heart
12. Say Goodbye


Skladba Under A Million Lights je už dostupná aj na Spotify, preto sa naladíme na vianočnú atmosféru už teraz:



Ja osobne sa už veľmi teším, pretože som si objednala CD v deluxe verzii a j s osobným venovaním, pretože si ho chcem púšťať na zimných cestách a tiež si spraviť vianočnú atmosféru. Treba rátať s tým, že k cene sa pripočíta aj poštovné, som veľmi zvedavá na venovanie, to vám ukážem, keď budem mať nový album v rukách ;-)


 

Hra na gitare a moje začiatky (1. časť)

2. října 2017 v 21:34 | AM |  Hudba- "Playlist"
Zdravím!
Rozmýšľala som nad tým, čo bude ďalšou témou alebo nadpisom nového článku, viem, že som mám dosť vecí, o ktorých by som mala napísať, ale momentálne mi ako naschvál nič nenapadá. O chodbovici na začiatku tohto roka by som tu mohla napísať veľa, ale ja už viem, že je viac ľudí, ktorí vedia, že si píšem blog a mohlo by sa to dostať ďalej a ďalej a nechcela by som, aby aj ľudia, ktorí ma poznajú ako slušnú osobu, vedeli, čo sme tam zažili :D Veď nikto nie je dokonalý, no ale nemusia vedieť čo, kde s kým, prečo :D Sú tu blízke väzby na vyšší stupeň organizácie :D Nestalo sa tam nič také, prečo by som sa mala prepadnúť pod zem, ale tak možno niekedy inokedy ;-)

Tak sa poďme porozprávať trošku o gitare. Je to môj najobľúbenejší nástroj, hneď po basovej gitare/ kontrabase a klavíri (ale na ten neviem hrať). Myslím, že každý si v živote aspoň raz zabrnkal, keď sa k nej dostal, a ten, koho nadchla nejaká pesnička alebo chcel trochu zamachrovať pred kamošmi alebo chalani pred dievčatami, tak to funguje. Ja som to na nikoho neskúšala :D Hrala som asi od druhej triedy na základnej škole, lebo prvý rok som chodila na "prípravku"- hudobnú náuku a potom som absolvovala celý prvý aj druhý stupeň na zuške a k tomu som si pridala asi tri roky pred ukončením gymnázia ešte kontrabas.

Keď už hráte dlhšie a ešte aj v zuške, tak sa stretnete aj s inými žiakmi, prvýkrát si zahráte aj s niekým iným spoločnú skladbu, naučíte sa počúvať aj toho druhého, začlenia vás do súborov- gitarový, ľudový a dá vám to veľa- kamarátstva, spomienky, prvé a možno aj posledné vystúpenia na školských akciách, vlastne ja som si tým prešla a vypĺňala som si tak svoj voľný čas celé detstvo. Dosť mi chýbal po škole nejaký režim alebo pravidelnosť a aj motivácia, pretože mi vždy pribudlo niečo nové, nová výzva a zameriavala som sa na to, aby som stokrát zahrala to isté miesto aby bolo bez chyby (nikdy to nebolo niečo virtuózne, ale keď ma to bavilo, tak to bolo ozaj dobré) a zároveň som aj cítila zodpovednosť za to, aby som nesklamala učiteľa.

Mňa moji rodičia nikdy nemuseli nútiť do toho, aby som si vytiahla stojan, podnožku a cvičila, bavilo ma to. Potom sa mi samej nehralo dobre, keď som vynechala napríklad štyri dni alebo päť dní a prišla som na hodinu s drevenými rukami. Ale samozrejme každý má svoj spôsob, svoj vlastný vzťah ku koníčkom, to, čo som tu napísala vychádza aj z mojej povahy, že ja si dosť potrpím na to, aby to, čo robím, bolo dosť dobré a aby mi to prinieslo vnútorný pokoj.

