Môj večerný program: Charlieho anjeli a Láska s vôňou čokolády

24. února 2018 v 0:34 | AM |  Čo ma zaujíma vo voľnom čase
Zdravím všetkých mojich ľudí!

Tak trochu mi chýbali poriadne témy, ktoré by som mohla zhrnúť do nejakého článku, ale momentálne mám insta inšpiráciu z dnešného dňa, pretože sme sa boli s Monikou prejsť, no a už podvečer som nechcela nič robiť a doteraz som si stihla pozrieť dva filmy- Charlieho anjeli 2 z roku 2003 a Láska s vôňou čokolády z roku 2010. Oba filmy sú diametrálne odlišné už žánrom- anjeli sú klasika akčných filmov, druhý je romantický komediálny film ktorý mi ubehol veľmi rýchlo, malo to výborný spád, úplne som sa odreagovala.

Už minule som s Dejnou a Števkou pozerala Charlieho anjelov - pilotnú časť, na ktorej sme sa zasmiali, lebo treba uznať, že tento typ filmov obsahuje akčné scény na míle vzdialené realite :D Ale povedzme si úprimne- kto nemá rád Charlieho anjelov? Ja som pozerala aj ten seriál, ktorý bol natočený ešte v nejakých sedemdesiatych rokoch, neviem presne, ale jasne si vybavujem tie účesy a americké muscle autá, dokonca sme sa na anjelov aj hrali. V tej modernej verzii sa asi najviac stotožňujem, resp. by som si aspoň podľa štýlu obliekania zvolila Dylan, ktorú hrá Drew Barrymore. Je to moja dosť obľúbená herečka, aj keď som trochu nechápala, keď účinkovala v seriáli, kde hrala upírku alebo kanibalku, to bolo na môj vkus dosť morbídne. Vo filme je to beznádejný prípad, vždy sa zamiluje do grázlov a potom musí hasiť problémy, nemá takmer žiadny majetok, asi len auto, oblečenie si požičiava (možno od tých svojich lások má tie tričká rockových a metalových kapiel, ktoré má vždy mimo nejakej misie na sebe- len im zhrabne tričko zo skrine a zdrhne do práce). Inak sú všetky u mňa takmer na rovnakej hladine obľúbenosti, lebo na každej sa mi niečo páči. Asi v žene, ktorá má tento film rada sa nájde niečo rebelské, lebo nejaká typická nákupná maniačka si ho nezamiluje.


Ešte viem prečo sa mi ten film tak páči- lebo tie tri ženy sú úplne nerozlučné, tak to je jasné, že sa v tom stotožňujem s mojimi kamoškami! Niekedy sa s nimi cítim aj reálnom živote ako na nebezpečnej misii (skôr to boli sledovačky :D ). Je to super film, nemám k tomu čo dodať.


Láska s vôňou čokolády- film, ktorý má naozaj rýchly spád, že mi hodinka a štvrť ubehla veľmi rýchlo. Malo to celkom príjemnú atmosféru- Francúzsko, čokoláda, láska. Je veľmi milé vidieť zasa lásku krehkú, hanblivú (hoci, tiež sa začali bozkávať len tak :D), lebo dnes sa všetko a všetci vyobrazujú ako sebaistí, cieľavedomí, priebojní, úspešní- a tam sa rozpráva príbeh o dvoch ľudí, ktorí sú veľmi hanbliví, v spoločnosti cudzích ľudí nesvoji a bráni im to viesť normálny život, ale nakoniec nájdu svoju polovičku s tým istým problémom. Tie sú pre nich stále neprekonateľné, ale vedia im aspoň čeliť spoločne. Veľmi ma to potešilo a po tom filme som mala ešte asi 15 minút úsmev na tvári.


Okej, pozerajte čo vás baví, hlavne rozosmeje a naladí na tú správnu vlnu! Ja sa vrátim možno s nejakým epickým sumárom indických filmov, ktoré som videla ;-) Majte sa, kývam.
 

Výdych po tomto týždni

11. ledna 2018 v 13:10 | AM
Zdravím!