Na začiatku, keď som začala chodiť na hudobnú, dom si písala do zošita, kedy a koľko som cvičila- napr. utorok- 15 min. (v druhom ročníku toho nie je tak veľa na hranie, netreba to preháňať) no a pamätám si, že sa mi tam až tak nechcelo, ale vždy som hrala dobrovoľne. Postupom času, keď získate základy, tak postupujete na rôzne cvičenia (podľa knihy, akú máte), stupnice, no a tam je to už o tom, že nemáte zasa milión cvičení, ale len pár a na nich pracujete- odstránite drnčanie, upravujete prstoklad, tóny vám znejú čisto a jasne, neváhate v tom, na ktorú strunu brnknete.

Poslušne som postupovala ročníkmi, prvým stupňom, kde máte ešte aj hodiny hudobnej náuky, preberáte hudobné obdobia v dejinách, skladateľov a základy čo sa týka teórie hudby. Aj tým som prešla, no a prišla puberta, no, ešte stále postupoval prvý stupeň hudobnej, no myslím, že asi v osmičke alebo deviatke som ho skončila, čiže prišla ešte puberta, asi aj Twilight, veľký ošiaľ, počuli sme tam Muse, no a odvtedy sme možno aj štyri roky už nikdy nič nepočúvali :D Dajana mala celý obrus na lavici popísaný názvami ich pesničiek, začali sme od začiatku- tým najdivokejším albumom, lebo my s Dejnou keď spoznáme nejakú kapelu, tak totálne prekopeme všetky ich pesničky, podobne to bolo aj s Keane, keď sme už nepočúvali také rebelské a "tvrdé" pesničky.

No a prečo píšem o tom období? Pretože vtedy ma asi prvýkrát oslovila tá hudba tak, že aj ja som ich chcela hrať na gitare, aj keď som chodila na klasickú gitaru. Matt Bellamy hral na elektrickej gitare, keď počúvate album Showbiz- to je nálož, proste celú pubertu si vytrieskali oni miesto nás :D No ale vtedy mali aj pesničky, kde používali aj akustickú gitaru, preto som sa naučila pesničku Unintended s pekným gitarovým introm (ukážka ÚPLNE PRVEJ PESNIČKY OD MUSE, KT. SOM HRALA)


Čiže bol to podnet k tomu, aby som sa naučila aj akordy- učila som sa ich aj v stupniciach v notovej forme, ale nikdy sme ich na hodinách nepoužívali- takže už to bol môj vlastný záujem sama sa doučiť tie akordy, hoci keby som poprosila môjho učiteľa, ukázal by mi to tiež, ale nevyužila som to. Vtedy som prešla na vyhľadávanie akordov, učila som sa, ktoré stránky sú na vyhľadávanie akordov najlepšie, v súčasnosti používam takmer výlučne len https://www.ultimate-guitar.com/ , keďže nemám problém s angličtinou, je tam pár výrazov v súvislosti s hrou na gitare a pod., ktoré nie je problém dostať "pod kožu". Slovenské stránky veľmi nevyužívam, aj keď minule som si urobila taký prierez pesničiek od No Name, IMT Smile a pod. Záleží však naozaj od toho, čo sa vám páči, nepochybujem, že existuje nejaký country portál a i.

Takže to boli moje začiatky "samoobjavovania"- zistila som, že je super, že tam síce sú akordy, ale existuje verzia 1,2,3,4,5,... x no a niekde boli náročnejšie akordy, niekde boli úplne jednoduché, no ale pravdu vždy objavíte, keď si pustíte originál- veľmi rýchlo som zistila, že tam síce sú jednoduché akordy, ale Dejna mala na klávesy úplne iné a pesnička bola zasa o inom. Tak sme to riešili- Dejna mala funkciu transpose, tak sa mi prispôsobila, alebo si to transponovala k nahrávke a ja som s ňou nehrala, keď chcela hrať s originálom. No ale časom ma to už tak štvalo (lebo ja som si nechcela v kuse len ladiť gitaru hore-dole), že som si zohnala kapodaster. Jeden z mojich prvých nákupov na internete. Nevedela som absolútne nič o tom, aký kapodaster si mám kúpiť na klasickú gitaru, predsa len, veď to sú gitary s najhrubším hmatníkom, zasa som sa nespýtala učiteľa :D Nakoniec mám kapodaster s textilným ramienkom, moja bývalá spolubývajúca mi ho síce vysmiala -(to čo je ?!) no ale veď som s ním spokojná, možno si kúpim, lebo na elektrickú gitaru mi veľmi nesedí, má oveľa užší hmatník.