Týmto týždňom som roztočila smrtiace koleso- skúškové. Od utorka až do dnes (štvrtok) som bola v napätí, učila som sa na poslednú chvíľu, a to všetko kvôli tomu, aby som urobila všetky skúšky. Moje skúškové je rozvrhnuté do dvoch týždňov, preto sa cítim ako človek, ktorý na vrchole kopca spustil obrovský kameň, pred ktorým teraz musí utekať rýchlosťou svetla, aby ho neprevalcoval. Sviatky som si náramne užila- neučila som sa nič na tieto skúšky, preto ma ten kameň dobieha a už mám jeho tieň na chrbte.

Zatiaľ som splnila 2/3 skúšaní pre tento týždeň, tretí zápočet sme písali dnes a ešte neviem výsledky. Dúfam, že ma neporazí, aspoň mám teraz až do utorka čas sa učiť, lebo v utorok a piatok budúci týždeň ma čakajú pre mňa najťažšie predmety tohto semestra a jedným z nich je biochémia. Ja a človek sa týmto spôsobom veľmi nekamarátime, hoci je pravdou, že toto sú ešte len úplné základy ale na vyššej úrovni než stredná škola.

Len čo dokončím skúšky- píš bakalárku. Je to lepšie než skúšky, ale nemám na to momentálne čas. Idem si oddýchnuť, majte sa :)

Príjemné sviatky

20. prosince 2017 v 0:00 | AM

Nabudúce sľubujem, že do Skice si stiahnem doplnkové kolekcie, aby som mala z čoho čerpať na takéto pohľadnice- veľa snehu, hudby a vianočnej atmosféry v kruhu rodiny prajem všetkým, ktorí navštevujú tento blog celkom náhodou alebo ho nebodaj sledujú viac-menej pravidelne ako ja ;-)
 


"Vodopád"- aktualizované (19.12.)

14. prosince 2017 v 12:24 | AM |  Denník
Zdravíčko!
Včera sme sa zúčastnili Univerzitného punču, dostali sme ho priamo od našej dekanky. Od inej osoby ako od dekanky by sme si ho ani nevzali :D Bolo to fajn stretko, vymrzli sme, hoci som bola vyobliekaná, moje prsty na nohách boli úplne skrehnuté. Ani neviem odhadnúť, ako dlho sme boli na námestí, ale rozprávali sme strašne dlho, tak dobrovoľne-nasilu som k nám priviedla vedúcu, pretože chalani sa už nemohli dočkať, kedy k nim príde :D Neskôr dekanka splnila svoju časť na tomto charitatívnom punči a dala vedieť našej vedúcej, že idú do tepla. Neskôr sme odprevadili našu vedúcu, ale nakoniec to skončilo tým, že sme šli dnu a sadli sme si k vedľajšiemu stolu. Myslím, že sme najviac ocenili to teplo, ktoré tam bolo a postupne sa nám roztopili prsty, dala som si varené víno, ostatní aj čaj alebo kofolu. Videla som v ponuke zemiakovú slamu, tak som chcela vedieť čo to bude, lebo doma robíme zemiaky s podobným názvom. Boli to zemiaky nastrúhané/narezané ako špagety, ale boli strašne mastné. Myslím, že ich A. označil za "nepolárne" :D.

No ale teraz prejdem k vysvetleniu názvu tohto článku- vodopád. Vopred upozorňujem, že tento článok nie je vhodné čítať, ak práve niečo jete alebo ste citlivá osoba ;-).

Stalo sa nestalo, v utorok tu na intráku bola closing párty zimného semestra. Ako to už býva, všelijaké zvery prejavili v tento večer svoju odvrátenú tvár. Jednu bunku tvoria na intráku dve izby so spoločnou kúpeľňou- jedna dvojlôžková a druhá trojlôžková. Ja bývam na izbe s Miškou, vedľa dievčatá- Ema, Monika, Nika. (neviem či môžem uviesť mená :D). Okolo desiatej večer sa stala nechutná vec- niekto nad izbou dievčat (6.poschodie a vyššie) sa rozhodol, že sa vyvracia miesto WC alebo vedra von oknom a poznačil tak parapety všetkých izieb zhora až dolu na 2. poschodie obsahom svojho žalúdka.
Hneď ako som sa to dozvedela, šla som sa pozrieť :D Napadlo mi, že sa to dá bezdotykovo odstrániť zliatím vodou. Ako som to spravila, spod toho okna sa ozval vreskot :D ( Tá osoba napísala asi na fb: "Ten pocit, keď zozbieraš posledné zvyšky odvahy, poutieraš to a j** druhá šabľa") :D Ale to nebola šabľa (v tom čase), ale výsledok môjho upratovania zvratkov :DDDDDD.