No ja si myslím, že zatiaľ by to stačilo, sme tak v polovici rozprávania a ja strácam už myšlienku, tak to ukončím, nech mám odkiaľ pokračovať. Nabudúce napíšem o mojej druhej a tretej gitare a ako som k Muse, ku ktorému má Dejna celý "spevník" s akordami k pomaly každej pesničke, pridala postupne ďalšie pesničky, kapely až po terajšie hranie. Nech vás ku všetkému čo robíte sprevádza chuť, zvedavosť a odhodlanosť ;-) Na záver ešte pridám obrázok modelu klasickej gitary, ktorú som dostala pred nástupom na zušku od krstnej a momentálne ju mám aj z dôvodu hmotnosti, zvuku a možností, ktoré na intráku mám, v izbe v Bystrici. Je už taká trochu poobíjaná, ale mám ju rada :)


Ja mám ešte čiernu nálepku od otvoru po kobylku, ktorá chráni drevo pred škrabancami, ale pravdou je, že je už aj prasknutá. Dobre, tak ďakujem za takú peknú fotku, je to v tom odkaze veľmi pekne nafotené.

Ďalšie leto v Nórsku-zhrnutie :)

21. září 2017 v 21:51 | AM
Zdravím!
Už je po leňošení. Tento týždeň mi začala škola, začal sa nám tretí ročník a ten ukončíme bakalárkou. Tému mám, knihy aj články už mám, zatiaľ len veľmi málo, možno ich ani nepoužijem, ale nejak sa mi nepodarilo sa ňou počas leta zaoberať. Hneď začiatkom júla som šla za otcom do Nórska, kde som mu mala pomáhať ako brigádnička s rozvozom chleba alebo ako pomocníčka v pekárni, ale otcov plán, že by som vykladala prepravky papierom, kým by on bol na ceste do obchodov vôbec nevyšiel. V Nórsku počas leta brigádujú až dve tretiny študentov, preto je tam dosť ťažké nájsť si v sezóne brigádu, navyše im prázdniny začínajú asi o dva týždne skôr. Mala som pripravený životopis v angličtine, ale nemám žiadnu znalosť nórčiny, hoci z počutia rozumiem celkom dosť, lebo s angličtinou a nemčinou sa mi nórčina zdá dosť zrozumiteľná.


Jednou z výhod trajektov v Nórsku je to, že chodci a cyklisti majú trajekt zadarmo, tak to aspoň bolo medzi Moss a Horten. Hovorím to preto, že som trajektom šla cestou na letisko a páčil by sa mi výlet na bicykli, ale oco mal veľa práce a nestihli sme to. Keďže som v Moss už bola, veľa som tam nefotila, so Štefániou sme si urobili fotky, ale ja si nerobím selfie, takže väčšinou mám sfotené len okolie. Zopár fotiek som si pridala aj na Instagram, lebo som si spravila účet, hoci naozaj málo fotím.

Viac-menej sa tam toho veľa nezmenilo, Nóri stále pokračujú v kupovaní elektrických áut, je to nezastaviteľné, dokonca som si v jednom aj zajazdila- Nissan Leaf- perfektné! Nebola som skeptik, páčili sa mi elektrické autá, najmä Tesly, veď komu by nie, ale to autíčko bolo neuveriteľne zábavné, tiché, rýchle ako šíp, bola som z toho unesená. Mala som v ňom pocit ako na elektrických autíčkach v Práteri alebo keď k nám do mesta prišli kolotočiari. Bolo to úžasné zrýchlenie, úžasné zákruty a po diaľnici som si dupla na "plyn" a šla 130 km/h. Úžasný uvoľnovač endorfínov, nehovoriac o audiu, digitálnom (DAB) rádiu, navigácii a super displejoch, na ktoré by som potrebovala pár hodín aby som si na ne zvykla a hlavne poriadne preštudovala všetky informácie amožnosti jazdy. Keď ste si tam dali režim Eco, tak ste cítili, že akcelerácia už nie je taká rýchla, to sa hodilo najmä na nórske ulice a mestá preplnené retardérmi, kde sa nikto neponáhľa a stále pribrzďuje. No ale to som sa už veľmi rozrozprávala o aute.