Našťastie N. poznala osobu, ktorá skríkla a šla im to vysvetliť. Ale čo čert nechcel, dozvedela som sa, že ten krik nebol kvôli tomu, že to poutierala a znova sa to znečistilo, ale preto, že to dievča pod nami šlo fajčiť a ja som jej to zliala na hlavu!!! :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD Musela si ísť umyť hlavu, ale zasa vždy fajčili dievčatám pod oknami a museli zatvárať okno, keď vetrali, takže možno odteraz budú menej fajčiť :D

Nanešťastie sa zasa okolo jednej v noci scenár "vodopádu" zopakoval, ale to som videla až ráno a mali tam toho viac :D Nechali sme to tak, nechcela som robiť problémy mojou čistiacou metódou, už som bola na izbe u dievčat, keď sme prišli zo školy, rozprávali sme sa o tom, keď im niekto zaklopal na dvere. Bola som opretá o stôl, že mi trčal do dverí len zadok, zakričala som "Ďalej!". Ticho, nikto nič, vystrčila som hlavu a nesmelo tam stál chalan s handrou v ruke- vravím- asi vám tu niekto ide upratovať :D Dievčatá- " akurát sme ťa ohovárali". Ospravedlnil sa dievčatám, teda, ja s Miškou sme neboli ani z tej izby, len Monika :D Poutieral to s dodatkom, že "to všetko som nebol len ja" :D Dobre vedieť :D Poďakovali sme, (nemáte za čo, dodal :D), odišiel a Monika sa len rehotala :D

Musím uznať, že bol zlatý, chudák, hanbil sa, ale priznal sa, upratal to (už bol na 6. poschodí, počuli sme dievčatá pod nami na 4., keď k nim prišiel :D Najlepšie na tom bolo, že Miška mi čítala horoskop v ten deň trochu neskôr a tam sa písalo- na dvere vám zaklope nesmelý charizmatický muž, ktorý spraví to, čo budete chcieť :D Neboli to moje dvere, ale taká malá odchýlka v planetárnom postavení na tom nič nemení. Tak teda keď bude upratovať ako mu poviem a bude hovoriť to, čo chcem počuť, môže byť :D Neviem teraz presné znenie toho horoskopu, možno ho potom napíšem, to je len taká časť, čo sa tam písala, niečo v úvode bolo, že nezadané srdiečka- bla, bla, bla :D

Originál "predpovede":

Nezadané srdiečka sa nemusia obávať osamelosti. Nový rok sa ešte len rozbieha, no vám sa už teraz podarí získať niečo, čo má výnimočnú cenu. Nie, nejde priamo o lásku, hoci tá pravdepodobne časom príde tiež! (Asi myslia knihu z knižnice za 135 €, ktorú som si požičala :D) Na vaše dvere zaklope muž, ktorý prevráti naruby všetky vaše doterajšie skúsenosti s tým, čo by mal ten správny chlap robiť a hovoriť. Jeho nesmelé, no mimoriadne charizmatické vystupovanie vo vás vyvolá pocit, že prežívate krásny sen. (No, ovracané okno je skôr nočná mora, aj keď nebolo moje :D) Áno, vzťah začína silnými sympatiami a priateľstvom, ktorého hodnota je nevyčísliteľná. A vy priateľa jednoducho potrebujete! Nie milenca ani partnera, ale muža, na ktorého sa môžete spoľahnúť. Ktorý vie, čo naozaj chcete!

Tak vám poviem- nepridali tam nič nové, čo by žena nechcela, takže je jasné, že to sedí. Ale až tak- to som nečakala. Musím uznať, že s tým priateľom majú pravdu- ja si to myslím, načo by mi boli klišé a nasládle reči- občas aj to treba, ale to porozumenie aké je medzi priateľmi- to je polovica môjho srdca, keď povieme niečo naraz alebo myslíme na tú istú vec ani nemusíme hovoriť na akú.