Parkovisko karavanov a rybárska zóna v časti, kde sa Moss oddeľovalo úzkym vodným kanálom pre lode (karavany sú za mnou).

Okrem elektrického auta som si vyskúšala kamión Man - 6 stupňový manuál , bicykel- cruiser ako z Venice beach- veľmi štýlový a hlavne pohodlný. Ten bicykel pútal pozornosť ľudí, hoci u nich sa už vo veľkom rozmohli elektrické bicykle. Takže ja som s tým "americkým" dvadsaťkilovým bicyklom šliapala do kopca (mal len 3 prevody) ako o dušu a predbehla ma teta s elektrickým, hoci dolu kopcom s mojou hybnosťou proti nemala šancu :D


Pohľad z "rybárskej zóny" kúsok bližšie ku kanálu

Robotu som nemala, tak som si vyplnila čas po svojom- opaľovala som sa. Podľa mňa si veľa ľudí myslí, že je ta, v lete zima. ale závisí to od toho, kde v Nórsku sa nachádzate. My sme boli asi necelé dve hodiny (môj odhad) od Osla (smerom na juh), čo sa nachádza ešte v tej južnej časti. Používala som opaľovacie krémy a niekedy na mňa slnko pálilo tak, že ma štípali nohy a pripieklo mi ich načerveno. Problém bol v sklápacom lehátku, pretože som si naň nemohla normálne ľahnúť, len tak, že sa mi skoro prelomil chrbát ako "Křup a sýr" a dlho som takto ležať nevydržala a preto mám prednú časť nôh opálenú viac než zadnú. Tak som aspoň splnila dovolenkový- letný cieľ opáliť sa. No ale šla som aj na mestskú pláž, kde boli aj sprchy, plávajúce plošiny, z ktorých sa skákalo do vody. Hoci som vlastne bola pri mori, neokúpala som sa v ňom, namočila som si len nohy po zadok, pretože tá voda bola brutálne ľadová. Využívala som len osvieženie sprchy, ktorá bola na brehu, takže dovolenkový sen mnohých ostal nesplnený. No netúžila som ísť mokrá na bicykli naspäť domov, radšej som sa opaľovala, aby mi nikto nevyčítal (mama :) ), že som sa vôbec neopálila.


Časť prístavu, za mnou sa nachádzala jedna z pláží, na ktorej som sa opaľovala, bude na nasledujúcom obrázku

Hoci som nemala brigádu, s otcom som bola zopárkrát v práci, či už v autobuse alebo v pekárni, raz som mu dokonca prevalila celý stĺp pečiva na zem (prevrátila som prepravky)- ako naschvál to bol posledný obchod v to ráno a takto som mu to pokazila... Raz sme mali misiu ísť sa pozrieť na nejakú adresu a pozrieť sa, či tam stojí auto, pretože to auto predal jeho kolega nejakému Litovcovi alebo komu, no nedal mu zaň peniaze alebo celú sumu, už neviem, že mu ostal ešte jeden kľúč a to auto by si odviezol. To bolo brutálne- kamión v obytných uličkách pred siedmou ráno, boli sme nenápadní :) Nenašli sme ho nakoniec, naša detektívna kariéra skončila.


Podvečer, hoci u nás by sme videli slnko pomaly zapadať, tam sa nachádzalo ešte vysoko, na pravej strane pláže


Krátko pred jedenástou večer sme v Osle stále mohli vidieť zapadajúce slnko


Aby to nebolo stále o tom slnku- mali sme tam aj dážď, pomaly sa schyľovalo k lejaku

Keďže ubehlo už dosť času odkedy som sa vrátila, toto bolo také malé zhrnutie. Stalo sa mi tam ešte zopár zaujímavých vecí- stretnutie s Karamom, ktorý tvrdil, že je holič z nákupného centra, ktorý za mnou išiel vraj od nákupného centra, keď ja som vystúpila na autobusovej zastávke, aby som si šla po bicykel a šla na našu základňu- tak sme volali karavan. Dobehol ma a vytiahol figúrku mimoňa (z filmu Ja, zloduch) a pýtal sa ma, či mi to nevypadlo. Ja som mu povedala, že určite nie (vedel po anglicky), že to patrí asi nejakému dieťaťu, tak sme išli kúsok spolu (pár desiatok metrov), ale ja som musela ísť hore na kopec do takej priemyselnej časti- garáže a kancelárie a on pokračoval do takej prímestskej časti. Rozlúčili sme sa, povedala som, že keď budem v tom neďalekom nákupnom centre, tak ho pozdravím (no určite, čo ste, to som len tak povedala, ešte že by oco vedel, že idem za dajakým Karamom alebo Quaramom moslimským, tak to nie... :D). No ale pýtal odo mňa číslo, ale čo ja s tým? Dala som mu nórske, lebo aj tak som ho nepoužívala :D Ale bála som sa, či zavolá, lebo ten mobil bol ocov záložný :D Som sprostá, no ale čo už, nech si ho má :D

Bolo tam veľmi pekne, oddýchla som si od internetu, mailov, ktoré počas školy v kuse kontrolujem a aj od stresu doma, pretože sme mali prerábať kuchyňu, teda Decodom a nesplnili vôbec naše predstavy čo sa kvality týka, všetko sfušovali a doma sme z toho mali len dusno. Tak som prišla domov, týždeň po mne aj oco a vyniesli sme starý sporák a dve skrinky zo starej kuchynskej linky a máme pokoj :D Ale riešime to, takže zatiaľ je všetko fajn tak ako je. Majte sa krásne :)






 


Leňošenie po skúškovom

25. června 2017 v 10:53 | AM |  Denník
Zdravím!

Je krásna nedeľa, určite bude pekelne horúco, ale ja sa tomu vyhnem, pretože budem tráviť sedem hodín v Tescu v klimatizovanom priestore :) Toto je už druhý víkend, keď budem brigádovať tu v Bystrici, ale myslím, že do jesene určite aj posledný. Do piatku sa máme odsťahovať z intráku, preto som ešte ostala v BB, musím doniesť veci, ale ešte sa aspoň raz určite vrátim. Zajtra pôjdem domov, kde budem pomáhať s upratovaním a odkladaním vecí, lebo sme robili nanovo kuchyňu a kuchynské veci sú všade okrem kuchyne, navyše sa u nás nevarí.

SKúšky mám už hotové, z čoho sa veľmi teším, asi by som sa odubytovala vo štvrtok, cez stredu by som tam došla, prespala, lebo vo štvrtok doobeda sa tam z domu asi ťažko stihnem dostaviť.

Zistila som, že čím menej nás na izbe na intráku ostáva, tým väčší neporiadok sa mi tu hromadí. Včera som zažívala šoky z toho, že som stratila kľúčik od kuchynky, ale neskôr, keď som si dávala posteľ do poriadku som zistila, že som na ňom celú noc ležala Nevinný. Tak som sa rozprávala s vrátničkou, že aj jej sa to niekedy stáva (nie že leží na kľúčoch, ale že automaticky niečo robí a potom tú vec hľadá). Objednala som si pizzu a zabudla som, že si nemám objednávať veľkosť M, lebo tá je strašne malá a ten chalan mi zabudol dať asi colu, ale čo už, dopila som Pepsu :D
Dnes ráno ďalší šok- idem do kuchynky, pozriem sa na klinček, kde vešiame kľúč- nie je tam! Ale spomenula som si, v čom som šla robiť popcorn, tak som ho tam našťastie našla.