Tak to bolo super, zasa som si predĺžila život, dva dni som sa mala na čom smiať :D Tak škodoradostne som povedala, že by mohol opäť prísť ten chalan utrieť parapetu, ale dievčatám by sa to nepáčilo :D Dúfam, že sa mi to podarilo napísať aspoň približne k tomu, ako sa to celé odohralo :D To nevymyslíš, to je život :D

Starosti s bakalárkou a Psycho

12. prosince 2017 v 9:41 | AM |  Denník
Pozdravujem všetkých po sto rokoch, čo som tu nebola. Ako vždy, čas na nejakú tú správu o tom, že ešte žijem by sa našiel, ale akosi som nemala potrebu písať článok. Idem vlakom, tak som sa rozhodla, že si budem čítať články, ktoré som si zohnala kvôli bakalárke. Na svoju tému som sa veľmi tešila, ale keď ju mám písať, tak mi to vôbec nejde. Celkovo mi to písanie nejde- všimla som si to na protokoloch, ktoré mi vracala naša doktorka na prerobenie, všimla som si to aj tento víkend, keď som napísala len čosi cez stranu textu a aj to sa mi zdalo ťažšie než pôrod. S tými protokolmi to však bolo tak, že aj keď som sa tešila, že ideme robiť so spektrofotometrom, tak som pokašľala nejaký výpočet a bolo po dojme z "výborného" protokolu. Pritom je to dosť jednoduché, stačila by mi štipka pozornosti pri tom, ako to prepisujem do Wordu. Takto sa mi vrátili asi 3 protokoly! Neviem čo sa so mnou deje, neviem sa sústrediť, ani si nájsť správnu pohodu na učenie doma alebo na intráku.

Jedna vec, ktorá ma trápi najviac je, ako sa robí citácia z encyklopédie Britannica. Veľmi by som tam chcela dať odkaz z tejto encyklopédie, je to asi taká moja srdcovka, mala som možnosť si pozrieť zväzky v Nórsku, mali ju na jednej ubytovni v anglickej verzii, hoci bola z 80-tych rokov. V jednej som našla založené asi tri nórske stokorunové bankovky, ktorými sa už neplatí, myslím, že teraz majú stokorunáčku takú do fialova, neviem, ale tamtie boli oranžové, mám na tú knihu dobré spomienky :D.
Chcem vyskúšať novú teóriu- možno, že keď sa teraz rozpíšem, tak mi to pôjde celé ľahšie, veľmi chcem aby ma to písanie bavilo, ale zatiaľ ma to viac odpudzuje. Nechcem mať kvôli nejakým zdrojom problémy, ale veď priznávam všetko, odkiaľ čo mám, na tej jedinej strane a kúsočku ďalšej mám už 7 odkazov do bibliografického zoznamu. Pritom ma zajtra večer čaká zápočet z tvorby záverečnej práce. Čo tam po tom, keď tam nie je encyklopédia....

Teraz trochu o inom, aký bol ten víkend bez školy

Doma som bola takmer celý víkend sama, naozaj som sedela pri notebooku aj niekoľko hodín, ale jednoducho som musela načítať definíciu z jedného článku, druhého článku, učebnice,... . Keď som niečo napísala, tak som to aj vymazala, lebo sa mi to nepáčilo. Včera večer (nedeľa) už konečne prišla aj Maťa, na RTVS dávali horor Alfreda Hitchcocka- Psycho. No mala som dosť, nevedela som, že tak skoro používali pri vraždách ten husľový zvuk (fidli)- Fid-fid-fid-fid....(Áááááá). Takže už sme potom vedeli, že nasleduje vražda. Ešteže sme mali pri sebe čuníka, zakrývala som si ním oči a stískala ho, keď sa malo k niečomu schyľovať, skoro mi ho Maťa ukradla, ale vzala som si ho späť. Také horory by som ešte mohla pozerať, ale nie také paranormálne, tie sú od veci, hnusné. Potom dávali na Jednotke RTVS film s Drew Barrymore, Chlapci v mojom živote- ale nevideli sme ho od začiatku, Maťa si už dala slúchadlá a písala si tam na mobile, tak som o ňu mala opretú hlavu. Vyzeralo to na dobrý film, stihla som tak asi polhodinu pred koncom, nakoniec tam spievali pesničku od Everly Brothers- All I Have To Do Is Dream, tak som si ju spievala s tými postavami. No a ešte musím priznať, že som videla viacej aj z iných filmov- RTVS dávala ešte popoludní Pomádu, tak tú som kukala, no nepozeraj, keď pustia Pomádu. Nie som filmový nadšenec, ale včera som si už čosi nadbehla na budúci rok, pozerám len filmy, ktoré idú v telke.
(Ten pocit, keď za hodinu napíšem viac než za dva dni doma... Ale toto je jednoduchšie........) Za takých 20 minút by som už mohla byť pri Košiciach, zatiaľ vidím z okna len hmlu a sneh. Musím zamakať, aby som mala čisté svedomie a pokojnú dušu, lebo teraz tu sedím a len čo pomyslím na povinnosti, tak sa mi rozbúši srdce.