Od jednej som už mala robiť v Tescu, ale po ceste som si spomenula, že som si zabudla hodinky a odznak brigádnika, ale na informáciách už žiadne nemali, tak som mala odznak s číslom 139, tak som sa zahrala na "agentku 139" :D Stále si tam pripadám, že robím ako sliz, veľmi pomaly. Najhoršie bolo to, že som nemala hodinky, pýtal sa ma tam jeden chlap, kkedy idem na prestávku, že tak o desať minút a nakoniec som šla až o pol hodiny, nemám odhad na čas :D

Navyše, z domu som si vzala len 1 ponožky "botaskové" tie krátke do tenisiek, mala som ich včera v Tescu, keby som ich dnes oprela o stenu, tak tam ostanú stáť :D Strašné, akurát ich periem, ale za hodinu asi nevyschnú, tak mi ostali ešte dlhé. Už celý víkend chcem ísť vrátiť jednu knihu do biblioboxu pri vedeckej knižnici, ale včera už bolo veľa hodín a nechcelo sa mi ísť pešo, keď som nachodila v Tescu 7 hodín.

Idem sa sústrediť na Tesco, o hodinku (cca.) mi ide MHD, tak sa idem chystať, doprať ponožky a tak. Majte sa!

Možno poletím (na služobku :D)

11. června 2017 v 17:50 | AM
Zdravím!
Posledný týždeň bol úplne celý preflákaný. Po koncerte Aerosmith, ktorému predchádzala ešte skúška z toxikológie som si povedala, že si potrebujem dať pauzu od školy a učenia sa a ostala mi ešte jedna skúška. Po koncerte 2.6. (piatok) nasledovalo stretnutie z katedry a varenie guľáša. Potom som ostala v BB až do pondelka a podvečer som šla domov. Do BB som sa vrátila až teraz v piatok, kde sa zdržím až do skúšky, dúfam, že poslednej, hoci jeden celý týždeň som analytiku ani nevidela a teraz sa ani za svet neviem prinútiť k učeniu. Snáď nebudem musieť opakovať tú skúšku, lebo by ma asi porazilo.

Dnes mi volala mama, povedala mi zaujímavý nápad, ktorý mala od otca. Je dosť možné, že by som šla zasa do Nórska, bolo by to teda už štvrtýkrát. Tentokrát by som tam však mohla ísť pomáhať do pekárne chystať prepravky na pečivo. Oni sa totiž vystieľajú ozdobným papierom a potom sa do nich ukladajú zákusky, pečivo a chlieb.Je to možnosť dobre si zarobiť, platy v Nórsku sú predsa len o "niečo" vyššie. O niečo viac ako u nás :D Nebolo by to na celé leto, ale len na max. 3 týždne pomôcť otcovi, ale aj tak sa mi to oplatí.

Zatiaľ som v štádiu rozhodovania, ale pravdou je, že som už vlastne rozhodnutá, nikde za tak krátky čas nezarobím viac než tam. Navyše by som mohla ešte do konca júna ísť do Tesca na pár hodín. Nie že by som nutne potrebovala peniaze, ale je dosť blbé pýtať si peniaze od rodičov, navyše koncert Aerosmith mi prevetral účet (hoci ešte v decmbri, keď som kupovala lístky), ale keď k tomu prirátam nové kombo a novú gitaru, tak sa toho nazbiera. Navyše som bola na nákupoch pred dvoma týždňami, aj tričko na koncerte čosi stálo. Jednoducho je fajn, keď si budem môcť v lete posedieť na terase s kamoškami a kúpiť si bez problémov drink alebo zmrzku alebo iné veci a neotravovať rodičov. Už mám dosť rokov na to, aby som sa o seba postarala.

Neľutujem, že som bola doma, ale totálne nič som tam nespravila. Lepšie povedané, spravila som veľa vecí pre seba, ale nič do školy. Hrala som si na gitare, uložila som si zopár nových tabov, natočila si video, ako hrám, a dala ho na "insta", veď predsa nebudem zaostávať za mládežou :D Ďalej som si dala vyprať kopec vecí, ktoré som nanosila z intráku, konečne som mohla zapnúť aj Lumeu, chýbali mi tie záblesky :) Čo sa týka športu, tak som ani nevytiahla bicykel, len som zdvíhala počas cesty domov a späť kufor a batoh.

Takže moje bicepsy a tricepsy sú teraz neaktívne, respektíve oveľa menej aktívne než keď bolo obdobie pred Vianocami v Tescu :D Ako obrazovú prílohu, aby to tu zasa neboli len samé písmenká na celej stránke, som vybrala moje nové tričko, ktoré som si kúpila pred koncertom (drahé ako sviňa, ale mám pamiatku :D).

Vzácny druh v prirodzenom prostredí s tričkom Aerosmith



FOTO Z KONCERTU AEROSMITH

5. června 2017 v 11:54 | AM |  Denník
Ahojte!
Dorazili mi fotografie z koncertu, preto vám ich zopár ukážem, má to však jeden háčik- nahrali sa mi všetky "bokom", hoci v počítači sú otočené normálne, vertikálne, nahralo ich do albumu "ležato". Preto vám sem dám odklik na album, aby som tu nemala fotky ako Maďar :D Síce si myslím, že aj tak budú naopak, trošku si rozcvičte krky, keď budete otáčať hlavu nabok.





Naboku v menu nájdete ďalšie albumy :) Naozaj neviem, ako to urobiť, aby boli všetky v správnom smere.

Ako som si vybavila odvoz na koncert

5. června 2017 v 6:30 | AM |  Denník
Zdravím!
V minulom článku som stručne popísala moje dojmy z koncertu Aerosmith a načrtla som tam, ako som si hľadala odvoz, ale myslím si, že by bolo dobré napísať o tom aj osobitne, pretože možno niekto, kto pôjde sám na koncert, bude hľadať spôsob, ako sa na dané miesto dostať podobne ako ja a možno mu to pomôže.

Hneď na úvod- lístky na koncert som si kúpila v decembri- koncert bol až v júni.
Áno, väčšinou si človek kupuje lístky skôr, než bude daný termín vypredaný, lebo druhá možnosť sa už nemusí naskytnúť. V prvom rade som hneď nerozmýšľala o tom, ako sa tam dostanem, predsa len to bolo dosť ďaleko (pokiaľ tam nechcete ísť lietadlom), v novom roku sa mohli meniť cestovné poriadky alebo pod., ale nebudem vás naťahovať. Ja som si odvoz zohnala maximálne 10 dní dopredu. Opíšem vám, ako som hľadala. Tých 10 dní som bola už aj nešťastná, lebo také sprosté spoje som ešte nevidela :D

1. V decembri som nevedela, či budem pred 2. júnom doma, na intráku alebo kde.

2. Hľadala som na cp.atlas.sk spojenia aj vlakové aj autobusové. Okrem toho som hľadala v googli- Banská Bystrica- Krakov, Košice-Krakow, Bardejov-Krakov- vyhodilo mi to samé prepravné spoločnosti, ktoré si pýtajú 30 € za dopravu na letisko (jednosmerná cesta). To sa mi zdalo dosť veľa, cesta by ma vyšla skoro ako lístok na koncert a ten už stál pomaly 90 €. Ďalej RegioJet, StudentAgency a kopec zahraničných stránok, napr. Bratislava-Krakov, ale nič sa mi nepozdávalo. Chcela som to samozrejme prispôsobiť časovému plánu- vpúšťanie do arény, začiatok koncertu, ....

3. Našla som tiger express, prepravu mikrobusmi na danej trase, poslala som mail, na ktorý sa mi nik neozval. Navyše keď som do vyhľadávania zadala študentský lístok, zrazu žiadne spojenie nebolo dostupné. Dosť ma teda sklamali možnosti dopravy do Krakova. Vlaky boli pre mňa ešte väčšou záhadou. Slovenské železnice mali síce ponuku ísť nočným vlakom, ale celkom som nepochopila, čo znamená, že v cene 19 € nie je zahrnuté cestovné. Ďalšie výskumy som nerobila.

4. Raz cestou do Bystrice som vyšla na nástupište a všimla som si, že na odchod tam čaká vlak do Ostravy. V tom mi to došlo! Môžem ísť rovno cez Ostravu a tam prestúpiť na vlak do Krakova! V čom bol teda problém? V prestupoch. Ten istý začiatočný bod (Ostrava) a koncový bod (Krakov). Spoje asi 5-6x do dňa. Ale tie prestupy! Každý z tých spojov mal úplne iné prestupné miesta, ich počet bol odlišný a ešte aj dĺžka cesty sa líšila niekedy aj o takmer 3 hodiny. Myslím, že by som tam prišla dobitá ako pes, nieto ešte vydržala do večera čakať pred arénou alebo sa potulovať po meste.