Ešte ma čaká taký "highlight" týždňa, na ktorý sa teším, ale nesmiem sa tak veľmi, lebo sa to celé pokašle ako beánie, ktoré nám zruinovali telocvikári a tak môj predsudok voči hlúpym telocvikárom sa zmenil na presvedčenie, že sú naozaj retardovaní z úderov do hlavy. Ale to som v inom príbehu, nesmiem sa rozčuľovať, stačilo minulý týždeň kvôli termínu skúšky (tam som si sľúbila, že som sa rozčúlila vtedy dosť až do konca roka). A vlastne tým svetlým okamihom týždňa bude vianočný punč, na ktorý sa chystáme do mesta so spolužiakmi. No ale hlavné je, aby som sa veľmi netešila, lebo to bude o ničom.
Okej, ja asi pomaly zbalím notebook, tieto "mikro" (MEGA) otrasy vo vlaku mi zabijú notebook skôr, než keby som ho zhodila na zem (mama to s jedným urobila, funguje). Chudák, niečo v ňom minule začalo hrkať, snáď to nič neznamená (že to nič neznamená?).

Tom Chaplin vydá vianočný album

16. října 2017 v 9:25 | AM |  Hudba- "Playlist"
Zdravím!

V posledných dňoch vyšla úžasná správa- Tom Chaplin oznámil vydanie vianočného albumu Twelve Tales of Christmas, ktorý sa v súčasnosti dá aj predobjednať. Dátum vydania je 17. novembra. V eshope http://store.tomchaplinmusic.com/ sa nachádzajú balíčky, ktorých súčasťou je LP, CD, adventný kalendár a baliaci papier s artworkom albumu, tématický hrnček, čiapka s jeho logom, pričom cena závisí od toho, ktoré predmety sa v balíčku nachádzajú. Pri kúpe CD deluxe verzie a vybraných balíčkov vám Tom napíše osobné venovanie, meno sa zadáva pri objednávke. Album bude obsahovať 12 piesní:


1. Walking In The Air
2. Midnight Mass
3. 2000 Miles
4. Under A Million Lights
5. River
6. London Lights
7. We Remember You This Christmas
8. Stay Another Day
9. For The Lost
10. Another Lonely Christmas
11. Follow My Heart
12. Say Goodbye


Skladba Under A Million Lights je už dostupná aj na Spotify, preto sa naladíme na vianočnú atmosféru už teraz:



Ja osobne sa už veľmi teším, pretože som si objednala CD v deluxe verzii a j s osobným venovaním, pretože si ho chcem púšťať na zimných cestách a tiež si spraviť vianočnú atmosféru. Treba rátať s tým, že k cene sa pripočíta aj poštovné, som veľmi zvedavá na venovanie, to vám ukážem, keď budem mať nový album v rukách ;-)



Hra na gitare a moje začiatky (1. časť)

2. října 2017 v 21:34 | AM |  Hudba- "Playlist"
Zdravím!
Rozmýšľala som nad tým, čo bude ďalšou témou alebo nadpisom nového článku, viem, že som mám dosť vecí, o ktorých by som mala napísať, ale momentálne mi ako naschvál nič nenapadá. O chodbovici na začiatku tohto roka by som tu mohla napísať veľa, ale ja už viem, že je viac ľudí, ktorí vedia, že si píšem blog a mohlo by sa to dostať ďalej a ďalej a nechcela by som, aby aj ľudia, ktorí ma poznajú ako slušnú osobu, vedeli, čo sme tam zažili :D Veď nikto nie je dokonalý, no ale nemusia vedieť čo, kde s kým, prečo :D Sú tu blízke väzby na vyšší stupeň organizácie :D Nestalo sa tam nič také, prečo by som sa mala prepadnúť pod zem, ale tak možno niekedy inokedy ;-)