5. Zachránila ma Sofia. Teda neviem či som pri vyhľadávaní našla odkaz na blablacar.com a potom som jej to spomenula, že to pozná, alebo mi to navrhla a potom som hľadala, ale pripisujem tú zásluhu jej :D Zistila som, že je to úplne super, ale je to trošku extrém v tom, že väčšinou sa tam objaví ponuka v dosť krátkom časovom predstihu a tak by som to odporúčala, keď ste sa vybodli na nejakú prípravu cesty alebo ste sa k tomu nedostali (ja som hľadala už v decembri, ale nevydalo :D + sa môžem vyhovoriť na skúškové ). Výhodou napríklad je, ak tam šofér uvedie aj to, prečo tam ide, samozrejme je to jeho osobná vec, ale úplne som jasala, keď tam môj "známy" (dajme tomu už teraz) Rasťo napísal, že ide na koncert Aerosmith. Čo mi z toho vyplynulo? Že sme sa hneď dohodli, že ma vezme aj naspäť, nemusím nikde zháňať taxík a mám si kde nechať veci a nemusela som sa trepať do haly s batohom a bundou. Navyše ja som mala svoje fotky (veď ste ich videli), ale on stál rovno pred Joeom Perrym! Akurát mi tie fotky aj dorazili.

6. Pri hľadaní na poslednú chvíľu je to trochu o nervy, viem, že som z toho bola dosť nervózna, ale ja sama by som už po skúsenosti s blablacar už asi nešla vlakom ani busom. Je to úžasné, za zlomok ceny si ešte aj pokecáte (nie je to samozrejmosť, ale choďte sa pozrieť na ich stránku, pri vyhľadávaní je viacero možností- napr. či vášmu šoférovi prekáža fajčenie v aute, preprava zvierat, aký je zhovorčivý a pod. Profily sa overujú, hodnotenia sú verejné, ja tomu nemám čo vytknúť. Keď pozeráte priveľa hororov, môžete mať obavy, ale to nie je môj prípad. Rasťovi som plne dôverovala pri šoférovaní, tam sme cestovali traja, naspäť už len vo dvojici, pretože si tá baba spravila predĺžený víkend v Krakove.


Na svojom účte v blablacar sú aj ranky, Rasťo tam nemal ešte žiadne hodnotenie ani jazdy, ale neodradilo ma to, rank získavate aj ako spolujazdec, na základe hodnotení, ktoré uvádzate, úplnosti profilu a overených informácií o vás a taktiež aj za čas, ktorý ste ako registrovaný používateľ na blablacare. Navyše, ak idete niekam s kamoškou, ale máte strach, pretože ste fanúšičkou hororov (čo je teda dosť nevýhodné), môžete si zvoliť kategóriu "Dámska jazda", čo je spolujazda, kde zaručene budú vaše ďalšie spolujazdkyne ženy vrátane šoférky (pokiaľ nezoberiete Conchitu Wurst :D).

Ako zaregistrovaný člen môžete ponúkať spolujazdu aj vy a znížiť si náklady na cestu, spoznať niekoho nového, zistiť ako sa žije ostatným a pod. :D Je naozaj zábavné vyplňať tam spomínané "preferencie" (nevedela som si na to spomenúť), ako napríklad, že radi počúvate počas jazdy hudbu, ste zhovorčivý a garantujete im, že jedno miesto bude voľné a cesta bude pohodlnejšia. Sama som zvedavá, kedy sa mi naskytne príležitosť niekomu jazdu ponúknuť, hoci auto je otcovo :D

Myslím, že ste pochopili, že moje hľadanie bolo miestami chaotické, ale ja naozaj odporúčam využiť aj facbookové skupiny, hlavne ak idete na koncert, tak napísať do skupiny jej fanúšikov. Idem si mrknúť fotky od Rasťa, čakajte ich možno aj dnes, tento článok by mal vyjsť ráno, tak pekný deň :)



Další články


Kam dál