Tak sa poďme porozprávať trošku o gitare. Je to môj najobľúbenejší nástroj, hneď po basovej gitare/ kontrabase a klavíri (ale na ten neviem hrať). Myslím, že každý si v živote aspoň raz zabrnkal, keď sa k nej dostal, a ten, koho nadchla nejaká pesnička alebo chcel trochu zamachrovať pred kamošmi alebo chalani pred dievčatami, tak to funguje. Ja som to na nikoho neskúšala :D Hrala som asi od druhej triedy na základnej škole, lebo prvý rok som chodila na "prípravku"- hudobnú náuku a potom som absolvovala celý prvý aj druhý stupeň na zuške a k tomu som si pridala asi tri roky pred ukončením gymnázia ešte kontrabas.

Keď už hráte dlhšie a ešte aj v zuške, tak sa stretnete aj s inými žiakmi, prvýkrát si zahráte aj s niekým iným spoločnú skladbu, naučíte sa počúvať aj toho druhého, začlenia vás do súborov- gitarový, ľudový a dá vám to veľa- kamarátstva, spomienky, prvé a možno aj posledné vystúpenia na školských akciách, vlastne ja som si tým prešla a vypĺňala som si tak svoj voľný čas celé detstvo. Dosť mi chýbal po škole nejaký režim alebo pravidelnosť a aj motivácia, pretože mi vždy pribudlo niečo nové, nová výzva a zameriavala som sa na to, aby som stokrát zahrala to isté miesto aby bolo bez chyby (nikdy to nebolo niečo virtuózne, ale keď ma to bavilo, tak to bolo ozaj dobré) a zároveň som aj cítila zodpovednosť za to, aby som nesklamala učiteľa.

Mňa moji rodičia nikdy nemuseli nútiť do toho, aby som si vytiahla stojan, podnožku a cvičila, bavilo ma to. Potom sa mi samej nehralo dobre, keď som vynechala napríklad štyri dni alebo päť dní a prišla som na hodinu s drevenými rukami. Ale samozrejme každý má svoj spôsob, svoj vlastný vzťah ku koníčkom, to, čo som tu napísala vychádza aj z mojej povahy, že ja si dosť potrpím na to, aby to, čo robím, bolo dosť dobré a aby mi to prinieslo vnútorný pokoj.

Na začiatku, keď som začala chodiť na hudobnú, dom si písala do zošita, kedy a koľko som cvičila- napr. utorok- 15 min. (v druhom ročníku toho nie je tak veľa na hranie, netreba to preháňať) no a pamätám si, že sa mi tam až tak nechcelo, ale vždy som hrala dobrovoľne. Postupom času, keď získate základy, tak postupujete na rôzne cvičenia (podľa knihy, akú máte), stupnice, no a tam je to už o tom, že nemáte zasa milión cvičení, ale len pár a na nich pracujete- odstránite drnčanie, upravujete prstoklad, tóny vám znejú čisto a jasne, neváhate v tom, na ktorú strunu brnknete.

Poslušne som postupovala ročníkmi, prvým stupňom, kde máte ešte aj hodiny hudobnej náuky, preberáte hudobné obdobia v dejinách, skladateľov a základy čo sa týka teórie hudby. Aj tým som prešla, no a prišla puberta, no, ešte stále postupoval prvý stupeň hudobnej, no myslím, že asi v osmičke alebo deviatke som ho skončila, čiže prišla ešte puberta, asi aj Twilight, veľký ošiaľ, počuli sme tam Muse, no a odvtedy sme možno aj štyri roky už nikdy nič nepočúvali :D Dajana mala celý obrus na lavici popísaný názvami ich pesničiek, začali sme od začiatku- tým najdivokejším albumom, lebo my s Dejnou keď spoznáme nejakú kapelu, tak totálne prekopeme všetky ich pesničky, podobne to bolo aj s Keane, keď sme už nepočúvali také rebelské a "tvrdé" pesničky.

No a prečo píšem o tom období? Pretože vtedy ma asi prvýkrát oslovila tá hudba tak, že aj ja som ich chcela hrať na gitare, aj keď som chodila na klasickú gitaru. Matt Bellamy hral na elektrickej gitare, keď počúvate album Showbiz- to je nálož, proste celú pubertu si vytrieskali oni miesto nás :D No ale vtedy mali aj pesničky, kde používali aj akustickú gitaru, preto som sa naučila pesničku Unintended s pekným gitarovým introm (ukážka ÚPLNE PRVEJ PESNIČKY OD MUSE, KT. SOM HRALA)


Čiže bol to podnet k tomu, aby som sa naučila aj akordy- učila som sa ich aj v stupniciach v notovej forme, ale nikdy sme ich na hodinách nepoužívali- takže už to bol môj vlastný záujem sama sa doučiť tie akordy, hoci keby som poprosila môjho učiteľa, ukázal by mi to tiež, ale nevyužila som to. Vtedy som prešla na vyhľadávanie akordov, učila som sa, ktoré stránky sú na vyhľadávanie akordov najlepšie, v súčasnosti používam takmer výlučne len https://www.ultimate-guitar.com/ , keďže nemám problém s angličtinou, je tam pár výrazov v súvislosti s hrou na gitare a pod., ktoré nie je problém dostať "pod kožu". Slovenské stránky veľmi nevyužívam, aj keď minule som si urobila taký prierez pesničiek od No Name, IMT Smile a pod. Záleží však naozaj od toho, čo sa vám páči, nepochybujem, že existuje nejaký country portál a i.

Takže to boli moje začiatky "samoobjavovania"- zistila som, že je super, že tam síce sú akordy, ale existuje verzia 1,2,3,4,5,... x no a niekde boli náročnejšie akordy, niekde boli úplne jednoduché, no ale pravdu vždy objavíte, keď si pustíte originál- veľmi rýchlo som zistila, že tam síce sú jednoduché akordy, ale Dejna mala na klávesy úplne iné a pesnička bola zasa o inom. Tak sme to riešili- Dejna mala funkciu transpose, tak sa mi prispôsobila, alebo si to transponovala k nahrávke a ja som s ňou nehrala, keď chcela hrať s originálom. No ale časom ma to už tak štvalo (lebo ja som si nechcela v kuse len ladiť gitaru hore-dole), že som si zohnala kapodaster. Jeden z mojich prvých nákupov na internete. Nevedela som absolútne nič o tom, aký kapodaster si mám kúpiť na klasickú gitaru, predsa len, veď to sú gitary s najhrubším hmatníkom, zasa som sa nespýtala učiteľa :D Nakoniec mám kapodaster s textilným ramienkom, moja bývalá spolubývajúca mi ho síce vysmiala -(to čo je ?!) no ale veď som s ním spokojná, možno si kúpim, lebo na elektrickú gitaru mi veľmi nesedí, má oveľa užší hmatník.

No ja si myslím, že zatiaľ by to stačilo, sme tak v polovici rozprávania a ja strácam už myšlienku, tak to ukončím, nech mám odkiaľ pokračovať. Nabudúce napíšem o mojej druhej a tretej gitare a ako som k Muse, ku ktorému má Dejna celý "spevník" s akordami k pomaly každej pesničke, pridala postupne ďalšie pesničky, kapely až po terajšie hranie. Nech vás ku všetkému čo robíte sprevádza chuť, zvedavosť a odhodlanosť ;-) Na záver ešte pridám obrázok modelu klasickej gitary, ktorú som dostala pred nástupom na zušku od krstnej a momentálne ju mám aj z dôvodu hmotnosti, zvuku a možností, ktoré na intráku mám, v izbe v Bystrici. Je už taká trochu poobíjaná, ale mám ju rada :)


Ja mám ešte čiernu nálepku od otvoru po kobylku, ktorá chráni drevo pred škrabancami, ale pravdou je, že je už aj prasknutá. Dobre, tak ďakujem za takú peknú fotku, je to v tom odkaze veľmi pekne nafotené.

Další články


Kam dál